Circuit de Monaco

Circuit de Monaco
Základné informácie
Miesto	Monte Carlo, Monako
Časové pásmo	GMT+01:00
GPS súradnice	43° 44′ 4″ N, 7° 25′ 14″ E
Hlavné podujatia	F1, F2, Formula E
Dĺžka okruhu	3,337km
Počet kôl	78
Počet zákrut	19
Rekord okruhu	1:12,909, Lewis Hamilton, Mercedes, 2021
Veľká cena Monaka 2025
Víťaz	1:40:33.843, Lando Norris, McLaren, 2025
Najrýchlejšie kolo	1:13.221, Lando Norris, McLaren, 2025
Pole position	1:09.954, Lando Norris, McLaren, 2025
Portál Formule 1

Circuit de Monaco je mestský pretekársky okruh v uliciach Monte Carla a La Condamine ležiaci v okolí prístavu Monackého kniežatstva. Je to ten najkomplexnejší test jazdeckých schopností aký môže pilot formuly 1 počas jednej sezóny absolvovať. Jazdu na monackom okruhu najlepšie charakterizoval Nelson Piquet, ktorý povedal: „Je to ako pilotovať helikoptéru v obývačke.“

Na Veľkej cene Monaka sa každoročne stretávajú najslávnejší a najbohatší prominentní hostia a sponzori. Toto podujatie je jedným z najprestížnejších na svete a o víťazstve sníva každý jazdec. Rovnako ako Indy 500 alebo 24 hodín Le Mans, aj Monako prináša určitú dávku slávy a nesmrteľnosti. Len kombinácia precízneho riadenia, technickej dokonalosti a statočnosti zaručí jazdcovi víťazstvo.

Prvýkrát sa na trati konali preteky v roku 1929 a od roku 1950 je Veľká cena Monaka súčasťou kalendáru formuly 1.

Charakteristika trate

Prístav a budova boxov

Tunel

Vlásenka pri Grand Hoteli

Úzka vlniaca sa trať z oboch strán lemovaná zvodidlami nemá prakticky žiadne výbehové zóny a každé menšie zaváhanie znamená kontakt s bariérami. Asfalt na povrchu trate je prispôsobený pre bežnú premávku a preto je veľmi hrboľatý. Okrem toho sú v ňom na niektorých miestach zapustené i kanálové poklopy. Vysoké nároky sú tiež kladené na motory. Nedochádza k ich enormnému zaťaženiu, no agregáty musia mať dobrý záber od nízkych otáčok. Rozhodujúci význam má kvalifikácia, pretože možnosť predbiehania v úzkych uliciach je prakticky vylúčená.

V Monaku čaká veľká výzva aj na tímových inžinierov. Podmienky na trati sa relatívne rýchlo menia a preto je veľmi zložité nájsť správne nastavenie auta. Základom pri príprave monopostu je prítlak. Monako je spoločne s Hungaroringom trať, ktorá ho vyžaduje čo najviac. Prítlačné krídla sú nastavené takmer úplne zvislo a na autách sa objavujú prídavné aerodynamické prvky, ktoré na iných tratiach neuvidíme. Veľká záťaž pôsobí okrem iného aj na zavesenie kolies. Tuhosť týchto závesov preveria časté kontakty kolies so zvodidlami. Tímy preto pripravujú pre Grand Prix Monaka špeciálne odolné komponenty.

Circuit de Monaco nie je permanentný okruh a preto sa musí pred každými pretekmi „postaviť“. Príprava tribún, zvodidiel a obrubníkov trvá približne šesť týždňov a návrat do pôvodného stavu ďalšie tri týždne. Preteky na najpomalšom okruhu v kalendári šampionátu formuly 1 sú vypísané na najkratšiu vzdialenosť. Najpomalším úsekom trate je vlásenka pri slávnom monackom Grand Hoteli, ktorú jazdci prechádzajú rýchlosťou 50 km/h. Táto zákruta je zároveň najpomalšia v celom kalendári MS F1. Okrem nej obsahuje okruh i jednu z najrýchlejších zákrut. Tou je zákruta číslo 9 v slávnom tuneli, kde jazdci dosahujú rýchlosť až 260 km/h.

