Cornštejn (hrad)
Cornštejn | |
Hrad | |
Pohľad od juhovýchodu
| |
Štát | Česko |
---|---|
Región | Juhomoravský |
Okres | Znojmo |
Súradnice | 48°56′03″S 15°42′55″V / 48,9341667°S 15,7152778°V |
Vznik | 14. storočie |
Vlastník | Juhomoravský kraj |
Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
Najľahší výstup | Z obce Bítov |
Poloha hradu Cornštejn na Morave
| |
Wikimedia Commons: Cornštejn | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Cornštejn (nem. Zornstein) je zrúcanina lichtenburgského hradu nachádzajúca sa na katastrálnom území Bítova, asi 8 km severozápadne od mesta Vranov nad Dyjí v okrese Znojmo na Morave. Nemecký pôvod mena hradu značí hnev (Zorn) a kamenný hrad (Stein). V roku 2008 bol hrad v ankete čitateľov MF DNES a iDNES.cz vybraný ako najromantickejšie miesto na južnej Morave.[1]
Hrad stojí na vysokej skalnatej šiji mohutného riečneho ostrohu rieky Dyje, neďaleko ústia Želetavky, poldruha kilometra JV od hradu Bítov. Riečne údolie pod hradom je z časti zatopené Vranovskou priehradou. Svahy v okolí hradu Cornštejn, porastené teplomilnou lesostepnou vegetáciou, sú chránené ako prírodná rezervácia o rozlohe 18,6 ha.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Pôvodne zemepanské územie patrilo k hradu Bítov, koncom 13. storočia však prešlo ako trvalá zástava do rúk mocného českého šľachtica Rajmunda z Lichtenburgu. Ten nechal tiež niekedy v 20. rokoch 14. storočia so súhlasom kráľa Jána Luxemburského postaviť hrad Cornštejn. Nový hrad posilnil obranu Bítova, lebo takmer dokonale chránil príjazdovú cestu z Rakús a od vranovského hradu. Poslúžil tiež ako ďalšia rezidencia pre početné potomstvo Rajmundovho rodu. Prvá písomná správa o hrade pochádza z 31. mája roku 1343, a to z listiny moravského markgrófa Karola, podľa ktorej smeli synovia Rajmunda z Lichtenburgu Smil a Čeněk rozdeliť Bítovské léno s hradmi Bítovom a Cornštejnom na tri diely.[2]
V polovici 14. storočia vznikol o hrad spor medzi Lichtenburgovcami a pánmi z Jindřichovho Hradca a na Telči. Lichtenburgovci však hrad uhájili. Roku 1422 sa hrad pokúšali dobyť husiti. Zrejme neúspešne. Najväčší rozkvet hrad zažil v 2. tretine 15. storočia za Jána z Lichtenburgu a Cornštejna, najvyššieho komorníka krajinského súdu v Olomouci. Jeho syn Hynek sa potom zapísal dokonca do dejín medzinárodnej politiky. Odmietol prisahať vernosť kráľovi Jiřímu z Poděbrad a podporovaný rímskym pápežom zahájil v roku 1463 otvorenú vzburu.[3] Hrad bol obliehaný 11 mesiacov moravským zemským vojskom, v okolí hradu vtedy útočníci vybudovali tri opevnené tábory. Silou však hrad dobytý nebol, posádka sa nakoniec v júni 1465 vzdala kvôli hladu. Hrad bol potom odbojnému Lichtenburgovi skonfiškovaný a udelený ako voľný tovar zemepánom Krajířovcom z Krajku. S Lichtenburgovcami na Bítove sa však Krajířovci neustále hašterili, a tak nakoniec okolo roku 1530 sa hrad vracia kúpou späť do rúk Lichtenburgovcov. Kvôli tureckému nebezpečenstvu bol Cornštejn v roku 1542 ešte naposledy opevnený. Po vymretí rodu v roku 1576 kúpili Cornštejn Štrejnovci zo Švarcenavy, ktorí prestali sídlo udržiavať. Keď ho v roku 1617 preberali Jankovskí z Vlašimi, bol hrad označený za pustý. Medzi ďalšími majiteľmi sa v novoveku vystriedali grófi z Daunu (1788) a naposledy Haasovci z Hasenfelsu(1912). Na základe Benešových dekrétov bol hrad v roku 1945 zoštátnený. V roku 1987 bol hrad prevedený do správy Juhomoravského múzea v Znojme, ktoré je od roku 2003 príspevkovou organizáciou Juhomoravského kraja.
