Chrípka

Vírus chrípky

Chrípka (iné názvy: influenza, pravá chrípka, vírusová chrípka) je infekčné ochorenie dýchacích ciest ľudí a zvierat, spôsobené jedným z nasledujúcich druhov vírusov: Alphainfluenzavirus influenzae, Betainfluenzavirus influenzae, Gammainfluenzavirus influenzae, Deltainfluenzavirus influenzae. Všetky uvedené druhy vírusov patria do čeľade Orthomyxoviridae a sú to RNA-vírusy. Chrípka sa rýchlo šíri (vnútri štátov aj medzi štátmi) počas sezónnych epidémií.

Zámena s inými chorobami

Názvom chrípka sa často nesprávne označuje (aj) choroba z prechladnutia (iné názvy: prechladnutie, nachladnutie, chrípkový infekt, nepravá chrípka). Túto spôsobujú iné vírusy a má aj sčasti iný, predovšetkým ľahší priebeh.

Tzv. chrípke podobná choroba (angl. influenza-like illness, skr. ILI/flu-like illness) či chrípke podobný syndróm (angl. influenza-like syndrome, skr. ILS/flu-like syndrome) je súhrnné označenie pre chrípku a akékoľvek chorobné stavy či choroby so základnými príznakmi chrípky (obyčajne sa požaduje teplota nad 38 °C), a to bez ohľadu na ich pôvodcu, čiže nemusí ísť o vírusové choroby. Choroby z prechladnutia sú v tomto pojme obyčajne zahrnuté iba vtedy, ak sú sprevádzané vysokou teplotou.

Choroby z prechladnutia ani chrípke podobné choroby nie sú predmetom tohto článku.

Etymológia

Slovenské slovo chrípka pochádza:

• z nemeckého slova Grippe (chrípka), ktoré vzniklo z francúzskeho slova grippe (chrípka) alebo zo staršieho ruského slova chrip (chrípka),
• a/alebo pochádza zo slovenského (resp. inej slovanskej obdoby) slovesa chripieť.

Odborné slovo influenza pochádza z talianskeho influenza, ktoré pôvodne znamenalo "niečo tečúce, vplyv, vplyv hviezd", od 16. storočia znamenalo "vypuknutie nákazlivej choroby, nakazenie" (keďže nevysvetliteľné vypuknutia chorôb boli pripisované vplyvu hviezd), neskôr označovalo akúkoľvek epidemickú chorobu a od polovice 18. storočia znamenalo "chrípka".

Klasifikácia

Hemaglutinín

Neuroamidáza

Chrípkový vírus typu A

Rody a druhy

Existujú tieto 4 druhy vírusov chrípky (v hranatej zátvorke je uvedený rok prvého opisu):

• Vírus tradične nazývaný vírus chrípky typu A [1933] infikuje určité cicavce (vrátane ľudí) a vtáky. U zvierat sem patrí napríklad chrípka vtákov, chrípka ošípaných a chrípka koní, a u ľudí popri rôznych bežných chrípkach napríklad vtáčia chrípka a prasacia chrípka. Taxonomicky je to rod Alphainfluenzavirus (do roku 2017 nazývaný: Influenzavirus A), ktorý obsahuje len druh Alphainfluenzavirus influenzae (do roku 2021 nazývaný: vírus chrípky A, do roku 1976 nazývaný: vírus chrípky v užšom zmysle/vírus chrípky typu A).
• Vírus tradične nazývaný vírus chrípky typu B [1940] infikuje ľudské deti, ošípané a psy. Taxonomicky je to rod Betainfluenzavirus (do roku 2017: Influenzavirus B), ktorý obsahuje len druh Betainfluenzavirus influenzae (do roku 2021: vírus chrípky B, do roku 1976: vírus chrípky typu B).
• Vírus tradične nazývaný vírus chrípky typu C [1947] infikuje ľudí a tulene. Vyvoláva len veľmi mierne ochorenie. Taxonomicky je to rod Gammainfluenzavirus (do roku 2017: Influenzavirus C), ktorý obsahuje len druh Gammainfluenzavirus influenzae (do roku 2021: vírus chrípky C, do roku 1976: vírus chrípky typu C).
• Vírus tradične nazývaný vírus chrípky typu D [2013] Infikuje hovädzí dobytok a ošípané. Taxonomicky je to rod Deltainfluenzavirus (do roku 2017: Influenzavirus D), ktorý obsahuje len druh Deltainfluenzavirus influenzae (do roku 2021: vírus chrípky D).

