Ciboušov (národná prírodná pamiatka)
| Ciboušov | |
| Národná prírodná pamiatka | |
 Suťové pole
| |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Región | Úsťanský kraj |
| Okres | Okres Chomutov |
| Lokalita | Klášterec nad Ohří (k. ú. Vernéřov) |
| Nadmorská výška | 420 – 480 m n. m. |
| Súradnice | 50°24′32″S 13°11′55″V / 50,40889°S 13,19861°V |
| Rozloha | 4,2873 ha |
| Vznik | 9. september 1983[1] |
| - Vyhlásil | Okresný národný výbor Chomutov |
| Správa | AOPK ČR |
| Kód AOPK ČR | 811 |
  Ciboušov Poloha na mape Česka
| |
| Wikimedia Commons: Ciboušov (national natural monument) | |
| Webová stránka: Biolib.cz | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Ciboušov je národná prírodná pamiatka (skrátene NPP) chránená z dôvodu ochrany mineralogického náleziska jaspisov a ametystov, drahokamenných foriem kremeňa. Vyhlásená bola rozhodnutím rady Okresného národného výboru Chomutov v roku 1983. Rozkladá sa na úpätí Krušných hôr pri obci Ciboušov, neďaleko mesta Klášterca nad Ohří na území o rozlohe 4,96ha. Z mineralogického pohľadu patrí Ciboušov medzi najvýznamnejšie národné prírodné pamiatky v severozápadných Čechách.[2]
Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]
Lokalita Ciboušov je situovaná na úpätí Krušných hôr, neďaleko mesta Klášterca nad Ohří. Nachádza sa vnadmorskej výške 425-460m n.m., 2km severne až severozápadne od rovnomennej obce Ciboušov, na južnom svahu hrebeňa, ktorý je označovaný ako Liščí doupě. V blízkosti národnej prírodnej pamiatky Ciboušov sa nachádza na temene Holubieho vrchu, v nadmorskej výške 550-577m n.m., Národná prírodná pamiatka Doupňák. Vyhlásená bola tiež v roku 1983 pre rovnaký mineralogický význam, teda pre náleziská jaspisu a ametystov. Národná prírodná pamiatka Doupňák sa rozkladá na území o veľkosti 12ha, je teda viac ako dvakrát väčšia, než je rozloha národnej prírodnej pamiatky Ciboušov. Medzi ďalšie významné lokality z hľadiska výskytu minerálov, konkrétne achátu, patrí Horní Halže, susediaca s obcou Měděnec.
História[upraviť | upraviť zdroj]
Názov Krušných hôr pochádza od slova "krušenie" a súvisí s výskytom minerálnych rúd, predovšetkým cínu a striebra, lebo po objavení boli tieto rudy dobývané rozrušovaním čiže krušením.[3] Medzi najvýznamnejšie náleziská minerálov patria NPP Ciboušov, NPP Doupňák, Horní Halže a iné.
Kremenné žily s drahokamovým odrodami, jaspismi a ametystami, boli v tejto oblasti nájdené v 14.storočí a ich ťažba prebiehala až do 16.storočia. Ťažené boli meter hrubé žily, tvorené fialovými ametystami, ktoré boli ostro ohraničené, a ktoré na seba nasadali v niekoľkých vrstvách, a voľné dutiny boli vyplnené tehlovo a masovo sfarbenými jaspismi.
V období stredoveku, kedy tu prebiehala ťažba najintenzívnejšie, bolo spracovanie jaspisov a ametystov veľmi dômyselné. Najskôr sa nechali hrubé a vylámané balvany rozrezať na tenké doštičky s hrúbkou 8 až 15 mm. Takto narezané doštičky o rôznej veľkosti boli následne z jednej strany dokonale vybrúsené a vyleštené. Druhá strana sa ponechala neopracovaná. Touto nezbrúsenou stranou sa ukotvili drahokamy do pripravených lôžok v nahodenej omietke a vzniknuté škáry sa vyplnili štukou.[4]
Týmito minerálmi nechal Karol IV. Vyzdobiť kaplnku hradu Karlštejn a svätováclavskú kaplnku vo svätovítskej katedrále na Pražskom hrade.[5] Znovu sa pokračovalo v ťažbe v storočí devätnástom. Dodnes sú zásahy človeka do krajiny zrejmé, v podobe odvalov a ťažobných rýh.[2] Ťažba bola však preukázaná až v roku 1982, kedy v tejto lokalite vykonal archeologický výskum Petr Machek. Všimol si totiž podoby drahokamových odrôd s kameňmi, ktoré boli použité na výzdobe katedrály i Karlštejnu.[5] Práve z tohto dôvodu bolo územie v roku 1982 vyhlásené za osobitne chránené. Znovu bolo ako národná prírodná pamiatka zriadené vyhláškou Ministerstva životného prostredia č. 147/2014 Zb.[6]
Prírodné pomery[upraviť | upraviť zdroj]
Geológia[upraviť | upraviť zdroj]
V celej oblasti prevládajú svorové ruly, prechádzajúce k biotickým pararulám, ktoré bývajú miestami migmatizované. Vek týchto hornín je odhadovaný na vrchné proterozoikum až spodné paleozoikum.[2] Svorové ruly predstavujú v regióne premenené a rekryštalizované morské sedimenty. Vplyvom opakovaného pôsobenia tektonických pochodov došlo krozpukaniu masívu a vzniknuté pukliny boli následne vyplnené mineralizovanými roztokmi. Výsledkom týchto dejov bola kryštalizácia minerálov a vznik hydrotermálnych žíl. Často tiež dochádzalo k viacfázovému rozvoju žilovej výplne na puklinách. Práve tak tomu bolo aj v prípade Ciboušova, kde drahokamovej žilovej výplni predchádzala staršia výplň barytová, ktorá bola rozpustená a nahradená kremeň-hematitovou v dôsledku hydrotermálneho procesu.
