Chremónidova vojna

Dátum	cca 267 – 261 pred Kr. (alebo 262)
Miesto	Attika, Korintská šija, Egejské more
Výsledok	rozhodujúce macedónske víťazstvo

Chremónidova vojna
	Súčasť helenistických vojen o nadvládu nad Gréckom
	; Mapa prvej fázy vojny (267 – 265 pred Kr.)
Dátum	cca 267 – 261 pred Kr. (alebo 262)
Miesto	Attika, Korintská šija, Egejské more
Výsledok	rozhodujúce macedónske víťazstvo
Protivníci
Macedónske kráľovstvo (Antigonovci)	Atény; Sparta; Ptolemaiovský Egypt; Achája, Élis a ďalší;
Velitelia
Antigonos II. Gonatas	Chremónides; Areus I. †; Ptolemaios II.; Patroklos;
Sila
neznáma	neznáma
	Historický portál

Chrémonidova vojna (cca 267 – 261 pred Kr.) bol vojenský konflikt gréckych mestských štátov a ptolemaiovského Egypta proti macedónskemu kráľovi Antigonovi II. Gonatovi. Vojna nesie meno po aténskom politikovi Chremónidovi, ktorý zostavil protimacedónsku koalíciu v snahe obnoviť nezávislosť gréckych obcí.^[1]

Predohra

Po upevnení moci v Macedónii (272 pred Kr.) začal Antigonos Gonatas rozširovať svoj vplyv na juh, pričom strategicky obsadil pevnosti v Attike a na Peloponéze. To vyvolalo odpor u Aténčanov a Sparťanov, ktorí sa spojili pod záštitou egyptského kráľa Ptolemaia II. Filadelfa. Egypt mal záujem na oslabení Macedónie, aby si udržal svoju námornú prevahu v Stredomorí.^[2]

Priebeh konfliktu

Vojnu inicioval Chremónides v roku 268 pred Kr. vyhlásením spojenectva (synedrion). Macedónci však rýchlo obsadili kľúčové body, čím rozdelili sily spojencov.

Blokáda korintskej šije: Macedónske posádky na Akrokorinte zabránili spártskemu kráľovi Areovi I. spojiť sa s aténskym vojskom. Areus I. sa opakovane pokúšal preraziť blokádu, no v roku 265 pred Kr. (alebo 264) pri Korinte v boji padol.^[3]
Egyptská pomoc: Ptolemaios II. vyslal flotilu pod velením admirála Patrokla. Ten síce obsadil ostrov Keos, no kvôli macedónskej kontrole pobrežia nedokázal účinne zásobovať obliehané Atény. Egyptská intervencia bola vnímaná ako nedostatočná a váhavá.^[2]
Pád Atén: Po zničujúcom pustošení vidieka a vyčerpaní zásob boli Atény v roku 261 pred Kr. nútené kapitulovať. Chremónides a jeho brat Glaukón utiekli do exilu v Alexandrii.

Dôsledky

Víťazstvo Antigona Gonata potvrdilo macedónsku hegemóniu nad pevninským Gréckom na niekoľko desaťročí.

Úpadok Atén: Atény stratili politickú autonómiu a do mesta bola dosadená macedónska vojenská posádka. Porážka znamenala definitívny koniec Atén ako významnej politickej a vojenskej sily.^[1]
Oslabenie Egypta: Ptolemaiovci stratili vplyv v Egejskom mori, čo neskôr viedlo k ich porážke v námornej bitke pri Kóse.
Macedónska dominancia: Antigonovci si upevnili kontrolu nad strategickými bodmi (tzv. „okovami Grécka“), čo im umožnilo dominovať regiónu až do vzostupu Ríma.^[3]

Referencie

1 2 Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 25.
1 2 Luděk Václav Wellner. Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů. Praha : Epocha, 2011. ISBN 978-80-7425-070-5. S. 79-81.
1 2 Pavel Oliva. Řecko mezi Makedonií a Římem. Praha : Academia, 1995. ISBN 80-200-0435-1. S. 156-157.

Pozri aj

[Adkins25-1] 1 2 Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 25.

[Wellner-2] 1 2 Luděk Václav Wellner. Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů. Praha : Epocha, 2011. ISBN 978-80-7425-070-5. S. 79-81.

[Oliva-3] 1 2 Pavel Oliva. Řecko mezi Makedonií a Římem. Praha : Academia, 1995. ISBN 80-200-0435-1. S. 156-157.

[1]

[2]

[3]