Okruh síce z hľadiska bezpečnosti a technickej kvality nedokáže konkurovať moderným tratiam, no vďaka svojej výnimočnosti si zaslúži akúkoľvek výnimku.

Fakty a údaje

• Dĺžka trate: 3 337 m
• Dĺžka pretekov: 260.286 km
• Počet kôl pretekov: 78
• Počet zákrut: 19 (12 vpravo a 7 vľavo)
• Dĺžka cieľovej rovinky: 510 m

• Rozdiel medzi štart. a cieľovou čiarou: 0 m
• Jazda na plný plyn: 42 %

• Traťový rekord: 1:12,909 (164,769 km/h) - Lewis Hamilton/Mercedes (2021)
• Najrýchlejšie kolo kvalifikácie: 1:09.954 (171,729 km/h) - Lando Norris/McLaren (2025)
• Maximálna rýchlosť: 286 km/h
• Prvá GP: 1929 - víťaz William Grover-Williams - Bugatti Type 35B
• Počet GP: 71

• Priemerná spotreba paliva: 1,60 kg / kolo
• Spomalenie množstvom paliva: 0,26 s / 10 kg
• Počet preradení rýchlostných stupňov: 54 / kolo

• Opotrebenie pneumatík: stredné
• Opotrebenie bŕzd: veľké
• Úroveň priľnavosti: veľmi vysoká

• Stratégia
  • 1 zastávka: 44. - 51. kolo
  • 2 zastávky: 25. - 32. a 48. - 55.
  • 3 zastávky: 18. - 24. a 34. - 40. a 52. - 58.

• Architekt: Anthony Noghès
• Kapacita tribún: 37 000

História

Nelson Piquet s monopostom Brabham BT49C pri GP Monaka 1981

Výborný imidž Monaka bol spätý nielen s rodinou Grimaldiovcov, ale aj s tabakovým magnátom Alexandrom Noghèsom. Práve on bol blízky priateľ Grimaldiovcov a v roku 1909 sa stal prezidentom miestneho automobilového klubu Sport Automobile Velocipedique Monegasque. Noghès navrhol možnosť usporiadania súťaží v uličkách tohto mesta a prvé podujatie sa uskutočnilo už v januári 1911. Na štarte bolo 23 áut z jedenástich rozličných oblastí. Víťazom sa stal Henri Rougier s vozidlom Turcat-Méry.

Automobilový klub v Monaku, druhej najmenšej krajiny sveta, tvoril históriu svetového motoristického športu. Jeho noví predstavitelia Anthony Noghès (syn Alexandra Noghèsa) a Louis Chiron ako prví zorganizovali Veľkú cenu na okruhu vytýčenom priamo v meste 14. apríla 1929. Veľká cena Monaka sa od tej doby stala najpopulárnejšími pretekmi a pilierom svetového šampionátu formuly 1.

Na počiatku bola žiadosť monackých funkcionárov z roku 1928, aby ich Automobile Club de Monaco získal národný status. Ako problém sa ukázala podmienka predchodcu dnešnej Medzinárodnej automobilovej federácie (FIA), že žiadateľ musí výhradne na svojom území usporiadať významné preteky. Monako síce už od roku 1911 organizovalo Rallye Monte Carlo, lenže tá bola koncipovaná ako jazda zo všetkých kútov Európy. V Monaku a okolí sa jazdilo až v záverečnej časti súťaže.

Zakladateľ monackého autoklubu Anthony Noghès preto prišiel s nápadom postaviť trať priamo v uliciach mesta. Jeho myšlienku podporil slávny pretekár a miestny rodák Louis Chiron a patronát nad akciou prevzal monacký princ Louis II.

Prvá Veľká cena v roku 1929 nebola súčasťou európskeho ani iného šampionátu a štartovalo sa v ňom na pozvanie. Zúčastniť sa nemohol jeho propagátor Chiron, ktorý v rovnaký deň v USA nastúpil do pretekov Indianapolis 500. Víťazom sa stal britský emigrant William Grover na Bugatti Type 35B, s ktorým v úzkych a hrboľatých uliciach dosahoval rýchlosť 80 až 143 km/h.

