Cuauhtémoc
| Cuauhtémoc | |
| panovník Aztéckej ríše | |
,_Patio_Jesús_F._Contreras,_Aguascalientes.jpg) Reliéf aztéckeho panovníka Cuauhtémoc v Múzeu mexickej armády. Autor: Jesús F. Contreras. | |
| Štát pôsob. | Mexiko |
|---|---|
| Narodenie | 14. júl 1496 Tenochtitlan, Aztécka ríša |
| Úmrtie | 28. február 1525 (28 rokov) Acalan, Nové Španielsko |
| Národnosť | azték |
| Známy vďaka | Dobytie Aztéckej ríše |
| Príbuzní | Moctezuma II. |
| Odkazy | |
| Commons |  Cuauhtémoc |
Cuauhtémoc (* 14. júl 1496, Tenochtitlan, Aztécka ríša – † 28. február 1525, Acalan, Nové Španielsko) bol panovníkom Aztéckej ríše. Zároveň bol ten, kto viedol posledné ozbrojené boje v mene vzdoru voči španielskym dobyvateľom počas obliehania mesta Tenochtitlan.
Cesta k panovníckej moci
[upraviť | upraviť zdroj]Cuauhtémoc bol spočiatku hlavným účastníkom ozbrojeného povstania v meste Tenochtitlan, ktoré vypuklo dňa 10. mája roku 1520, po tom, keď sa podarilo španielskym žoldnierom zmasakrovať aztéckych šľachticov. Bolo dosť možné to, že sa ako bojovník zúčastnil na ozbrojených útokoch proti žoldnierom španielskeho dobyvateľa Hernána Cortésa presne vtedy, keď koncom júna roku 1520 utekali z preč z mesta.[1]
Po poprave aztéckeho panovníka Moctezumu II. sa vladárskej moci zmocnil jeho synovec menom Cuitláhuac. Práve počas jeho panovania sa Cuauhtémoc zaradil k hlavným odporcom pre dohodu so španielskymi dobyvateľmi.
V období jesene roku 1520 však Cuitláhuac skonal pre nákazu kiahňami. Cuauhtémoc sa ešte skôr oženil s dcérou už zosnulého aztéckeho vládcu Moctezumu II. Následne bol z radu šľachticov zvolený za panovníka.[2] Napriek tomu, že bol ešte stále mladý, bol korunovaný práve pre jeho odhodlanosť, akú mal proti votrelcom.[1]
Bojovník za obranu civilizácie
[upraviť | upraviť zdroj]Cuauhtémoc vynaložil všetko vojenské úsilie pre opätovné zjednotenie síl a to tým, že by prijal na aztécku stranu späť podrobených indiánskych spojencov. To sa mu však nepodarilo. Práve indiánske kmene sa spojili proti aztéckej nadvláde so španielskymi dobyvateľmi a ich žoldniermi, s ktorými napokon úspešne obľahli mesto Tenochtitlan.
Cuauhtémocovi sa podarilo organizovať obranu mesta až do polovice augusta roku 1521, pričom práve vtedy bol už v beznádejnej situácii. Mal v pláne viesť obranu mesta aby aspoň časť tamojších domorodých obyvateľov ochránil pred popravami.[2]
Keď už aztéckym vojenským obrancom hrozila definitívna prehra na bojovom poli, pokúsil sa Cuauhtémoc utiecť na kanoe po jazere v nádeji, že bude môcť získať nových spojencov pre protišpanielsky odpor. Španielski žoldnieri ho však zajali.[1]
Cesta rukojemníka a skon
[upraviť | upraviť zdroj]V období až do roku 1524 bol španielskym rukojemníkom, čím musel uznať legitimáciu španielskej nadvlády. Zaujímavosťou bolo to, že sa podieľal na budovaní mesta Mexiko. Následne ho španielsky conquistador menom Hernán Corés zobral so sebou na vojenskú výpravu smerom do Hondurasu, stále v pozícii rukojemníka.[2] Napokon ho dal roku 1525 obesiť, keďže sa dozvedel, že pripravuje nové povstanie proti španielskej nadvláde.[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 3 4 Dorling Kindersley Limited. Velikáni vojen - Ilustrované dejiny vojska od veliteľov po bojovníkov prvej línie. 1. vyd. Bratislava : Ikar, 2023. ISBN 978-80-551-9000-6. S. 116-130.
- 1 2 3 FIDLER, Jiří. Osudové bitky dejín. 1. vyd. Bratislava : Ottovo nakladatelství, s.r.o., 2018. ISBN 978-80-7451-692-4. S. 130.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Dorling Kindersley Limited. (2023). Velikáni vojen - Ilustrované dejiny vojska od veliteľov po bojovníkov prvej línie. Bratislava: Ikar. ISBN 978-80-551-9000-6
- FIDLER, Jiří. (2018). Osudové bitky dejín. Praha: Ottovo nakladatelství, s.r.o. ISBN 978-80-7451-692-4
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Cuauhtémoc
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Cuauhtémoc na českej Wikipédii.