Chremónidova vojna
| Chremónidova vojna | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť helenistických vojen o nadvládu nad Gréckom | |||||||
Mapa prvej fázy vojny (267 – 265 pred Kr.) | |||||||
| |||||||
| Protivníci | |||||||
| Macedónske kráľovstvo (Antigonovci) | |||||||
| Velitelia | |||||||
| Antigonos II. Gonatas | |||||||
| Sila | |||||||
| neznáma | neznáma | ||||||
Chrémonidova vojna (cca 267 – 261 pred Kr.) bol vojenský konflikt gréckych mestských štátov a ptolemaiovského Egypta proti macedónskemu kráľovi Antigonovi II. Gonatovi. Vojna nesie meno po aténskom politikovi Chremónidovi, ktorý zostavil protimacedónsku koalíciu v snahe obnoviť nezávislosť gréckych obcí.[1]
Predohra
[upraviť | upraviť zdroj]Po upevnení moci v Macedónii (272 pred Kr.) začal Antigonos Gonatas rozširovať svoj vplyv na juh, pričom strategicky obsadil pevnosti v Attike a na Peloponéze. To vyvolalo odpor u Aténčanov a Sparťanov, ktorí sa spojili pod záštitou egyptského kráľa Ptolemaia II. Filadelfa. Egypt mal záujem na oslabení Macedónie, aby si udržal svoju námornú prevahu v Stredomorí.[2]
Priebeh konfliktu
[upraviť | upraviť zdroj]Vojnu inicioval Chremónides v roku 268 pred Kr. vyhlásením spojenectva (synedrion). Macedónci však rýchlo obsadili kľúčové body, čím rozdelili sily spojencov.
- Blokáda korintskej šije: Macedónske posádky na Akrokorinte zabránili spártskemu kráľovi Areovi I. spojiť sa s aténskym vojskom. Areus I. sa opakovane pokúšal preraziť blokádu, no v roku 265 pred Kr. (alebo 264) pri Korinte v boji padol.[3]
- Egyptská pomoc: Ptolemaios II. vyslal flotilu pod velením admirála Patrokla. Ten síce obsadil ostrov Keos, no kvôli macedónskej kontrole pobrežia nedokázal účinne zásobovať obliehané Atény. Egyptská intervencia bola vnímaná ako nedostatočná a váhavá.[2]
- Pád Atén: Po zničujúcom pustošení vidieka a vyčerpaní zásob boli Atény v roku 261 pred Kr. nútené kapitulovať. Chremónides a jeho brat Glaukón utiekli do exilu v Alexandrii.
Dôsledky
[upraviť | upraviť zdroj]Víťazstvo Antigona Gonata potvrdilo macedónsku hegemóniu nad pevninským Gréckom na niekoľko desaťročí.
- Úpadok Atén: Atény stratili politickú autonómiu a do mesta bola dosadená macedónska vojenská posádka. Porážka znamenala definitívny koniec Atén ako významnej politickej a vojenskej sily.[1]
- Oslabenie Egypta: Ptolemaiovci stratili vplyv v Egejskom mori, čo neskôr viedlo k ich porážke v námornej bitke pri Kóse.
- Macedónska dominancia: Antigonovci si upevnili kontrolu nad strategickými bodmi (tzv. „okovami Grécka“), čo im umožnilo dominovať regiónu až do vzostupu Ríma.[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 25.
- 1 2 Luděk Václav Wellner. Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů. Praha : Epocha, 2011. ISBN 978-80-7425-070-5. S. 79-81.
- 1 2 Pavel Oliva. Řecko mezi Makedonií a Římem. Praha : Academia, 1995. ISBN 80-200-0435-1. S. 156-157.