Chránené vtáčie územie Poiplie

	Chránené vtáčie územie Poiplie
	chránené vtáčie územie
Štát	Slovensko
Región	Banskobystrický kraj, Nitriansky kraj
Okres	Veľký Krtíš, Lučenec, Levice
Súradnice	48°04′34″S 19°15′00″V / 48,076°S 19,25°V
Rozloha	80,629 km² (8 063 ha)
Vznik	1.2.2008
Správa	Ochranárske a kultúrne združenie Poiplia, Ipeľská únia, Ministerstvo životného prostredia SR
	Poloha v rámci Slovenska
	Poloha v rámci Banskobystrického kraja
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 48°04′34″S 19°15′00″V / 48,076°S 19,25°V

Chránené vtáčie územie Poiplie predstavuje polohové katastrálne územie v okresoch Levice, Veľký Krtíš a Lučenec, ktoré patria do Banskobystrického kraja.

Obce obsiahnuté v CHVÚ Poiplie:

v okrese Levice: Šahy, Tešmák
v okrese Veľký Krtíš: Balog nad Ipľom, Čeláre, Dolinka, Chrastince, Ipeľské Predmostie, Kiarov, Koláre, Kosihy nad Ipľom, Kováčovce, Malá Čalomija, Muľa, Slovenské Ďarmoty, Veľká Čalomija, Veľká Ves nad Ipľom, Vrbovka, Záhorce
v okrese Lučenec: Fiľakovské Kováče, Kalonda, Mikušovce, Muľka, Nitra nad Ipľom, Panické Dravce, Rapovce, Trebeľovce, Trenč, Veľká nad Ipľom

Vzniklo pre ochranu vtáctva ako pre krajinu s členstvom Európskej únie. Patrí do sústavy chránených území členských krajín EÚ – NATURA 2000.

Územie bolo vyhlásené za chránené dňa 7. januára 2008. Dôvody vyhlásenia spočívali v ohrozovaní biotopov, niektorých chránených živočíchov. V posledných rokoch sa ich počet znížil až o 25%. V oblasti rieky Ipeľ, sa nachádzajú obce s rozsiahlymi lužnými lesmi, vlhkými lúkami, poľami, taktiež s množstvom potokov, rybníkov a dokonca aj mokraďami.

Tieto vtáky potrebujú zabezpečené vtáčie územie, na svoje rozmnožovanie, hniezdenie, hľadanie potravy a všeobecne aby prežili. Sú to prevažne vtáky Európskeho významu a sťahovavé druhy.

Význam[upraviť | upraviť zdroj]

CHVÚ Poiplie bolo vyhlásené za účelom ochrany pätnástich významných, takzvaných kritériových druhov vtákov. Deväť z týchto vtákov sú druhy európskeho významu (bučiačik močiarny, bocian biely, kaňa močiarna, chriašť bodkovaný, chriašť malý, rybárik riečny, ďateľ hnedkavý, penica jarabá, a strakoš kolesár) a šesť druhov je významných na národnej úrovni (prepelica poľná, výrik lesný, včelárik zlatý, pipíška chochlatá, brehuľa hnedá, a pŕhľaviar čiernohlavý).

Publikácie, zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Región Poiplia už po niekoľko generácií poskytuje prírodné laboratórium a inšpiráciu pre prírodovedcov a milovníkov živej i neživej prírody. Pohraničné inundačné územie Poiplia tvorí od dávna ornitologicky atraktívnu časť Slovenska. Ornitologické a ochranárske aktivity sa zintenzívnili v 80., rokoch 20. storočia aj za spolupráce Ústavu ekológie lesa SAV vo Zvolene (ďalej ÚEL SAV), Štátnej ochrany prírody, a Stredoslovenskej pobočky Slovenskej ornitologickej spoločnosti ako aj viacerých ornitológov z celého vtedajšieho Československa.

Vydali sa z nich viaceré zborníky, napr:

Urban a Hrivnák 1997, Príroda okresu Veľký Krtíš
Urban 2003, a iné, a bibliografiu prác z týchto táborov spracoval p. Urban (v roku 2009).

Aj tieto aktivity viedli k príprave podkladov pre vyhlásenie prvých chránených území v regióne. Boli nimi prírodné rezervácie (skratka PR) a neskôr územia európskeho významu (skratka SKÚEV) :

Kiarovský močiar (SKÚEV PR 2004),
Seleštianska stráň (SKÚEV 2004),
Ipeľské Hony (PR 1998, SKÚEV 2004),
Dálovský močiar (PR 1999, SKÚEV 2004),
Ryžovisko (PR 2000, SKÚEV 2004),
SKÚEV Poiplie (2004),
Cúdeninský močiar (PR 2009, SKÚEV 2004).

