Crohnova choroba

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Crohnova choroba
CD serpiginous ulcer.jpg
Endoskopický snímok vývoja Crohnovej choroby v oblasti hrubého čreva
Klasifikácia
MKCH-10 K50: Crohnova choroba (enteritis regionalis) (odkaz)
Klinický obraz
Priebeh chronický
Postihnutý systém pažerák, žalúdok, tenké črevo, hrubé črevo
Štatistické údaje – všeobecne[1]
Incidencia 9 – 10 pacientov/100 000 ľudí za rok
Najčastejší vek výskytu 15 – 30

Star of life3.svg Pozri aj Medicínsky portál

Crohnova choroba (lat. Morbus Crohn), enteritis regionalis alebo ileitis terminalis je granulomatózna enteritída, u ktorej sa predpokladá infekcia Mycobacterium avium paratuberculosis. Je to nešpecifický črevný zápal, ktorý najčastejšie postihuje terminálne ileum (posledná časť tenkého čreva, pred prechodom do hrubého čreva), z toho starý názov ileitis terminalis. Zápalovo postihnuté časti sú medzi sebou oddelené zdravými úsekmi čreva. Menej často Crohnova choroba môže postihnúť ktorúkoľvek časť tráviacej trubice od úst až po konečník.

Klasifikácia[upraviť | upraviť zdroj]

  • K50: Crohnova choroba (enteritis regionalis)
    • K50.0 – Crohnova choroba tenkého čreva – regionálna ileitída – terminálna ileitída
    • K50.1 – Crohnova choroba hrubého čreva vyúsťujúca do zhubných nádorov
    • K50.8 – Iná Crohnova choroba
    • K50.9 – Nešpecifikovaná Crohnova choroba

Incidencia a Epidemiológia[upraviť | upraviť zdroj]

Presná incidencia na Slovensku nie je známa, nakoľko register pacientov s CD ešte len vzniká. Incidencia CD je rôzna v jednotlivých geografických pásmach.[2] V USA sa uvádza 7 prípadov / 100 000 obyvateľov a má stúpajúci trend. V Európe je vyššia incidencia na severe (tradične vysoká je vo Švédsku, Nórsku), nižšia v južnej Európe, južnej Afrike a Austrálii (0,9 - 3,1/100 000 obyv.). Odhaduje sa, že Slovensko je niekde v strede, medzi severom a juhom Európy. Veľmi nízka incidencia je v Ázii a Južnej Amerike (0,5 - 0,08/100 000 obyv.). Vyšší výskyt je v mestských aglomeráciách ako na vidieku, vo vyššej socioekonomickej vrstve. Výskyt je častejší u belochov ako u černochov alebo ázijcov. Najčastejšie sa vyskytuje medzi 15 - 30 rokom, druhý vrchol je v 60 - 80 roku života. Pomer mužov k ženám je 1:1,2.

Etiológia a patogenéza[upraviť | upraviť zdroj]

[2]Presná príčina Crohnovej choroby (CD = Crohn disease) napriek vedeckým pokrokom ostáva neznáma. Ochorenie je výsledkom nerovnováhy medzi prozápalovými a protizápalovými mediátormi.

Súčasné teórie zahŕňajú:

genetická: úloha genetických faktorov (IBD1 lókus na 16 chromozóme, IBD2 lókus na 12 chromozóme, kde sú kódované gény pre HLA antigény 2 triedy a TNF a ďalšie menej dôležité lókusy na 1, 3, 6, 7 chromozóme). U prvostupňových príbuzných je 15 krát vyšší výskyt CD oproti bežnej populácii
mikrobiologická: Candida, chlamýdie, Listeria monocytogenes, Pseudomonas species, reovírusy, paramyxovírusy, Mycobactérium paratuberculosis
imunologická: environmentálne, diétne, nadštandardná domáca dezinfekcia, sterilizácia, cievne, psychosociálne faktory - sú potenciálne príčiny ochorenia. Kojenie má protektívny účinok. Je vyšší výskyt u ľudí s vyšším socio-ekonomickým postavením. Nesteroidné antireumatiká zvyšovaním črevnej permeability nielen zhoršujú existujúcu CD ale i môžu vyvolať ochorenie.
iná: z ďalších faktorov možno uviesť zvýšený príjem rafinovaných cukrov, znížený príjem čerstvého ovocia a zeleniny, zubné pasty s obsahom oxidu titánu, fajčenie, stres, depresia, anxieta a iné príčiny, ktoré dnes nie sú známe.

