Preskočiť na obsah

Cohenit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Cohenit
(cementit v metalurgii)
Fe3C
karbid železitý

Polyminerálna inklúzia v kamacite, meteorit Uakit; legenda: Sch—schreibersit; Coh—cohenit; Mgt—magnetit.
Všeobecné informácie
ObjaviteľErnst Weinschenk
(1889)
Pôvod názvupodľa nemeckého mineralóga E.W. Cohena
Klasifikácia
IMA symbolCoh
IMA statusprijatý (pred 1959)
Strunzova klasifikáciaI/A.04 – Anhang (8.vyd.)
1.BA.05 (9.vyd.)
Nickelova-Strunzova klasifikácia1.BA.05 (10.vyd.)
Kryštalografia
Kryšt. sústavarombická
Bodová grupammm (2/m 2/m 2/m) - Dipyramidálna
Priestorová grupaP bnm
Mriežkové param.a = 5.09 Å
b = 6.74 Å
c = 4.52 Å
V = 155,07 Å3
Z = 4
Habitusprizmatický habitus
Fyzikálne vlastnosti
Priesvitnosťopakný
Farba(y)cínovobiela (pri oxidácii sa mení na svetlobronzovú a neskôr na zlatožltú)
Leskkovový
Tvrdosť (Mohs)5,5 - 6
Hustotameraná: 7,20 - 7,65 vypočítaná: 7,68 kg.dm3
Štiepateľnosťvýrazná/dobrá {100}, {010} a {001}.
Iné
Magnetizmussilne magnetický
Zoznam minerálov
Cohenit na mindat.org
Cohenit na Commons

Cohenit je minerál kryštalizujúci v rombickej sústave. Jeho ideálny chemický vzorec je Fe3C, chemicky ide o karbid železitý. Môže obsahovať aj stopy Ni a Co nahradzujúce Fe. Cohenit je slovenský typový minerál a bol prvýkrát opísaný spolu so schreibersitom zo svetoznámeho železného meteoritu Magura (hrubozrnný oktaedrit), ktorý spadol pravdepodobne niekedy medzi rokmi 1830-1840 pri dnes už Oravskou priehradou zatopenej obci Slanica na Orave.[1] Minerál pomenoval E. Weinschenk v roku 1889 po nemeckom mineralógovi Emilovi W. Cohenovi (12. október 1842, Akjär, Jutsko, Dánsko - 1905, Greifswald, Nemecko), ktorý prvý opísal a analyzoval materiál z meteoritu Magura a bol priekopníkom v petrografii železných meteoritov.[2]

Charakteristika a výskyt

[upraviť | upraviť zdroj]

Cohenit sa bežne nachádza v železných meteoritoch vo forme tyčinkovitých kryštálov,[3][4]v meteorite Magura o veľkosti 8 x 4,2 mm[5] a tiež v pozemskom železe v mafických vulkanických horninách, ktoré sú chemicky redukované v dôsledku asimilácie grafitu. Sprievodné minerály sú schreibersit, troilit a wüstit. Na rozdiel od železných meteoritov, terestriálny pôvod cohenitu je zriedkavý práve kvôli jeho stabilite v silne redukčných podmienkach. Takéto podmienky sa na Zemi vyskytujú vzácne, napríklad v miestach, kde mafická magma preniká do uhoľných slojov. Nájdený bol v oblasti Niakornak a na ostrove Disko v Grónsku[6][7], v bazaltovom lome na kontakte s lignitom v Bühl blízko Weimaru, Hessensko, Nemecko, v uhoľnej panve pri Kopejsku, Čeľabinská oblasť, v masíve Ijim, Západné Sajany, Tuviansko, Rusko, tiež v Burabajskom masíve v Kazachstáne.[8] a spolu so schreibersitom v komplexe Hatrurim, Negevská púšť, Izrael.[9]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. OZDÍN, Daniel. Historické a novodobé významné minerály Slovenska [online]. Univerzita Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta, Katedra fyzickej geografie a geoekológie a spoluriešiteľské organizácie, 2012, [cit. 2026-03-08]. Dostupné online.
  2. Cohenite [online]. www.mindat.org, [cit. 2026-03-08]. Dostupné online.
  3. RINGWOOD, A. E.. Cohenite as a pressure indicator in iron meteorites. Geochimica et Cosmochimica Acta, 1960-10-01, roč. 20, čís. 2, s. 155–158. Dostupné online [cit. 2026-03-08]. ISSN 0016-7037. DOI: 10.1016/0016-7037(60)90059-4.
  4. BUCHWALD, Vagn F.. Handbook of Iron Meteorites. [s.l.] : University of California Press, 1975. ISBN 978-0520029347.
  5. KODĚRA, Miroslav a kol.. Topografická mineralógia Slovenska 2. Bratislava : VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1990. ISBN 80-224-0193-5. S. 833.
  6. KLÖCK, W.; PALME, H.; TOBSCHALL, H. J.. Trace elements in natural metallic iron from Disko Island, Greenland. Contributions to Mineralogy and Petrology, 1986-07-01, roč. 93, čís. 3, s. 273–282. Dostupné online [cit. 2026-03-08]. ISSN 1432-0967. DOI: 10.1007/BF00389387. (po anglicky)
  7. BIRD, John M.; GOODRICH, Cyrena Anne; WEATHERS, Maura S.. Petrogenesis of Uivfaq Iron, Disko Island, Greenland. Journal of Geophysical Research: Solid Earth, 1981-12-10, roč. 86, čís. B12, s. 11787–11805. Dostupné online [cit. 2026-03-08]. ISSN 0148-0227. DOI: 10.1029/JB086iB12p11787. (po anglicky)
  8. COHENITE. Handbook of Mineralogy [online]. Mineralogical Society of America, 2005, [cit. 2026-03-08]. Dostupné online.
  9. JUROSZEK, Rafał; KRÜGER, Biljana; VAPNIK, Yevgeny. Ferroåkermanite, Ca2FeSi2O7 – a new mineral from the reduced kirschsteinite-bearing paralava, Hatrurim Complex, Israel. Mineralogical Magazine, 2025-07-14, s. 1–11. Dostupné online [cit. 2026-03-09]. ISSN 0026-461X. DOI: 10.1180/mgm.2025.10120. (po anglicky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Cohenit

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]