Namiesto vyššie spomenutých výrazov "vírus chrípky typu..." sa v slovenčine vyskytujú aj tvary "chrípkový vírus typu..." či "chrípka typu ...".

Staršie (do 70./80. rokov 20. storočia) u niektorých autorov vírusy chrípky typu A, B a C (typ D ešte nebol známy) spolu tvorili jeden rod nazývaný v závislosti od autora jedným z nasledujúcich názvov:

- Influenzavirus (po slovensky vírus chrípky) - tento rod ale bol niekedy obmedzený len na vírus chrípky typu A a B (V tomto užšom vymedzení sa tento rod v rokoch 1991-1996 označoval názvom Influenza virus A and B, kým ho v roku 1996 nerozdelili na vyššie spomínané rody Influenzavirus A a Influenzavirus B.);

- Orthomyxovirus (po slovensky: vírus chrípky alebo ortomyxovírus) - tento rod ale bol niekedy obmedzený len na vírus chrípky typu A a B;

- Myxovirus (po slovensky: vírus chrípky alebo myxovírus) - tento rod ale bol niekedy obmedzený len na vírus chrípky typu A a B a inokedy zas naopak zahŕňal nielen vírus chrípky typu A, B aj C, ale aj paramyxovírusy.

Zhruba v 50. rokoch 20. storočia boli vírusy chrípky typu A, B a C niekedy zahrnuté do rodov, ktoré popri nich zahŕňali aj určité ďalšie vírusy (ktoré ďalšie vírusy to konkrétne boli záviselo od autora) - bol to buď rod Tarpeia alebo rod Pneumophilus alebo rod Pneumotropus.

Čeľaď

Vírusy chrípky (teda druhy Alphainfluenzavirus influenzae, Betainfluenzavirus influenzae, Gammainfluenzavirus influenzae a Deltainfluenzavirus influenzae) patria spolu s ďalšími vírusmi do čeľade Orthomyxoviridae (po slovensky: ortomyxovírusy). Do roku 1995 čeľaď Orthomyxoviridae pozostávala len z vírusov chrípky typu A, B a C, keďže ostatné vírusy, ktoré do tejto čeľade dnes patria, buď ešte neboli opísané alebo sa zaraďovali do inej čeľade.

Poddruhová klasifikácia

Alphainfluenzavirus influenzae (teda vírus chrípky typu A) sa ďalej delí podľa typu svojich vírusových kapsidových proteínov – hemaglutinínu (skrátene H resp. HA) a neuroaminidázy (skrátene N resp. NA) - ktoré sú dôležité pre životný cyklus vírusu. Existuje 18 typov H a 11 typov N. Ich kombinovaním vzniká 144 potenciálne možných tzv. podtypov vírusu Alphainfluenzavirus influenzae - napr. podtyp H3N2 znamená, že daný vírus má proteín H č. 3 a zároveň proteín N č. 2. Betainfluenzavirus influenzae (teda vírus chrípky typu B) sa nedelí na podtypy, ale na 2 vývojové línie.

Spomínané podtypy a vývojové línie sa ešte ďalej delia. Pomenovanie týchto nižších úrovní delenia nie je ustálené, takže sa v závislosti od autora označujú termínom klády (angl. clades), skupiny, varianty, variácie či kmene (angl. strains). Pri Gammainfluenzavirus influenzae (vírus chrípky typu C) a Deltainfluenzavirus influenzae (vírus chrípky typu D) sa druh delí priamo na tieto nižšie úrovne delenia. Pre tieto nižšie úrovne delenia existuje štandardizované názvoslovie špecifikujúce (v tomto poradí):

- druh vírusu (t. j. antigénový typ, čiže A, B, C alebo D),

- geografickú polohu jeho prvého výskytu,

- poradové číslo jeho izolácie (číslo kmeňa),

- rok jeho izolácie,

- len pre typ A, a to v zátvorke: podtyp (t. j. kombináciu H a N).

Takto vzniká napríklad názov A/Moscow/10/99 (H3N2) či názov B/Hongkong/330/2001.