Až do druhej svetovej vojny sa v Monaku pretekalo v rámci európskeho šampionátu. V roku 1950 bol Circuit de Monaco začlenený do novovzniknutých majstrovstiev sveta formuly 1. Preteky do Monaka zavítali hneď po premiérovej Veľkej cene v britskom Silverstone. V prvom kole vtedy kolidovalo desať áut a po prvé víťazstvo v histórii si prišiel Juan Manuel Fangio. Od roku 1955 sa na okruhu jazdí nepretržite.

V roku 1955 spadol s Lanciou do mora Alberto Ascari a podobná nehoda postihla aj Paula Hawkinsa o desať rokov neskôr na Lotuse. V roku 1967 narazil Lorenzo Bandini po prejazde šikanou do lampy, jeho Ferrari sa prevrátilo a skončilo v plameňoch. Pilot utrpel ťažké popáleniny. Zarážajúcejšie však bolo, že usporiadatelia nemali potrebné vybavenie, aby dokázali zranenému pomôcť. V kritickom stave bol naprieč vozovkou prenesený k člnu, ktorým ho dopravili k sanitke. Bandini po dvoch dňoch na následky zranení zomrel. Jeho smrť však znamenala zásadný obrat v prístupe k bezpečnosti na monackom okruhu. Na trati sa v nasledujúcich rokoch začali objavovať zvodidlá a s nimi aj dokonale pripravení a vybavení záchranári.

Historické konfigurácie

Circuit de Monaco sa oproti pôvodnej verzii príliš nezmenil, no od premiérového ročníka prešiel okruh šiestimi technickými zmenami.

Kasíno

• 
  Pôvodná trať (1950-1972)
  Dĺžka: 3,145 km
  Počet zákrut: 14
  Traťový rekord: 1:22,2 (Jackie Stewart, Tyrrell-Ford, 1971)
• 
  Prvá úprava (1973-1975)
  Dĺžka: 3,278 km
  Počet zákrut: 20
  Traťový rekord: 1:27,9 (Ronnie Peterson, Lotus-Ford, 1974)
• 
  Druhá úprava (1976-1985)
  Dĺžka: 3,312 km
  Počet zákrut: 23
  Traťový rekord: 1:22,637 (Michele Alboreto, Ferrari, 1985)
• 
  Tretia úprava (1986-1996)
  Dĺžka: 3,368 km
  Počet zákrut: 25
  Traťový rekord: 1:21,076 (Michael Schumacher, Benetton-Ford, 1994)
• 
  Štvrtá úprava (1997-2002)
  Dĺžka: 3,367 km
  Počet zákrut: 25
  Traťový rekord: 1:18,023 (Rubens Barrichello, Ferrari, 2002)
• 
  Súčasná trať (2003-2010)
  Dĺžka: 3,340 km
  Počet zákrut: 18
  Traťový rekord: 1:14,439 (Michael Schumacher, Ferrari, 2004)

Jedno kolo na modernom okruhu

Súčasná verzia trate s priľahlými uličkami

Prechádzka po okruhu začína krátkym miernym stúpaním, ktoré privádza jazdcov do úzkej zákruty Sainte Dévote. Táto takmer deväťdesiat stupňová pravotočivá zákruta sa jazdí na prvom alebo druhom rýchlostnom stupni. Práve tu môžeme často vidieť kolízie. Piloti za prvou zákrutou stúpajú po ďalšej krátkej lomenej rovinke, po ktorej nasleduje klesanie dlhou ľavotočivou zákrutou Massenet. Za ňou prechádzajú popri svetoznámom kasíne a ďalej klesajú po krátkej rovinke s veľmi nerovným povrchom. Nasleduje úzka zákruta Mirabeau, za ktorou jazdci miernym klesaním smerujú do ešte užšej vlásenky Grand Hotel. Práve táto pomalá vlásenka bola v minulosti často používaná na mnohé predbiehacie manévre, čo je v súčasnosti prakticky nemožné. Táto zákruta je tak špecifická, že všetky tímy musia pred pretekmi upraviť zámok riadenia a zavesenie svojich monopostov, aby jazdci mohli vlásenku pohodlne prekonať.