Malabsorpcia je výsledkom straty funkčnej absorpčnej plochy. Dôsledkom je proteínovo – energetická malnutrícia, dehydratácia a deficit viacerých nutričných elementov. Postihnutie terminálneho ilea vedie k poruche vstrebávania žlčových kyselín, dôsledkom čoho je prítomná steatorea, deficit v tukoch rozpustných vitamínov a tvorba žlčových kameňov.

Mikroskopia[upraviť | upraviť zdroj]

[2]Mikroskopicky je v úvode pozorovaná zápalová infiltrácia okolo krýpt, neskôr aftózne povrchové ulcerácie sliznice, sotva viditeľné až 3 mm, ohraničené erytémom. Postupne sú infiltrované hlbšie vrstvy, mezentérium a regionálne lymfatické uzliny, kde sa formujú do nešpecifických granulómov s malou, alebo žiadnou centrálnou nekrózou. Pozostávajú zo zápalových buniek: epitelioidných histiocytov, lymfocytov, eozinofilov. TNF je kľúčovým cytokinínom pri tvorbe granulómov. Granulómy sú patognomickým znakom CD, avšak nemusia byť vždy prítomné, ich neprítomnosť nevylučuje diagnózu CD.

Klinický obraz[upraviť | upraviť zdroj]

Ochorenie sa prejavuje príznakmi, ktoré obvykle delíme na

intestinálne, z postihnutia tenkého, či hrubého čreva.
extraintestinálne, z postihnutia iných oránov a orgánových systémov.

Intestinálne príznaky ochorenia sa líšia od miesta postihnutia čreva. Pri najčastejšom postihnutí v ileocekálnej oblasti pacienti udávajú subfebrility, pokles hmotnosti, unavenosť. Objavujú sa kŕče alebo bolesti v pravom dolnom kvadrante brucha a periumbilikálne. Bolesť predchádza stolici a po vyprázdnení dochádza k uvoľneniu. Hnačka je často intermitentná, bez prítomnosti krvi. Pri postihnutí aj hrubého čreva sú bolesti difúznejšie, s prítomnosťou hlienov, hnisu a krvi.

Príznaky obštrukcie lúmenu čreva sú sprevádzané pocitom postprandiálnej plnosti, nafúknutia, kŕčovitými bolesťami a borboryzmami. Pri výraznejšom zúžení lúmenu pacienti trpia zápchou. Kompletná obštrukcia čreva môže byť spôsobená zvyškom nestrávenej potravy.

Fistulujúce formy.

Tvorba fistúl signalizuje obyčajne závažnejšiu formu ochorenia. Fistuly možno rozdeliť na vnútorné, ktoré vznikajú medzi kľučkami čreva navzájom, alebo medzi črevom a susednými orgánmi a vonkajšie, ktoré sú spojením čreva a povrchu tela. Z vonkajších, sú častým nálezom sú perianálne fistuly. Z vnútorných sa kologastrické fistuly prejavujú fekálnymi zvratkami, enterovaginálne fekálnym výtokom z pošvy. Enterovezikálne fistuly spôsobujú recidivujúce uroinfekcie a pneumatúriu. U ťažších fistulujúcich foriem sú nezriedka mnohopočetné fistuly spojené s tvorbou abscesov, čo sa klinicky prejavuje typickým obrazom postihnutej gluteálnej alebo perineálnej krajiny s opuchom, mimoriadnou bolestivosťou, začervenaním a celkovými zvýšenými teplotami až triaškami.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. DÍTĚ, Petr. Nejčastější zánětlivá střevní onemocnění. Interní medicína pro praxi, 2001, čís. 10, s. 451 – 454. Dostupné online.
  2. a b c FEDURCO, M.. Crohnova choroba. V:Tenké črevo. [s.l.] : Grafotlač, 2012. S. 161 - 2..