Chvojnická pahorkatina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°46′S 17°15′V / 48,76°S 17,25°V / 48.76; 17.25
Chvojnická pahorkatina
geomorfologický celok
Chvojnicka pahorkatina 2.jpg
Unínska pahorkatina
Štáty Slovensko Slovensko,  Česko Česko
Regióny Trnavský, Juhomoravský
Okresy Skalica, Senica, Hodonín
Nadradená
jednotka
Záhorská nížina
Susedné
jednotky
Dolnomoravský úval
Borská nížina
Myjavská pahorkatina
Biele Karpaty
Podradené
jednotky
Unínska pahorkatina
Senická pahorkatina
Zámčisko
Súradnice 48°46′S 17°15′V / 48,76°S 17,25°V / 48.76; 17.25
Najvyšší bod Zámčisko
 - výška 434 m n. m.
Poloha pahorkatiny
Red pog.svg
Poloha pahorkatiny
Wikimedia Commons: Chvojnica Hills
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Chvojnická pahorkatina je geomorfologický celok na západnom Slovensku, na Záhorí. Je súčasťou podsústavy Panónska panva, provincie Západopanónska panva, subprovincie Viedenská kotlina a oblasti Záhorská nížina. V starších deleniach sa zaraďovala pod Západné Karpaty (Myjavskú pahorkatinu).

Poloha a členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad na Senickú pahorkatinu

Na juhu a západe hraničí s Borskou nížinou, na severozápade s Dolnomoravským úvalom, na severovýchode s Bielymi Karpatmi a na východe s Myjavskou pahorkatinou. Na severe prebieha česko-slovenská štátna hranica.

Chvojnická pahorkatina sa člení na štyri geomorfologické podcelky:

Najvyšším vrchom je Zámčisko (434,1 m n. m.) v rovnomennom podcelku.

Geologické pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Z geologického hľadiska je oblasť Chvojnickej pahorkatiny priraďovaná k neogénnym sedimentárnym panvám Vnútorným Západným Karpatom. Juhozápadná časť je budovaná málo spevnenými až sypkými morskými neogénnymi sedimentmi, hlavne ílmi, slieňmi, siltmi, pieskami, pieskovcami a štrkami obdobia vrchného miocénupliocénu. Juhovýchodnú a centrálnu časť budujú ílovce, siltovce, piesky, pieskovce, štrky, zlepence, ojedinele vápence spodného miocénu. Západná a sčasti aj centrálna časť je budovaná ílmi, ílovcami, siltovcami, pieskami, pieskovcami a zlepencami obdobia stredného miocénu. V tejto časti sa pridávajú vápence, sloje uhlia a ryolitové tufy. Najsevernejšia časť je budovaná flyšovými vrstvami pieskovcov, zlepencov a ílovcov obdobia paleogénu až spodného eocénu. Najsevernejšia časť zároveň prináleží k magurskému flyšu vonkajšieho flyšového pásma. Stredom územia prechádza niekoľko zlomových línií, pričom najvýznamnejšia prebieha v smere západ - východ.

Reliéf[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad na Zámčisko

Povrch nie je veľmi členitý, od poslednej ľadovej doby (würm) je modelovaný západnými vetrami, ktoré tu naviali mohutné pokrovy spraší a sprašových hlín. Vyskytujú sa tu tiež pieskové presypy, pričom piesky sú nevápnité, nezadržiavajú vody a ťažko sa na nich utvára humus. Riekami modelovaný reliéf sa vyskytuje v centrálnej časti, najmä v podcelku Zámčisko.

Klíma[upraviť | upraviť zdroj]

Chvojnická pahorkatina patrí do teplej oblasti (A), mierne vlhkej podoblasti a do okrsku s miernou zimou (A5). Len najvyššie položené oblasti (Zámčisko) patria do mierne teplej oblasti (B), mierne vlhkej podoblasti a pahorkatinového okrsku s miernou zimou (B3). Priemerné teploty vzduchu v júli dosahujú 18-19 °C, v najzápadnejšej časti 19-20 °C a v najvyšších polohách len 17 °C. Priemerné teploty vzduchu v januári dosahujú -2, -3 °C, v najzápadnejšej časti do -2 °C a v najvyšších polohách -3, -4 °C. Priemerný ročný úhrn zrážok predstavuje 600 - 700 mm, v oblasti Skalice 550 - 600 mm. V letnom období prevládajú západné až severozápadné vetry, v zimnom období juhovýchodné.

Vodstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Celá oblasť patrí do povodia Moravy. Územie odvodňujú jej prítoky: Myjava s Teplicou, Chvojnica a Unínsky potok. Umelé vodné plochy zahŕňajú vodné nádrže Petrova Ves, Radošovce, Skalický rybník, Búdkovianske rybníky, vodná nádrž Kunov, Koválov a iné menšie.