Nákazlivosť

Chrípkový vírus typu A je najviac zodpovedný za epidémie a pandémie. Je to spôsobené tým, že vírusy chrípky typu A môžu podliehať výraznej antigénovej zmene, sú schopné nájsť nový imunitný cieľ u citlivých ľudí a svojou genetickou zmenou môžu úplne znehodnotiť imunizáciu organizmu predchádzajúcimi infekciami (chrípka sa opäť šíri ako v panenskej populácii).^{[chýba zdroj]}

Populácia je väčšinou odolnejšia voči chrípkovým infekciám typu B a C, pretože tieto typy nemajú až takú schopnosť mutácie a rekombinácie. Z týchto dôvodov ochorie chrípkou typu B alebo C človek s normálnou imunitou väčšinou len raz za život.^{[chýba zdroj]}

Prenos

Medzi ľuďmi sa chrípka prenáša predovšetkým kvapôčkovou infekciou.

Symptómy

Vírus chrípky napáda respiračný systém. Pre chrípku (na rozdiel od prechladnutia) je charakteristický rýchly nástup horúčky, výrazné celkové príznaky a katar dýchacích ciest. Inkubačná doba je krátka - od niekoľkých hodín do 2 dní.

Chrípka sa začína rýchlym vznikom horúčky, až na hodnoty vyše 39° C, sprevádzaným zimnicou, bolesťami svalov, končatín alebo chrbta, u detí neraz v lýtkách, ako aj bolesťou hlavy, a to prevažne za očami. Ďalšie celkové príznaky sú napríklad únava, nevoľnosť a nechutenstvo, niekedy aj ťažkosti s tráviacim traktom, nauzea či meningeálny syndróm. Bolesti svalstva a hlavy sú obyčajne dominantnými prejavmi a ich intenzita je úmerná výške horúčky. Častá je aj konjuktivitída (so slzením, pálením očí a bolesťami očných svalov) i artralgie. Horúčka obyčajne vrcholí v priebehu 12 hodín od vypuknutia choroby, potom postupne klesá a celkovo trvá 1 až 5 dní (občas aj dlhšie), ale väčšinou končieva po 3 dňoch a spolu s ňou končia aj spomínané celkové ťažkosti.

Pacient máva červenú tvár, teplú a vlhkú kožu a prekrvené a slziace oči. Z nosa mu často tečie číry sekrét, sliznice nosa a hrdla sú hyperemické. Lymfatické uzliny na krku bývajú mierne zväčšené. Výtok z nosa, kašeľ (spojený s bolesťami a pálením za hrudnou kosťou), pálenie v krku a ťažkosti s prehĺtaním sú síce prítomné, ale na rozdiel od prechladnutia a podobne pri chrípke nad týmito prejavmi dominujú vyššie spomínané celkové príznaky. Zachrípnutie a bolesti hrdla po ústupe celkových ťažkostí chrípky intenzívnejú a končia až 3 - 4 dni po skončení horúčky.

Rekonvalescencia trvá 1 až 2 týždne; počas rekonvalescencie zvykne pretrvávať najmä kašeľ, slabosť a malátnosť.

Následky chrípky sú vážnejšie a dlhotrvajúcejšie než následky prechladnutia. Chrípka môže byť niekedy smrteľná, predovšetkým u slabých, starých alebo chronicky chorých ľudí. Napríklad na konci 20. storočia celosvetovo zomieralo na následky chrípkového ochorenia v niektorých rokoch až okolo 500 000 ľudí ročne. Komplikácie môžu nastať aj u zdravých ľudí a v každom veku. Komplikáciami spojenými s chrípkou sú najviac ohrození starší ľudia nad 65 rokov a malé deti. Príkladmi komplikácií sú zápal pľúc, bronchitída (zápal priedušiek), sinusitída a ušná infekcia.

Chrípka tiež zhoršuje chronické zdravotné problémy. Ľudia s astmou môžu mať záchvaty počas chrípky a ľudia s chronickou poruchou srdca môžu pocítiť zhoršenie stavu.^{[chýba zdroj]}

