Koronavírusy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Coronavírusy)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu koronavírusy či coronavírusy pozri koronavírus.
Častice vírusu infekčnej bronchitídy (infectious bronchitis virus, skratka IBV) pod elektrónovým mikroskopom[1]
Štruktúra koronavírusov

Koronavírusy[2][3][4] alebo coronavírusy[5][6] (lat. Coronaviridae) sú čeľaď vírusov patriaca do podradu Cornidovirineae z radu Nidovirales.

Systematika[upraviť | upraviť kód]

Systematika od roku 2018[upraviť | upraviť kód]

čeľaď Coronaviridae:

  • podčeľaď Orthocoronavirinae – vytvorená v roku 2009 pod názvom Coronavirinae, v roku 2018 premenovaná na Orthocoronavirinae; vernakulárne sa niekedy nazýva coronavírusy (koronavírusy) [v užšom zmysle]
  • podčeľaď Letovirinae – vytvorená v roku 2018

Systematika v rokoch 2009 – 2018[upraviť | upraviť kód]

čeľaď Coronaviridae:

  • podčeľaď Coronavirinae
    • ...(delenie je rovnaké ako hore pod Orthocoronavirinae)
  • podčeľaď Torovirinae – vytvorená v roku 2009
    • rod Torovirus – od roku 2018 patrí do čeľade Tobaniviridae
    • rod Bafinivirus – opísaný v roku 2009; od roku 2018 patrí do čeľade Tobaniviridae

Systematika do roku 2009[upraviť | upraviť kód]

čeľaď Coronaviridae:

Zdroje kapitoly Systematika:[7][8][9][10][11][12][13][5][3][14][15][16][17][18][19][20][21]

Opis[upraviť | upraviť kód]

Veľkosť vírusu je okolo 120 nm, ich genóm obsahuje okolo 30 000 báz. Spôsobujú ochorenia zvierat aj ľudí. Sú zoonotické, čo znamená, že sú prenášané medzi zvieratami, najmä stavovcami a ľuďmi a spôsobujú ochorenia, nazývané zoonózy.[22][23] Obvyklé ľudské koronavírusy sú alfakoronarovírusy 229E, NL63 a betakoronarovírusy OC43, HKU1.[24]

Ochorenia[upraviť | upraviť kód]

Coronavírusy spôsobujú ochorenia s rôznou závažnosťou. Do roka 2002 prebiehali ochorenia ľudí, spôsobené infekciou koronavírusmi ako nezávažné hnačkové alebo respiračné ochorenia s postihnutím horných dýchacích ciest. Vírusy sa obyčajne nedostali do dolných častí dýchacích ciest, ako je tomu pri ochoreniach MERS (Middle East Respiratory Syndrome),  SARS (Severe Acute Respiratory Syndrome) a nákaze v roku 2019 identifikovaným koronavírusom SARS-CoV-2 (severe acute respiratory syndrome coronavirus 2).[22][23][24][25]

SARS (Severe Acute Respiratory Syndrome)[upraviť | upraviť kód]

Je to závažné, často smrteľné ochorenie, vyvolané vírusom SARS-CoV (Severe Acute Respiratory Syndrome Coronavirus) prebiehajúce ako ťažká pneumónia (zápal pľúc), spôsobené koronavírusom, identifikovaným v roku 2003. Na človeka sa preniesol z cibetky. Hlavné príznaky sú horúčka, ťažkosti s dýchaním, bolesti hlavy a bolesti svalov. Objavilo sa v roku 2003 v Číne, Hong-Kongu a na Taiwane, kde je zvykom konzumovať mäso z cibetiek. Udáva sa, že epidémia SARS si vyžiadala 774 obetí z 30 krajín.[23][26] Od roku 2004 nie sú známe nové prípady infekcie týmto typom koronavírusu.[24]

MERS (Middle East Respiratory Syndrome)[upraviť | upraviť kód]

Je to vírusové respiračné ochorenie, vyvolané vírusom MERS (Middle East Respiratory Syndrome Coronavirus) ktoré prvý raz vypuklo v roku 2012 v krajinách Blízkeho Východu. Neskôr sa zistilo, že bolo na človeka prenesené z ťavy, možno aj z netopierov a bolo označené ako prenosné z človeka na človeka. V nasledujúcich rokoch vypukli ďalšie, menšie epidémie. Vírus spôsobuje závažnú pneumóniu a jej úmrtnosť je 30 – 40%.[27] Uvádza sa, že infikoval 2442 ľudí, usmrtil 842 pacientov; v nasledujúcich rokoch pribudli ešte stovky pacientov.[28]

COVID-19 - ochorenie, vyvolané vírusom SARS-CoV-2[upraviť | upraviť kód]

Bližšie informácie v hlavnom článku: COVID-19
Výskyt vírusu 2019-nCoV, druhá polovica januára 2020
Šírenie ochorenia COVID-19 do februára 2020 - animovaná grafika.