Po nej autá stále klesajú do dvojitej pravotočivej zákruty Portier, ktorá si vyžaduje ideálny výjazd umožňujúci dosiahnuť čo najlepšiu maximálnu rýchlosť v slávnom tuneli. Ten podčiarkuje výnimočnosť trate, no pritom spôsobuje nepríjemné problémy. Pretekári sa sťažujú na zhoršenú viditeľnosť pri jeho prejazde a aby toho nebolo málo, tak monoposty tu môžu stratiť 20 až 30% prítlaku.

Na konci tunela nasleduje tvrdé brzdenie do šikany, kde taktiež hrozí zvýšené riziko kolízií. Šikana je pravdepodobne jediné miesto na okruhu, ktoré ponúka uspokojivú možnosť na predbiehanie. Krátka rovinka končí úzkou rýchlou zákrutou Tabac, tá sa jazdí na štvorku v rýchlosti približne 160 km/h. Monoposty potom zrýchlia na 200 km/h a dostávajú sa cez rýchlu kombináciu zákrut Louis Chiron a Piscine popri plaveckom bazéne. Ďalej nasleduje krátka rovinka a brzdenie do 180 stupňovej pravotočivej La Rascasse, ktorá zavedie pilotov do poslednej zákruty Anthony Noghès, pomenovanej po otcovi monackej Veľkej ceny. Úzka pravotočivá zákruta monoposty privádza späť na cieľovú rovinku.

Víťazi Veľkej ceny Monaka

Ružová farba znamená, že Veľká cena nebola súčasťou svetového šampionátu formuly 1.
Žltá farba znamená, že Veľká cena bola súčasťou predvojnového európskeho šampionátu.