Územná ochrana v oblasti Poiplia má relatívne krátku, ale na dynamické zmeny bohatú históriu. Prvé chránené územie bolo vyhlásené až v roku 1988 a bola ním prírodná rezervácia (PR) Kiarovský močiar. V roku 1992 bol vyhlásený chránený areál Volavčia kolónia pri Rapovciach a ďalšími chránenými územiami sa postupne stali územia uvedené vyššie.

V roku 1998 boli jedny z posledných zachovalých zvyškov mokraďových biotopov, tvorených neregulovaným meandrujúcim tokom Ipľa a jeho alúviálnych okrajov medzi obcami Tešmák a Ipeľské Predmostie, zapísané do zoznamu medzinárodne významných mokradí ako Ramsarská lokalita (na Slovensku je v súčasnosti spolu takýchto lokalít iba 14, pričom dve z nich sú lokality jaskynných komplexov). Poiplie je výnimočné tým, že bolo vyhlásené ako cezhraničná Ramsarská lokalita.

Krúžkovanie vtáctva v CHVÚ Poiplie, výskum[upraviť | upraviť zdroj]

Odchyt a krúžkovanie vtákov, ako doplnkové metódy výskumu a monitoringu vtáctva, sa začali využívať na Poiplí len koncom 80-tych rokov 20. storočia. Vtedy sa v území začali organizovať ornitologické tábory. Československé územné akcie ako snaha o vyhlásenie prvých chránených oblastí, sa konali hlavne na podnet pracovníkov Ústavu ekológie lesa SAV vo Zvolene, Štátnej ochrany prírody (P. Urbana) a vtáctvo krúžkovali vtedy hlavne organizátori a niektorí miestni mladí ornitológovia, ktorí v krúžkovaní pokračujú v území dodnes. Krúžkovalo sa na viacerých lokalitách, hlavne za účelom biodiverzitného výskumu či výskumu oblasti v rámci zisťovania celoročných populačných trendov v oblasti (populačnej ekológie), a taktiež kvôli hniezdnej filopatrii („vernosti” voči hniezdnemu cyklickému trendu), a napokon za účelom pozorovaní významu ťahových koridorov. V oblasti sa taktiež skúma trend prelietavých, sťahovavých druhov, výskyt druhov európskeho významu a národného významu.

Hlavnými miestami odchytov boli močiarne biotopy – PR Kiarovský močiar, močiare Ipeľské Hony a Cúdenina pri Ipeľskom Predmostí, PR Dálovský močiar, močiar Béter pri Lučenci, štrkoviská pri Veľkej nad Ipľom,park a krovité a mokraďové biotopy medzi Kirťou a Peťovom.

Stav avifauny[upraviť | upraviť zdroj]

Stav poznania avifauny, rozšírenie a početnosť druhov na Poiplí nie je jednoduché historicky porovnať, pretože v rôznych obdobiach sa spracovávali rôzne veľké územné celky. Je však zrejmé, že poznanie územia po ornitologickej stránke i po stránke poznania druhov je dnes na úplne inej kvalitatívnej i kvantitatívnej úrovni ako napr. pred 30 rokmi. Salaj spomína napr. v Lučenskej kotline 195 druhov, z toho 139 hniezdičov, no mnohé z týchto druhov sa vyskytovali aj relatívne ďaleko za hranicami CHVÚ/VVÚ* Poiplie. V roku 1997 sme zistili len v avifaune stredného Poiplia 125 druhov vtákov, z toho 116 hniezdičov, do roku 2005 to bolo na celom území VVÚ celkom 207 druhov, z toho 120 hniezdičov. V rokoch 1989-2010 bolo na území dnešného CHVÚ Poiplie registrovaných celkom 232 druhov, z toho 119 hniezdičov. Pri piatich druhoch hniezdenie predpokladáme, ale zatiaľ preukázané nebolo. Zvyšovanie počtu registrovaných druhov, hlavne migrantov, pripisujeme hlavne zlepšujúcim sa poznatkom o výskyte jednotlivých druhov a to aj kvôli častejším terénnym návštevám počas mimohniezdnej sezóny, kvalitnejšej dokumentačnej technike, ako aj využívaniu najnovších kľúčov na určovanie druhov špecifických skupín vtákov (napr. bahniaky, čajky, dravce).

