Rómska osada

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 14:06, 29. január 2014, ktorú vytvoril 62.168.13.98 (diskusia)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Cigánska osada
Zaniknutá cigánska osada „Letanovský mlyn“ pri Letanovciach

Cigánska osada alebo rómska osada je prejav stavebnej činnosti rómskeho etnika s charakteristickými znakmi. Ide o osobitnú kapitolu ľudovej architektúry na Slovensku.

Cigáni

Cigáni (Rómovia) majú celkom odlišné dejiny a mentalitu ako majoritné obyvateľstvo na Slovensku. Prichádzali do Európy z Ázie a narozdiel od ostatných kočovníkov, nerobili bojové výpravy a nemali vlastný štát ani územnú samosprávu. Postupne sa šírili z juhovýchodnej Európy a zakladali vlastné usadlosti, bokom od ostatného obyvateľstva a tak si udržiavali vlastné zvyky. Vyhľadávali miesta, kde bola voda, drevo a pasienky. Prejavovali zručnosť najmä v hudbe a umení.

Osady

V Uhorsku boli najmä v 18. storočí snahy priviesť Cigánov k usadlému spôsobu života a začleniť ich do usadlostí majoritného obyvateľstva. Cigáni sa však vo veľkej časti neprispôsobili a naďalej sa sťahovali. V tomto období vzniklo najviac osád. Ich podoba sa rôznila: niekedy to boli osady vzniknuté pozdĺž cesty alebo potoka, inokedy nepravidelné, zhlukové usporiadania domov, ktoré postupne prevládli.

Stavby

Okrem stanov a júrt stavali Cigáni aj zemnice a polozemnice, postupne prišli k jednopriestorovým domom, ku ktorým pribudlo aj zádverie.

Zemnice sa stavali vo svahu a na čelnej fasáde mali dverný otvor, spočiatku prekrytý iba plachotu, neskôr aj dverami. Šikmá strecha zemnice sa oprierala o sochu. Polozemnice boli podobné zahĺbené stavby, ktorých strecha však už stála na nízkych stenách. Od polozemníc sa prešlo k jednopriestorovým domom (dreveným alebo hlineným podľa oblasti). Vidíme tu už čiastočné ovplyvnenie architektúry pôvodným obyvateľstvom, cigánske domy však boli oveľa skromnejšie. K jednému priestoru pribudla časom aj predsieň, riešená najskôr formou dostavby s nižším stropom. Ak sa predsieň stavala spolu s hlavným priestorom, mala s ním spoločnú strechu. Predsieň sa využivala na uskladnenie potravín. Varilo sa prevažne vonku, kde prekrytím sporáka jednoduchou konštrukciou vznikla letná kuchyňa. Zdobilo sa hlavne maľovaním vonkajších aj vnútorných stien.

V druhej polovici 20. storočia došlo k viacerým snahám o likvidáciu rómskych osád a ich presťahovaniu napríklad do nájomných domov. Niektoré osady sa prispôsobili a postupne splynuli so zástavbou mesta. Niektoré domy Rómov tu dosahovali slušný štandard.

Pozri aj

Iné projekty