Ayrton Senna s monopostom McLaren MP4-6 pri GP Monaka 1991

Fernando Alonso s monopostom Renault R26 pri GP Monaka 2006

Lewis Hamilton s monopostom McLaren MP4-23 pri GP Monaka 2008

Jenson Button s monopostom Brawn BGP 001 pri GP Monaka 2009

Rok	Jazdec	Monopost	Čas	Najrýchlejšie kolo kvalifikácie
2025	Lando Norris	McLaren MCL39	1:40:33,843	1:09,954, Lando Norris, McLaren
2024	Charles Leclerc	Ferrari SF-23	2:23:15,554	1:10,270, Charles Leclerc, Ferrari
2023	Max Verstappen	Red Bull RB19	1:48:51,980	1:11,365, Max Verstappen, Red Bull Racing Honda RBPT
2022	Sergio Pérez	Red Bull RB18	1:56:30,265	1:11,376, Charles Leclerc, Ferrari
2021	Max Verstappen	Red Bull RB16B	1:38:56,820	1:10,346, Charles Leclerc, Ferrari
2020	Nekonalo sa (COVID-19)
2019	Lewis Hamilton	Mercedes F1 W10 EQ Power+	1:43:28,437	1:10,166, Lewis Hamilton, Mercedes
2018	Daniel Ricciardo	Red Bull RB14	1:42:54,807	1:10,810, Daniel Ricciardo, Red Bull Racing TAG Heuer
2017	Sebastian Vettel	Ferrari SF70H	1:44:44,340	1:12,178, Kimi Räikkönen, Ferrari
2016	Lewis Hamilton	Mercedes F1 W07 Hybrid	1:59:29,133	1:13,622, Daniel Ricciardo, Red Bull Racing TAG Heuer
2015	Nico Rosberg	Mercedes F1 W06 Hybrid	1:49:18,420	1:15,098, Lewis Hamilton, Mercedes
2014	Nico Rosberg	Mercedes F1 W05 Hybrid	1:49:27,661	1:15,989, Nico Rosberg, Mercedes
2013	Nico Rosberg	Mercedes F1 W04	2:17:52,056	1:13,876, Nico Rosberg, Mercedes
2012	Mark Webber	Red Bull RB8	1:46:06,557	1:14,381, Mark Webber, Red Bull Racing Renault
2011	Sebastian Vettel	Red Bull RB7	2:09:38,373	1:13,556, Sebastian Vettel, Red Bull Racing Renault
2010	Mark Webber	Red Bull RB6	1:50:13,355	1:13,826, Mark Webber, Red Bull Racing Renault
2009	Jenson Button	Brawn-Mercedes BGP001	1:40:44,282	1:14,902, Jenson Button, Brawn Mercedes
2008	Lewis Hamilton	McLaren-Mercedes MP4-23	2:00:42,742	1:15,787, Felipe Massa, Ferrari
2007	Fernando Alonso	McLaren-Mercedes MP4-22	1:40:29,329	1:15,726, Fernando Alonso, McLaren Mercedes
2006	Fernando Alonso	Renault R26	1:43:43,116	1:13,962, Fernando Alonso, Renault
2005	Kimi Räikkönen	McLaren-Mercedes MP4-20	1:45:15,556	2:30,323, Kimi Räikkönen, McLaren Mercedes
2004	Jarno Trulli	Renault R24	1:45:46,601	1:13,985, Jarno Trulli, Renault
2003	Juan Pablo Montoya	Williams-BMW FW25	1:42:19,010	1:15,259, Ralf Schumacher, Williams BMW
2002	David Coulthard	McLaren-Mercedes MP4-17	1:45:39,055	1:16,676, Juan Pablo Montoya, Williams BMW
2001	Michael Schumacher	Ferrari F2001	1:47:22,561	1:17,430, David Coulthard, McLaren Mercedes
2000	David Coulthard	McLaren-Mercedes MP4/15	1:49:28,213	1:19,475, Michael Schumacher, Ferrari
1999	Michael Schumacher	Ferrari F399	1:49:31,812	1:20,547, Mika Häkkinen, McLaren Mercedes
1998	Mika Häkkinen	McLaren-Mercedes MP4/13	1:51:23,595	1:19,798, Mika Häkkinen, McLaren Mercedes
1997	Michael Schumacher	Ferrari F310B	2:00:05,654	1:18,216, Heinz-Harald Frentzen, Williams Renault
1996	Olivier Panis	Ligier-Mugen-Honda JS43	2:00:45,629	1:20,356, Michael Schumacher, Ferrari
1995	Michael Schumacher	Benetton-Renault B195	1:53:11,258	1:21,952, Damon Hill, Williams Renault
1994	Michael Schumacher	Benetton-Ford B194	1:49:55,372	1:18,560, Michael Schumacher, Benetton Ford
1993	Ayrton Senna	McLaren-Ford MP4/8	1:52:10,947	1:20,557, Alain Prost, Williams Renault
1992	Ayrton Senna	McLaren-Honda MP4/6	1:50:59,372	1:19,495, Nigel Mansell, Williams Renault
1991	Ayrton Senna	McLaren-Honda MP4/6	1:53:02,334	1:20,344, Ayrton Senna, McLaren Honda
1990	Ayrton Senna	McLaren-Honda MP4/5	1:52:46,982	1:21,314, Ayrton Senna, McLaren Honda
1989	Ayrton Senna	McLaren-Honda MP4/5	1:53:33,251	1:22,308, Ayrton Senna, McLaren Honda