Striedanie priepustných a nepriepustných vrstiev neogénnych sedimentov vytvára dobré podmienky pre vytváranie zásob podzemných vôd. Výdatnosť artézskych studní dosahuje 4 - 6 l/s. Z prameňov je významný prameň pri Štefanove. Významné zdroje podzemných vôd sa vytvorili aj vo viatych pieskoch

Minerálne vody vyvierajú v okolí Koválova a Smrdákov. Sú to sírovodíkové slané alkalické jódové minerálne vody s mineralizáciou 2 633 mg/kg, s teplotou 12,5 °C a s enormne vysokým obsahom aktívnej síry (najsilnejšie sírovodíkové pramene v Európe).

Pôdy[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšinu územia zaberajú hnedozeme pseudoglejové a luvizemné, západnú časť pokrývajú kambizeme dystrické a regozeme na viatych pieskoch. Z juhu zasahujú čiernice typické a glejové a miestami luvizeme utvorené na nive Myjavy. Z pôdnych druhoch prevažujú pôdy ľahké, piesočnaté a hlinito-piesočnaté.

Rastlinstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Chvojnická pahorkatina patrí do obvodu panónskej flóry (Pannonicum), podobvodu eupanónskej xerotermnej flóry (Eupannonicum) a celku Záhorská nížina. Viate piesky sú vhodným substrátom borovicovými lesmi, južne a západne od Senice a v oblasti medzi Smolinským a Gbelmi. Zámčisko je porastené dubovými lesmi, dubové lesy zasahujú aj z Bielych Karpát a vyskytujú sa tiež v blízkosti Gbelov a Štefanova. Z bylín sa tu vyskytujú trávy - ometlina sivá, kavyľ piesočný, ďalej skorocel indický, rumenica piesočná.

Najväčšie plochy vinohradov sú v oblasti medzi Skalicou, Mokrým Hájom, Prietržkou a Vrádišťom a na okrajových svahoch Zámčiska. Vinohrady sú súčasťou Malokarpatskej vinohradníckej oblasti.

Živočíšstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Hranostaj

Oblasť je súčasťou zóny stepí, provincie Panónska panva, Západopanónskej subprovincie a Dyjsko-moravského obvodu. Vyskytuje sa tu množstvo teplomilných druhov, najmä hmyzu: koníky, kobylky, modlivka zelená, chrúst mramorový, cikáda viničná, húseničiar poľný. Z cicavcov tu žijú napr. diviak lesný, srnec lesný a daniel škvrnitý.

Ochrana prírody[upraviť | upraviť zdroj]

Do geomorfologického celku zasahuje výbežok CHKO Biele Karpaty na severe. Nachádza sa tu päť chránených území. Prírodná pamiatka Chvojnica bola vyhlásená v roku 1991 na ploche 31,65 ha. Ochraňuje sa riečka Chvojnica ako najzachovalejší vodný tom západnej časti CHKO Biele Karpaty a priľahlého územia. Nachádzajú sa tu biotopy teplomilnej pahorkatinnej vodnej fauny a hodnotné brehové porasty, ako krajinotvorný a ekostabilizačný prvok. Prírodná pamiatka Chropovská strž vyhlásená v roku 1993 na výmere 47,66 ha. Územie predstavuje ukážku vývoja podhorských oblastí od treťohôr až po súčasnosť. Zahŕňa tri opustené lomy, v ktorých sa nachádzajú náleziská skamenených pozostatkov živočíchov z poslednej morskej transgresie. Prírodná rezervácia Veterník bola vyhlásená v roku 1983 na ploche 18,5 ha. Ochraňujú sa lesostepné spoločenstvá s borovicou čiernou na svahoch, ktoré budujú hrubozrnné vápnité piesky, pieskovce a zlepence. Je miestom výskytu viacerých chránených a zriedkavých druhov rastlín a hniezdiskom chránených druhov vtákov. Chránený areál Búdkovianske rybníky bol vyhlásený v roku 1994 na ploche 14,07 ha. Územie tvorené skupinou menších rybníkov, predstavuje refúgium výskytu viacerých chránených a ohrozených druhov vodných a močiarnych živočíchov. Chránený areál Vodná nádrž Petrova Ves bol vyhlásený v roku 1996 na ploche 34,80 ha. Patrí medzi významné ornitologické lokality Slovenska s výskytom viacerých chránených, vzácnych a ohrozených hniezdiacich aj migrujúcich druhov vtáctva.

Obce[upraviť | upraviť zdroj]

Na území geomorfologického celku leží intravilán 25 obcí a 2 mesta. Čiastočne tu ležia ďalšie 3 mestá a 1 obec. Všetky obce a mestá sú súčasťou okresov Senica a Skalica. Ide o tieto obce:

a okrajovo tiež:

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Čeman, Róbert, Slovenská republika, zemepisný atlas, Bratislava: MAPA Slovakia, 2003.
  • Michaeli, Eva, Regionálna geografia Slovenskej republiky, vysokoškolské skriptum, I. časť, Prešov, 1999.
  • Turistická mapa č. 149: Chvojnická pahorkatina - Skalica, Harmanec: VKÚ Harmanec, 1997

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]