Stavebný vývoj
[upraviť | upraviť zdroj]Pôvodne sa jednalo neveľký hrad s poschodovým palácom krytým od juhovýchodu vysokou štítovou stenou s ochodzou a s nádvorím vymedzeným vysokou okružnou hradbou. V 2. polovici 14. storočia bol hrad rozšírený o Parkanový veniec hradený nižšou hradbou. V 1. tretine 15. storočia, za Jána z Lichtenburgu a Cornštejna, bol rozšírený o dolné predhradie s hospodárskymi a administratívnymi budovami a zosilnenými vstupnými bránami s padacími mostami a jedným predbráním. V jadre hradu vyrástol vtedy nový reprezentatívny dvojposchodový palác. Na blízkom návrší ("Na Baště") tiež vzniklo mohutné drevohlinité predsunuté opevnenie, ktoré malo zabrániť paľbe na hrad z nebezpečne krátkej vzdialenosti. Po obliehaní bol hrad v poslednej tretine 15. storočia opravený a zmodernizovaný. Došlo k nadstavbe starého paláca o druhé poschodie a k prestavbe hradnej kaplnky. V sedle pred hradom bola vybudovaná moderná predsunutá pevnôstka s delostreleckými komorami (zrejme za Lipolta Krajířa z Krajku) a príhrádok s prvou hradnou bránou. Posledné stavebné úpravy sa týkali komplexu obytnej veže a šiestej brány so strážnicou. Vo výsledku mal Cornštejn celkom deväť brán a zaujímal opevnenú plochu vyše jedného hektára.
Sprístupnenie hradu verejnosti
[upraviť | upraviť zdroj]Na dnešnej podobe hradu sa podpísala najmä rekonštrukcia z rokov 1973-1979, ktorú vykonával predchodca dnešného Národného pamiatkového ústavu v Brne. Rekonštrukcia pokrivila celkový ráz hradu a našťastie nebola dokončená. V rokoch 1998-1999 vykonalo Juhomoravské múzeum v Znojme nevyhnutné sanačné práce v nedotknutom zvyšku hradného areálu, a Cornštejn tak mohol byť prvýkrát oficiálne sprístupnený verejnosti. Na prelome rokov 2010 / 2011 prebehli ďalšie stavebné úpravy: vznikol tu nový objekt pokladne a občerstvenia pre návštevníkov, obnovené drevené ochodzy na hradbách, predsunuté pevnôstky vrátane delostreleckej bašty a schodisko do pivnice oboch hradných palácov.[4]
Gallery
[upraviť | upraviť zdroj]-
Predsunuté opevnenie Na Bašte z polovice 15. stor.
-
Pivnica nového paláca
-
Starý palác s časťou parkánu od východu
-
Obytná veža a strážnica pri šiestej bráne
-
Pohľad z hornej komnaty obytnej veže smerom na juh k Chmelnici a Farárke
-
Výhľad z okienka nového paláca na sever, na Horku
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ VACULOVÁ, Helena. Nejromantičtější místo: hrady a zámky porazila zřícenina Cornštejn [online]. idnes.cz, 2008-06-23, [cit. 2014-10-21]. Dostupné online.
- ↑ Codex diplomaticus et epistolaris Moraviae. Zväzok 7. Brno : In Commission bei Nitch & Grosse, 1858. [Cit. 2014-10-21]. Dostupné online. S. 347. Archivované 2016-08-14 z originálu.
- ↑ František Palacký, Dějiny národu českého v Čechách a v Moravě, díl IV. Praha 1894.
- ↑ SMOLA, Daniel. Cornštejn láká na vyhlídky i sklepení [online]. denik.cz, 2011-06-01, [cit. 2014-10-21]. Dostupné online.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]Jiří Kacetl - Roman Fila - David Molík: Cornštejn - podyjská pevnosť. Znojmo 2011, ISBN 978-80-86974-06-4
Menclová, D .: Hrad Cornštejn. Brno 1964.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Cornštejn (hrad)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Juhomoravské múzeum v Znojme - správca hradu
- Hrad Cornštejn na husitstvi.cz
- Obec Bítov Archivované 2007-12-13 na Wayback Machine
- Štátny hrad Bítov Archivované 2016-02-26 na Wayback Machine
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Cornštejn na českej Wikipédii.