1988	Alain Prost	McLaren-Honda MP4/4	1:57:17,077	1:23,998, Ayrton Senna, McLaren Honda
1987	Ayrton Senna	Lotus-Honda 99T	1:57:54,085	1:23,039, Nigel Mansell, Williams Honda
1986	Alain Prost	McLaren-TAG MP4/2	1:55:41,060	1:22,627, Alain Prost, McLaren TAG
1985	Alain Prost	McLaren-TAG MP4/2	1:51:58,034	1:20,450, Ayrton Senna, Lotus Renault
1984	Alain Prost	McLaren-TAG MP4/2	1:01:07,740	1:22,661, Alain Prost, McLaren TAG
1983	Keke Rosberg	Williams-Ford FW08	1:56:38,121	1:24,840, Alain Prost, Renault
1982	Riccardo Patrese	Brabham-Ford BT50	1:54:11,259	1:23,281, René Arnoux, Renault
1981	Gilles Villeneuve	Ferrari 126C	1:54:23,380	1:25,710, Nelson Piquet, Brabham Ford
1980	Carlos Reutemann	Williams-Ford FW07	1:55:34,365	1:24,813, Didier Pironi, Ligier Ford
1979	Jody Scheckter	Ferrari 312T4	1:55:22,480	1:26,450, Jody Scheckter, Ferrari
1978	Patrick Depailler	Tyrrell-Ford P34	1:55:14,660	1:28,340, Carlos Reutemann, Ferrari
1977	Jody Scheckter	Wolf-Ford WR1	1:57:52,770	1:29,860, John Watson, Brabham Alfa Romeo
1976	Niki Lauda	Ferrari 312T	1:59:51,470	1:29,650, Niki Lauda, Ferrari
1975	Niki Lauda	Ferrari 312T	2:01:21,310	1:26,400, Niki Lauda, Ferrari
1974	Ronnie Peterson	Lotus-Ford 72D	1:58:03,700	1:26,300, Niki Lauda, Ferrari
1973	Jackie Stewart	Tyrrell-Ford 006	1:57:44,300	1:27,500, Jackie Stewart, Tyrrell Ford
1972	Jean-Pierre Beltoise	BRM P160	2:26:54,700	1:21,400, Emerson Fittipaldi, Lotus Ford
1971	Jackie Stewart	Tyrrell-Ford 003	1:52:21,300	1:23,200, Jackie Stewart, Tyrrell Ford
1970	Jochen Rindt	Lotus-Ford 72	1:54:36,600	1:24,000, Jackie Stewart, Tyrrell Ford
1969	Graham Hill	Lotus-Ford 49	1:56:59,400	1:24,600, Jackie Stewart, Matra Ford
1968	Graham Hill	Lotus-Ford 49	2:00:32,300	1:28,200, Graham Hill, Lotus Ford
1967	Denny Hulme	Brabham-Repco BT24	2:34:34,300	1:27,600, Jack Brabham, Brabham Repco
1966	Jackie Stewart	BRM P83	2:33:10,500	1:29,900, Jim Clark, Lotus Climax
1965	Graham Hill	BRM P57	2:37:39,600	1:32,500, Graham Hill, BRM
1964	Graham Hill	BRM P57	2:41:19,500	1:34,000, Jim Clark, Lotus Climax
1963	Graham Hill	BRM P57	2:41:49,700	1:34,300, Jim Clark, Lotus Climax
1962	Bruce McLaren	Lotus 25	2:46:29,700	1:35,400, Jim Clark, Lotus Climax
1961	Stirling Moss	Lotus 21	2:45:50,100	1:39,100, Stirling Moss, Lotus Climax
1960	Stirling Moss	Lotus 18	2:53:45,500	1:36,300, Stirling Moss, Lotus Climax
1959	Jack Brabham	Cooper T51	2:55:51,300	1:39,600, Stirling Moss, Cooper Climax
1958	Maurice Trintignant	Cooper T45	2:52:27,900	1:39,800, Tony Brooks, Vanwall
1957	Juan Manuel Fangio	Maserati 250F	3:10:12,800	1:42,700, Juan Manuel Fangio, Maserati
1956	Stirling Moss	Maserati 250F	3:00:32,900	1:44,000, Juan Manuel Fangio, Lancia Ferrari
1955	Maurice Trintignant	Ferrari 555 F1	2:58:09,700	1:41,100, Juan Manuel Fangio, Mercedes-Benz
1954	Nekonala sa
1953	Nekonala sa
1952	Vittorio Marzotto	Ferrari
1951	Nekonala sa
1950	Juan Manuel Fangio	Alfa Romeo 158	3:13:18,700	1:50,200, Juan Manuel Fangio, Alfa Romeo
1949	Nekonala sa
1948	Giuseppe Farina	Maserati
1947 - 1938	Nekonala sa
1937	Manfred von Brauchitsch	Mercedes-Benz
1936	Rudolf Caracciola	Mercedes-Benz
1935	Luigi Fagioli	Mercedes-Benz
1934	Guy Moll	Alfa Romeo
1933	Achille Varzi	Bugatti
1932	Tazio Nuvolari	Alfa Romeo
1931	Louis Chiron	Bugatti
1930	René Dreyfus	Bugatti
1929	William Grover-Williams	Bugatti

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Circuit de Monaco

Externé odkazy

• Automobile Club de Monaco
• Veľká cena Monaka
• Satelitné snímky z Google Maps
• Údaje okruhu na Formula1.com Archivované 2010-07-25 na Wayback Machine