Variabilita a rekombinácia

Pri chrípkových vírusoch typu A sa okrem vysokej mutagénnosti vyskytuje aj možnosť rekombinácie – ak dva rôzne podtypy vírusu napadnú tú istú bunku, môžu si vymeniť časť RNA a vytvoriť tak veľmi odlišný vírus s novými vlastnosťami a schopnosťami. Z tohto dôvodu panujú obavy z kombinácie veľkého množstva vodného vtáctva a hydiny (kde sa vtáčia chrípka najľahšie šíri) a rozsiahleho chovu ošípaných, pretože ošípané sú infikovateľné chrípkami, ktoré napádajú iba cicavce a aj chrípkami, ktoré napádajú väčšinou len vtáctvo. Tak vzniká riziko vzniku vírusov chrípky, ktoré môžu byť nebezpečné aj pre človeka.^{[chýba zdroj]}

Pri klasifikácii chrípkových vírusov sa často odlišujú vtáčie chrípky (infikujú hlavne vtáctvo, cicavce len obmedzene, resp. vôbec). Vždy je tu však riziko mutácie vírusu, ktorá vytvorí z vtáčej chrípky takú, ktorá môže infikovať aj cicavce (vrátane človeka).^{[chýba zdroj]}

Chrípková infekcia je veľmi variabilná – podobné vírusy sa našli u ošípaných a domácej hydiny. V miestach, kde je vysoká koncentrácia obyvateľstva, ošípaných a vtákov v tesnej blízkosti (napríklad niektoré časti Ázie), umožňujú súčasné infekcie rôznych živočíšnych druhov výmenu genetického materiálu medzi viacerými kmeňmi vírusu chrípky. To je pravdepodobne hlavná príčina vzniku nových nákazlivých kmeňov chrípky. Predpokladá sa, že skôr či neskôr dôjde ku rekombinácii, ktorá vyprodukuje kmeň chrípky ničivý rovnako ako bol vírus Španielskej chrípky z roku 1918.

Chrípková sezóna

Chrípka sa vyskytuje predovšetkým v zimnom období, a pretože južná a severná polguľa majú zimu v rôznom čase, vznikajú každoročne dve chrípkové sezóny. Hope-Simpson v roku 1981 zistil, že prepuknutia chrípkovej epidémie sú globálne všadeprítomné a vyskytujú sa vždy 6 mesiacov po období maximálneho slnečného žiarenia v danej oblasti. Preto Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) podporuje každý rok výrobu dvoch vakcín – pre južnú aj severnú pologuľu. Napriek tomu, že chrípka na severnej polguli vrcholí v januári alebo februári, nie je to vždy tak. Napríklad chrípková pandémia v rokoch 1918 – 1919 dosiahla svoj vrchol koncom jari a leta, vtedy však hrali dôležitú rolu oslabenie a podvýživa obyvateľstva po prvej svetovej vojne. Nie je celkom jasné, prečo je intenzita výskytu chrípky sezónna a nie rovnomerná počas celého roka.

Prevencia

Proti chrípke existuje očkovanie, ale pre vysokú schopnosť mutácie vírusu sú jednotlivé vakcíny účinné len približne jeden rok. Svetová zdravotnícka organizácia určuje zloženie vakcíny každý rok tak, aby obsahovala najpravdepodobnejšie kmene vírusu.^{[chýba zdroj]}

Lieky

Na prelome 20. a 21. storočia boli na trh uvedené lieky, ktoré zabraňujú množeniu chrípkových vírusov typu A a B (tzv. inhibítory neuraminidázy). Účinné látky sú oseltamivir (liek Tamiflu) a zanamivir (liek Relenza).

Dejiny epidémií chrípky

V 20. storočí bolo zaznamenaných niekoľko väčších epidémií chrípky. Najznámejšia bola pandémia španielskej chrípky (chrípka typu A, kmeň H1N1). Trvala od roku 1918 do roku 1919 a podľahlo jej pravdepodobne viacej ľudí než ich padlo v prvej svetovej vojne. Veľké chrípkové epidémie boli ešte v roku 1957 (ázijská chrípka; typ A, kmeň H2N2) a v roku 1968 (hongkonská chrípka; typ A, kmeň H3N2).

Napriek panike v New Jersey v roku 1976 (chrípka ošípaných), v roku 1977 (ruská chrípka), v Hongkongu a iných krajinách Ázie v roku 1997 a neskôr napríklad v roku 2004 (vtáčia chrípka) a v Mexiku v roku 2009 (prasacia chrípka), neboli od roku 1969 zaznamenané veľké epidémie chrípky.^{[chýba zdroj]}

Iné projekty

Wikicitáty

Commons

Wikislovník

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Chrípka
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chrípka
• Wikislovník ponúka heslo Chrípka