Christiaan Huygens

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Christiaan Huygens
holandský fyzik, matematik a astronóm
holandský fyzik, matematik a astronóm
Narodenie 14. apríl 1629
Haag, Holandsko
Úmrtie 8. júl 1695 (66 rokov)
Haag, Holandsko
Odkazy
Projekt
Guttenberg
Christiaan Huygens
(plné texty diel autora)
Commons Spolupracuj na Commons Christiaan Huygens

Christiaan Huygens (* 14. apríl 1629, Haag – † 8. júl 1695, Haag) bol holandský fyzik, matematik a astronóm. Narodil sa v rodine vzdelaného diplomata. Položil základy vlnovej teórie svetla, vysvetlil dvojlom svetla, zostrojil okulár, zaoberal sa teóriou kyvadla, zostrojil kyvadlové hodiny a objavil Saturnov prstenec. Vytvoril ďalekohľad, ktorým v roku 1655 objavil Saturnov mesiac Titan. Patrí medzi zakladateľov počtu pravdepodobnosti.

Matematické práce[upraviť | upraviť zdroj]

Vo vedeckých kruhoch sa stal Huygens známym dvoma matematickými prácami: Teorémy o kvadratúre hyperboly, elipsy a kruhu a ťažiská ich častí (1651) a Objavy o veľkosti kruhu (1654). K jeho najvýznamnejším prácam patrí Prehľad slávnych úloh (1654). Toto dielo sa zaoberá riešením úloh formulovaných Descartom, Fermatom, Pappom, ale i antickými matematikmi.

Titan[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1655 objavil Christiaan Huygens najväčší mesiac planéty Saturn Titan. Objav zverejnil o rok neskôr.

Kyvadlové hodiny[upraviť | upraviť zdroj]

16. júna 1657 Huygens obdržal patent na kyvadlové hodiny.

Dostredivé zrýchlenie[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1658 vydáva Huygens spis Horologium, o rok neskôr ďalší, v ktorom pojednáva o existencii Saturnových prstencov. Pri štúdiu kruhového pohybu objavil vzťah pre dostredivé zrýchlenie:

na základe ktorého prepočítaval Newton zrýchlenie vyvolané Zemou vo vzdialenosti Mesiaca, a tým určoval i zakrivenie jeho dráhy.

Vlnová teória svetla[upraviť | upraviť zdroj]

Christiaan Huygens sa zaoberal predovšetkým vlnovou teóriou svetla. V roku 1678 vydal Pojednanie o svetle. Z predstavy pozdĺžneho vlnenia odvodil pomocou konštrukcie vlnoplôch priamočiare šírenie svetla a zákon odrazu a lomu svetla, a to nielen pre izotropné telesá, ale i pre islandský vápenec, ktorého dvojlom vysvetľoval pôsobením dvoch vlnoplôch, z ktorých je jedna guľou ako v izotropických telesách, druhá rotačným elipsoidom.

  • 1673 - podrobný fyzikálny rozbor činnosti kyvadla v spise Kyvadlové hodiny.
  • 1690 - Traktát o svetle rozpracoval myšlienku o šírení vĺn zo zdroja pridaním obálky elementárnych vlnoplôch.

Pomenované po ňom[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]