Koncom roka 2019 bola Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) upozornená na prípady pneumónie vo Wu-chane (provincia Chu-pej, Čína), o ktorých sa nasledovne zistilo, že sú spôsobené novým typom betakoronavírusu, dočasne označeným ako 2019-nCoV[22], definitívne SARS-CoV-2 (severe acute respiratory syndrome coronavirus 2). Ochorenie dostalo označenie COVID-19 [29] COronaVIrus Disease. Genóm vírusu dokázali stanoviť už čínske pracoviská a bol potvrdený v USA. Je geneticky podobný netopierím koronavírusom a koronavírusu malajského šupinatca Pangolin-CoV.[30][31] Ochorenie sa prenáša kvapôčkovou infekciou, jedlom, telesnými tekutinami.[32] Predpokladá sa, že prví chorí sa nakazili na trhoch s predajom živých zvierat a vírus sa ďalej prenáša z človeka na človeka. Inkubačná doba (čas od nákazy do vzniku príznakov) je do 14 dní a už počas nej pacient môže nakaziť ďalšie osoby.[25][30][32] Prejavuje najmä horúčkou, kašľom, dýchavičnosťou. V ťažších prípadoch sa zisťuje charakteristický rentgenový alebo CT nález pneumónie. Od bežných ochorení s podobnými príznakmi sa dá odlíšiť len s pomocou laboratórneho vyšetrenia (RT-PCR alebo vyšetrenie protilátok).[32][24][25] Do marca 2020 sú hlásené státisíce ochorení a desaťtisíce úmrtí, najviac v USA, západnej Európe, Číne a Iráne.[33][29] Okrem toho sa predpokladá veľa infikovaných pacientov bez príznakov. Odhad úmrtnosti je 2%[25], čo je menej, ako pri SARS a MERS. Najzávažnejší priebeh ochorenia sa pozoruje u pacientov starších, s inými pridruženými ochoreniami a takých, ktorí boli dlhšie v styku s infekciou (rodinní príslušníci, zdravotníci).[34][25]

Liečba[upraviť | upraviť kód]

