Cygnus A

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Cygnus A
3c405.jpg
Pozorovacie dáta
(Epocha J2000.0)
Typ rádiová galaxia
Trieda E
Rektascenzia 19h 59m 28,3566s
Deklinácia 40° 44′ 02,096″
Vzdialenosť 600 Mly
Červený posun 0,056075 ± 0,000067 km/s
Zdanlivá jasnosť (V) 16,22
Zdanlivé rozmery (V) 0,549' × 0,457'
Súhvezdie Labuť
Fyzické charakteristiky
Iné označenia 4C 40.40, 2E 4309, CYG A, W 57,
BWE 1957+4035, NRAO 620,
1C 19.01, QSO B1957+405,
3C 405, 1RXS J195928.7+404405,
3C 405.0, 2U 1957+40,
3CR 405, LEDA 63932,
4U 1957+40,
VV2000c J195928.3+404402,
DA 500, MCG+07-41-003, DB 117,
Mills 19+4, VV 72
Hmloviny - Hviezdokopy - Galaxie

Súradnice: Hviezdna mapa 19h 59m 28s; 40° 44′ 02″

Cygnus A je rádiová galaxia v súhvezdí Labuť, najsilnejší mimogalaktický zdroj rádiového žiarenia 3C 405. Jeho intenzita sa rovná rádiovému žiareniu Slnka, i keď je vzdialený od Zeme 215 Mpc. Zdrojom žiarenia sú dve oblasti s rozlohou asi 60 tisíc ly, symetricky umiestené na protiľahlých stranách galaxie zdanlivej jasnosti 17,9m vo vzdialenosti 130 tisíc ly od nej. Rádiové žiarenie vzniká najpravdepodobnejšie synchrotrónovým procesom pri explóziách v dvojitom jadre galaxie. Galaxia produkuje každú sekundu 2.1037 J v optickej oblasti a 4,4.1037 J v rádiovej oblasti žiarenia. Je to jediný známy prípad, keď intenzita rádiového žiarenia galaxie je väčšia ako intenzita svetelného žiarenia. Cygnus A je súčasne zdrojom röntgenového žiarenia 4U 1957+40.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Cygnus A na anglickej Wikipédii.

Encyklopédia astronómie Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZA.