Chu Š’
| Chu Š’ 胡適 | |
| čínsky filozof, spisovateľ a diplomat | |
 | |
| Narodenie | 17. december 1891 Šanghaj, dynastia Čching |
|---|---|
| Úmrtie | 24. február 1962 (70 rokov) Tchaj-pej, Taiwan |
| Alma mater | Cornell University Columbia University |
| Profesia | diplomat, profesor, novinár, politik, spisovateľ a filozof |
| Rodičia | Hu Chuan, Feng Shundi |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Chu Š’ |
Chu Š’ (čín. 胡適, pchin-jin: Hú Shì, * 17. december 1891, Šanghaj, Čína – † 24. február 1962, Tchaj-pej, Taiwan) bol čínsky politik, diplomat, filozof a spisovateľ. Bol šíriteľom liberalizmu a pragmatizmu v Číne. Na začiatku 20. rokov presadil v Číne používanie hovorovej čínštiny (paj-chua) v písanom prejave.[1]
Život[upraviť | upraviť zdroj]
Už v mladosti sa naučil po anglicky a v roku 1910 odišiel študovať do Spojených štátov. Vyštudoval filozofiu na Cornellovej (1914) a Kolumbijskej univerzite (1917), kde bol žiakom slávneho pragmatika Johna Deweyho.[2] Do Číny sa vrátil roku 1917 a začal učiť na Pekinskej národnej univerzite. Roku 1919 vydal svoju najvýznamnejšiu filozofickú prácu Nástin dejín čínskej filozofie.
Od roku 1917 plánoval tiež svoju jazykovú reformu, verejnosti ju predstavil v časopise La Jeunesse, kde sa prezentovali reformisti z Hnutia za novú kultúru.[3] Podporil reformu aj literárnymi pokusmi, v roku 1920 napríklad vydal básnickú zbierku Kniha experimentov, celú písanú v paj-chua. V roku 1922 nakoniec vláda vyhlásila paj-chua za národný jazyk. Tá tak vytlačila klasickú čínštinu, zjednodušila výučbu písania, priblížila sa obyčajným ľuďom a ich reči a stala sa hlavným nástrojom boja s negramotnosťou v Číne.
Po roku 1919 sa začal viac angažovať v politike, bol predstaviteľom nacionalistického (protijaponského) Hnutia štvrtého mája[4], hlasno brojil proti marxizmu, ale po čase sa dostal do sporov aj s nacionalistami, ktorým jeho pragmatizmus a liberalizmus tiež nevyhovoval.
V rokoch 1938 – 1942 bol veľvyslancom vo Washingtone. Po roku 1945 bol rektorom Pekinskej národnej univerzity, avšak po uchopení moci komunistami musel odísť z krajiny. Žil najprv v New Yorku, neskôr na Taiwane, pre ktorý začal znovu pracovať ako diplomat, roku 1957 bol jeho zástupcom v OSN. V roku 1958 sa postavil na čelo taiwanskej akadémie vied (Academia Sinica), viedol ju až do svojej smrti v roku 1962.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ CHAN, Lien. Hu Shih. Chinese leader and scholar [online]. Encyclopædia Britannica, 1998-07-20, [cit. 2023-01-04]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Hu Shih [online]. encyclopedia.com, [cit. 2023-01-04]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ MAIR, Victor. Hu Shih and Chinese Language Reform [online]. chinaheritage.net, 2017-02-08, [cit. 2023-01-04]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ FAIRBANK, John King. Dějiny Číny. Preklad Martin Hála, Jana Hollanová, Olga Lomová. Praha : NLN, Nakladatelství Lidové noviny, 1998. 656 s. (Dějiny států.) ISBN 80-7106-249-9. S. 307, 313, 314, 316.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chu Š’
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chu Š’ na českej Wikipédii.