Nárast, úbytok druhov[upraviť | upraviť zdroj]

Z pohľadu kritériových druhov je mierny nárast hniezdnych párov kane močiarnej viditeľný. Tento trend môže súvisieť s pozitívnym populačným trendom prakticky v celej Európe, ďalej aj so zarastaním močiarov prírodných rezervácií a zväčšujúcou sa plochou trstín v nich. Nedá sa však vylúčiť ani to, že nárast je ovplyvnený aj populáciou vtákov, ktorých pôvod je mimo CHVÚ (napr. na maďarskej strane Poiplia). Monitoring založený na vizuálnych pozorovaniach by bolo preto vhodné doplniť o krúžkovanie dospelých vtákov i mláďat na oboch stranách Ipľa. Systematické monitorovanie a krúžkovanie vtáctva, obzvlášť v období ťahu, by tiež mohlo priniesť ťažiskové doplňujúce výsledky o význame Poiplia ako migračného koridoru. Nárast populačných stavov na slovenskej i maďarskej strane CHVÚ bol zaznamenaný pre ďalšie tri druhy vtákov viazané na trstinový biotop – trsteniarik veľký, trsteniarik bahenný, a svrčiak slavikovitý, čo opäť naznačuje, že druhy viazané na trstiny močiarnych biotopov majú v súčasnosti na Poiplí priaznivé hniezdne podmienky. Okrem vyššie spomínaných druhov, došlo k miernemu nárastu aj pre druh hniezdiaci v otvorenej krajine krovinatého charakteru – strakoša obyčajného. Tento trend môže byť dočasne ovplyvnený ústupom vinohradníctva a ovocinárstva a postupným zarastaním kedysi otvorenej krajiny. Keďže tento druh je ekologickými nárokmi podobný kritériovému druhu penici jarabej, v budúcnosti by bolo vhodné komplexnejšie monitorovať populáciu strakoša obyčajného v rôznych typoch biotopov. Pre tiahnuce, respektíve zimujúce druhy vtákov sme silný nárast zaznamenali u kulíka zlatého a kane sivej, ktoré sú druhmi európskeho významu. Aj keď je ťah u týchto druhov silne ovplyvnený poveternostnými podmienkami (vlhké roky, respektíve prítomnosť snehovej pokrývky), je možné že systematické zmeny v početnosti u týchto a zrejme aj ďalších druhov súvisia aj s globálnymi klimatickými zmenami.

Druhy vtákov pre CHVÚ Poiplie[upraviť | upraviť zdroj]

Kritériové druhy (predmet ochrany)[upraviť | upraviť zdroj]

Mokrade Poiplia sú významným územím pre hniezdenie vodných a na vodu viazaných významných druhov vtákov:

Poradie	Slovenský názov druhu	Latinský názov druhu
1.	Bučiačik močiarny	Ixobrychus minutus
2.	Bocian biely	Ciconia ciconia
3.	Kaňa močiarna	Circus aeroginosus
4.	Chriašteľ malý	Porzana parva
5.	Chriašteľ bodkovaný	Porzana porzana
6.	Rybárik riečny	Alcedo atthis
7.	Brehuľa hnedá	Riparia riparia

Široké zastúpenie agrocenóz, poľných medzier a roztratených drevín umožňuje hniezdenie aj pre ďalšie významné druhy vtákov:

Poradie	Slovenský názov druhu	Latinský názov druhu
1.	Prepelica poľná	Coturnix coturnix
2.	Výrik lesný	Otus scops
3.	Včelárik zlatý	Merops apiaster
4.	Ďateľ hnedkavý	Dendrocopos syriacus
5.	Pipíška chochlatá	Galerida cristata
6.	Pŕhľaviar čiernohlavý	Saxicola rubicola
7.	Penica jarabá	Sylvia nisoria
8.	Strakoš kolesár	Lanius minor

Nekritériové druhy (±1 % hniezdiacej populácie Slovenska)[upraviť | upraviť zdroj]

Poradie	Slovenský názov druhu	Latinský názov druhu	Výskyt
1.	Kačica chrapačka	Anas querquedula	zim.
2.	Chochlačka sivá	Aythya ferina	zim.
3.	Kaňa sivá	Circus cyaneus	zim.
4.	Sokol kobcovitý	Falco vespertinus	cel.
5.	Cíbik chochlatý	Vanellus vanellus	hn.
6.	Močiarnica mekotavá	Gallinago gallinago	hn.
7.	Močiarnica tichá	Gallinago media	hn.
8.	Močiarnička tichá	Lymnocryptes minimus	hn.
9.	Kalužiak červenonohý	Tringa totanus	hn.
10.	Kulík zlatý	Pluvialis apricaria	hn.
11.	Plamienka driemavá	Tyto alba	cel.
12.	Trasochvost žltý	Motacilla flava	hn.
13.	Kúdeľníčka lužná	Remiz pendulinus	hn.
14.	Pŕhľaviar červenkastý	Saxicola rubetra	hn.
15.	Trsteniarik veľký	Acrocephalus arundinaceus	hn.
16.	Trsteniarik bahenný	Acrocephalus scirpaceus	hn.
17.	Trsteniarik malý	Acrocephalus schoenobaenus	hn.
18.	Svrčiak slávikovitý	Locustella luscinioides	hn.
19.	Strakoš obyčajný	Lanius collurio	hn.
20.	Strnádka trstinová	Emberiza schoeniclus	hn.
mnohé ďalšie	--------------------------------	--------------------------------------	--------

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]