Kremenné žily s drahokamovými odrodami kremeňa, predovšetkým jaspisu a ametystu s veľkými kryštálmi ametystu sa tu vyskytujú iba na úpätí a vo vrcholových partiách chýbajú.
Flóra[upraviť | upraviť zdroj]
Rezerváciu Ciboušov tvoria zmiešané lesné porasty, s miernou prevahou ihličnatých stromov. Z tejto triedy tu nájdeme smrek obyčajný (Picea abies), borovicu lesnú (Pinus sylvesris) a smrekovec opadavý (Larix decidua). Z listnatých stromov je v tejto lokalite hojná breza previsnutá (Betula pendula) a dub zimný (Quercus petraea).[2] Flóra je v tunajšej oblasti nevýznamná, nenájdeme tu žiadne vzácne ani ohrozené druhy. Vegetáciu tvorí metluška krivolaká (Avenella flexuosa), zvonček okrúhlolistý (Campanula rotundifolia) a rôzne druhy jastrabníkov.[7]
Fauna[upraviť | upraviť zdroj]
Z chránených živočíchov sa na území Ciboušova nachádza vretenica severná (Vipera berus), slepúch lámavý (Anguis fragilis) a jastrab veľký (Accipiter gentilis). V korunách stromov je možné vidieť vevericu obyčajnú a výnimočne do oblasti Ciboušova zavíta aj strakoš obyčajný (Lanius collurio). Okrem bežných lesných zvierat sa na tomto maloplošne chránenom území nenachádza nijako význačná fauna.
Ochrana a nebezpečenstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Nelegálny zber a vykopávanie jednotlivých kameňov najmä pre ich následný predaj je negatívnym faktorom pôsobiacim na území NPA Ciboušova. Zberatelia rozoberajú často celé kamenné znosy, vykonávajú drobné výkopy, mechanicky kamene rozrušujú alebo odnášajú celé kamenné bloky pre ich ďalšie spracovanie, predovšetkým v kamenárskych dielňach.[1]
Cieľom ochrany je však zabrániť ďalšiemu vykopávaniu jednotlivých kameňov a súčasne aj rozbíjanie kamenných znosov a tým teda zachovať tunajšie významné mineralogické náleziská. V rámci ochrany tohto územia je zahrnuté aj zabezpečenie starej ťažobnej ryhy.[1]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2016-02-13]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b c d PATZEL, Z.. Národní přírodní památka Ciboušov [online]. Ochrana přírody a krajiny v České republice, 2008, [cit. 2014-10-11]. Dostupné online. Archivované 2013-11-10 z originálu.
- ↑ CÍLEK, Václav. Kameny domova. Praha : Krásná paní, 2011. ISBN 978-80-86713-82-3. Kapitola Bleskový achát (Horní Halže, Krušné hory), s. 82–83. (po česky)
- ↑ NOVOTNÁ POKORNÁ, Libuše. Průvodce po montánních památkách středního a východního Krušnohoří. Ústí nad Labem : [s.n.], 2013. ISBN 978-80-260-1589-5. Kapitola Ciboušov - Národní přírodní památka, s. 9 - 11. (po česky)
- ↑ a b CÍLEK, Václav. Kameny domova. Praha : Krásná paní, 2011. ISBN 978-80-86713-82-3. Kapitola Jaspis (Ciboušov), s. 86–89. (po česky)
- ↑ Vyhláška číslo 147/2014 [online]. o vyhlášení Národní přírodní památky Ciboušov a stanovení jejích bližších ochranných podmínek, [cit. 2014-11-12]. Dostupné online.
- ↑ Národní přírodní památky,Národní přírodní památka Ciboušov [online]. Agentura ochrany přírody a krajiny České republiky, [cit. 2014-10-11]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- CÍLEK, Václav. Kameny domova. Praha : Krásná paní, 2011. ISBN 978-80-86713-82-3. (po česky)
- NOVOTNÁ POKORNÁ, Libuše. Průvodce po montánních památkách středního a východního Krušnohoří. Ústí nad Labem : [s.n.], 2013. ISBN 978-80-260-1589-5. (po česky)
- MAREK, J. Časopis Památky a příroda, 10. vydání. [s.l.] : [s.n.], 1985. Kapitola Naleziště ametystů a jaspisů u Ciboušova a jeho vztah k tektonice Krušných hor, s. 628–632. (po česky)
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
- Zoznam chránených území v okrese Chomutov
- Kaplnka svätého Václava (Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha)
- Doupňák
- Kaplnka svätej Kataríny (Karlštejn)
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ciboušov (národná prírodná pamiatka)
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Na stránke cittadella.cz Archivované 2016-03-04 na Wayback Machine
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ciboušov (národní přírodní památka) na českej Wikipédii.