Účinná antiinfekčná terapia proti väčšine vírusových ochorení nejestvuje, čo platí aj pre liečbu infekcii, spôsobenými koronavírusmi. Je teda možná len symptomatická liečba, účinnosť liečby známymi antivirotikami nie je doložená. V najťažších prípadoch je nevyhnutná intenzívna starostlivosť o pacientov so zlyhaním dýchania pri zápale pľúc. Účinné vakcíny proti koronavírusovým ochoreniam nie sú k dispozícii. Na výskume očkovacích látok a liekov proti vírusu SARS-CoV-2 sa pracuje v niekoľkých krajinách, ich príprava však bude trvať najmenej niekoľko mesiacov.[34][25] Pokusy s použitím známych antivirotík neboli pri SARS a MERS príliš úspešné, pri COVID-19 prebiehajú.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. SARS-CoV Images [online]. [Washington, D.C.] : Centers for Disease Control and Prevention, 2017-12-06 [cit. 2020-04-01].
  2. RAJČÁNI, Július; ČIAMPOR, Fedor. Lekárska virológia. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2006. 573 s. ISBN 80-224-0911-1. S. 28, 464.
  3. a b Coronaviridae. In: Encyklopédia medicíny. Ed. Oskár Kadlec. Zväzok 4. C. Bratislava : Asklepios, 1997. 400 s. ISBN 80-7167-012-X.
  4. NOZDROVICKÁ, Andrea. Stanovisko Virologického ústavu BMC SAV k situácii okolo koronavírusu [online]. Bratislava : Slovenská akadémia vied, [cit. 2020-02-29]. Dostupné online.
  5. a b coronavírusy. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 620.
  6. ROVNÝ, Ivan. Informácia o Coronavírusoch [online]. Bratislava : Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, [cit. 2020-03-02]. Dostupné online.
  7. International Committee on Taxonomy of Viruses (ICTV) [online]. talk.ictvonline.org, [cit. 2020-01-28]. Dostupné online.
  8. talk.ictvonline.org, [cit. 2020-01-28]. Dostupné online.
  9. talk.ictvonline.org, [cit. 2020-01-28]. Dostupné online.
  10. International Committee on Taxonomy of Viruses (ICTV) [online]. talk.ictvonline.org, [cit. 2020-01-28]. Dostupné online.
  11. International Committee on Taxonomy of Viruses (ICTV) [online]. talk.ictvonline.org, [cit. 2020-01-28]. Dostupné online.
  12. International Committee on Taxonomy of Viruses (ICTV) [online]. talk.ictvonline.org, [cit. 2020-01-28]. Dostupné online.
  13. International Committee on Taxonomy of Viruses (ICTV) [online]. talk.ictvonline.org, [cit. 2020-01-28]. Dostupné online.
  14. Informácia o Coronavírusoch [online]. Bratislava : ÚVZ SR, [cit. 2020-01-28]. Dostupné online.
  15. koronavírus. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. rev. a dopl. vyd. Veľký Šariš : SAMO-AAMM, 2000. 1328 s. ISBN 80-967524-6-4. S. 668.
  16. CELER, Vladimír. Obecná virologie. [s.l.] : Nucleus HK, 2010. 143 s. ISBN 978-80-87009-70-3. S. 129-130.
  17. Coronaviren. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.
  18. koronaviry. In: Malá československá encyklopedie. Vyd. 1. Zväzok 3. I – L. Praha : Academia, 1986. 912 s. S. 538.
  19. Klasifikace virů (tabuľka). In: Malá československá encyklopedie. Vyd. 1. Zväzok 6. Š – Ž. Praha : Academia, 1987. 928 s. S. 561 – 563.
  20. Katarzyna Domańska-Blicharz, Maciej Kuczkowski, Joanna Sajewicz-Krukowska. Whole genome characterisation of quail deltacoronavirus detected in Poland. In: Virus Genes April 2019, Volume 55, Issue 2, pp 243–247 [1]
  21. Viac ako 30 miliónov ľudí v karanténe, krízový stav Číny a prvý prípad z Európy. Čo je koronavírus a aký je jeho vedecký pôvod? [online]. fontech.startitup.sk, 2020-01-25, [cit. 2020-01-28]. Dostupné online.
  22. a b c Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky: Kroky prijímané hlavným hygienikom SR v súvislosti s novým koronavírusom 2019-nCoV. 23.1.2020, cit. 26.1.2020
  23. a b c Informácia o Coronavírusoch [online]. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, [cit. 2020-01-26]. Dostupné online.
  24. a b c d Coronavirus | Home | CDC [online]. Centers for Disease Control and Prevention, 2020-01-27, [cit. 2020-01-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  25. a b c d e f CENNIMO, David J.. Novel Coronavirus 2019-nCoV. Medscape eMedicine (Medscape), 2020-01-31. Dostupné online [cit. 2020-02-03].
  26. CROSSLEY, G.; CHEN, Yawen. China SARS Fighter Returns to Spotlight in Coronavirus Battle [online]. Medscape, [cit. 2020-01-27]. Dostupné online.
  27. Informácia o ochorení MERS-CoV [online]. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, [cit. 2020-01-26]. Dostupné online.
  28. DONNELLY, Christl, A.. Worldwide Reduction in MERS Cases and Deaths Since 2016 [online]. Medscape, [cit. 2020-01-27]. Dostupné online.
  29. a b A.S, Petit Press. Koronavírus dostal nové pomenovanie Covid-19 [online]. svet.sme.sk, [cit. 2020-02-11]. Dostupné online.
  30. a b LU, Roujian; ZHAO, Xiang; LI, Juan. Genomic characterisation and epidemiology of 2019 novel coronavirus: implications for virus origins and receptor binding. The Lancet, 2020-01-30, roč. 0, čís. 0. PMID: 32007145. Dostupné online [cit. 2020-02-05]. ISSN 0140-6736. DOI10.1016/S0140-6736(20)30251-8. (English)
  31. XIAO, Kangpeng; ZHAI, Junqiong; FENG, Yaoyu. Isolation and Characterization of 2019-nCoV-like Coronavirus from Malayan Pangolins. bioRxiv, 2020-02-20, s. 2020.02.17.951335. Dostupné online [cit. 2020-03-10]. DOI10.1101/2020.02.17.951335. (po anglicky)
  32. a b c ÚRAD VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA SR. COVID-19 [online]. www.uvzsr.sk, [cit. 2020-02-29]. Dostupné online.
  33. Novel Coronavirus (2019-nCoV) situation reports [online]. www.who.int, [cit. 2020-02-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  34. a b OTTO, Alexander M.. Wuhan Virus: What Clinicians Need to Know [online]. Medscape, [cit. 2020-01-27]. Dostupné online.