Preskočiť na obsah

Chremónidova vojna

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Chremónidova vojna
Súčasť helenistických vojen o nadvládu nad Gréckom

Mapa prvej fázy vojny (267265 pred Kr.)
Dátum cca 267261 pred Kr. (alebo 262)
Miesto Attika, Korintská šija, Egejské more
Výsledok rozhodujúce macedónske víťazstvo
Protivníci
Macedónske kráľovstvo (Antigonovci)
Velitelia
Antigonos II. Gonatas
Sila
neznáma neznáma

Chrémonidova vojna (cca 267261 pred Kr.) bol vojenský konflikt gréckych mestských štátov a ptolemaiovského Egypta proti macedónskemu kráľovi Antigonovi II. Gonatovi. Vojna nesie meno po aténskom politikovi Chremónidovi, ktorý zostavil protimacedónsku koalíciu v snahe obnoviť nezávislosť gréckych obcí.[1]

Po upevnení moci v Macedónii (272 pred Kr.) začal Antigonos Gonatas rozširovať svoj vplyv na juh, pričom strategicky obsadil pevnosti v Attike a na Peloponéze. To vyvolalo odpor u Aténčanov a Sparťanov, ktorí sa spojili pod záštitou egyptského kráľa Ptolemaia II. Filadelfa. Egypt mal záujem na oslabení Macedónie, aby si udržal svoju námornú prevahu v Stredomorí.[2]

Priebeh konfliktu

[upraviť | upraviť zdroj]

Vojnu inicioval Chremónides v roku 268 pred Kr. vyhlásením spojenectva (synedrion). Macedónci však rýchlo obsadili kľúčové body, čím rozdelili sily spojencov.

  • Blokáda korintskej šije: Macedónske posádky na Akrokorinte zabránili spártskemu kráľovi Areovi I. spojiť sa s aténskym vojskom. Areus I. sa opakovane pokúšal preraziť blokádu, no v roku 265 pred Kr. (alebo 264) pri Korinte v boji padol.[3]
  • Egyptská pomoc: Ptolemaios II. vyslal flotilu pod velením admirála Patrokla. Ten síce obsadil ostrov Keos, no kvôli macedónskej kontrole pobrežia nedokázal účinne zásobovať obliehané Atény. Egyptská intervencia bola vnímaná ako nedostatočná a váhavá.[2]
  • Pád Atén: Po zničujúcom pustošení vidieka a vyčerpaní zásob boli Atény v roku 261 pred Kr. nútené kapitulovať. Chremónides a jeho brat Glaukón utiekli do exilu v Alexandrii.

Víťazstvo Antigona Gonata potvrdilo macedónsku hegemóniu nad pevninským Gréckom na niekoľko desaťročí.

  • Úpadok Atén: Atény stratili politickú autonómiu a do mesta bola dosadená macedónska vojenská posádka. Porážka znamenala definitívny koniec Atén ako významnej politickej a vojenskej sily.[1]
  • Oslabenie Egypta: Ptolemaiovci stratili vplyv v Egejskom mori, čo neskôr viedlo k ich porážke v námornej bitke pri Kóse.
  • Macedónska dominancia: Antigonovci si upevnili kontrolu nad strategickými bodmi (tzv. „okovami Grécka“), čo im umožnilo dominovať regiónu až do vzostupu Ríma.[3]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 25.
  2. 1 2 Luděk Václav Wellner. Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů. Praha : Epocha, 2011. ISBN 978-80-7425-070-5. S. 79-81.
  3. 1 2 Pavel Oliva. Řecko mezi Makedonií a Římem. Praha : Academia, 1995. ISBN 80-200-0435-1. S. 156-157.