Dódžinši
Dódžinši (jap. 同人誌, často prepisované ako doujinshi nebo dōjinshi; doslovne dódžin znamená „ta istá osoba“ a ši je „časopis“[1]) sú samovydávané japonské diela, väčšinou manga, časopisy či romány. Je možné ich prirovnať k fan fiction. Často sú tvorené amatérmi, ktorí sa inšpirujú v populárnych komerčných prácach, ale aj profesionálni umelci používajú tieto distribučné kanály. Niektorí známi autori pod pseudonymom vytvárajú dódžinši podľa svojich komerčne vydávaných diel. Autor dódžinšu nemôže vytvoriť jednoduchú kópiu, musí niečo pridať (napr. pôvodné dielo prerozprávať z iného uhla pohľadu), zmeniť zakončenie či vytvoriť úplne nový príbeh, zmeniť výtvarný štýl, vytvoriť paródiu či erotickú obdobu inak vážnejšie pojatého diela.
História
[upraviť | upraviť zdroj]
V 70. rokoch 20. storočia začali vznikať malé, nezávislé vydavateľstvá, ktoré umožnili amatérom publikovať ich tvorbu. Tejto amatérskej tvorbe sa neskôr začalo hovoriť dódžinši a v počiatkoch sa jednalo o pôvodnú autorskú tvorbu. Zatiaľ čo veľké vydavateľstvá, zamerané na mainstream vydávali známe príbehy, tento nový trh s amatérskou tvorbou obsahoval veľké množstvo experimentov a nových žánrov.[2]
Obrovský záujem o dódžinši inicioval v roku 1975 vznik stretnutia (conu) známeho ako Comic Market, kde sa každoročne schádzajú skupiny amatérov i jednotlivcov publikujúce mangu. Toto stretnutie sa stalo miestom na predaj a šírenie dódžinši a počas nasledujúcich 10 rokov sa rozrástlo čo do počtu autorov aj návštevníkov. Najväčší boom nastal v rokoch 1986 až 1992, kedy sa Comic Market začal organizovať dvakrát do roka a stal sa tak najväčšou akciou svojho druhu (v roku 2000 prebehol už 58. Comiket a počas dvoch dní ho navštívilo viac ako 800 00).[3][4] Vznikli aj nové časopisy zameriavajúce sa na amatérsku tvorbu (napr. v 70. rokoch June či Manga kissatengai a neskôr v 80. rokoch Puff alebo Comic Box) a tiež malé spoločnosti, ktoré vydávali dódžinši.[2]
Amatérská tvorba byla oproti mainstreamovému trhu zvláštní také velkým množstvím dívčí mangy. Zatímco hlavní směr se soustředil z větší části na šónen (v roce 1993 se jednalo až o 78 % veškerých titulů), na Comic Marketu bylo kolem roku 1989 více než 80 % autorek tvořících dívčí, šódžo mangu.[2][4]
Legalita
[upraviť | upraviť zdroj]Japonský autorský zákon je z veľkej časti podobný tomu americkému. Všetky diela sú teda duševným vlastníctvom autora, ktoré môže rozširovať, publikovať a meniť len on sám. Dódžinši je v tomto zmysle nedovolený derivát, v rozpore s týmto japonským autorským právom.[5] Prevažná väčšina vydavateľov však proti nemu nezasahuje. Niektorí dokonca sponzorujú súťaže, kedy vydajú víťazné dielo.
Lawrence Lessig, profesor práva na Stanfordovej univerzite, v knihe Slobodná kultúra uvádza, že aj keď autori stále môžu podať žalobu pre porušenie autorského práva, japonské právne firmy nemajú dostatok právnikov a prostriedky na stíhanie toľkých prípadov.[5]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2010-06-22]. Dostupné online. Archivované 2011-09-26 z originálu.
- ↑ a b c KINSELLA, Sharon. Japanese Subculture in the 1990s: Otaku and the Amateur Manga Movement. Journal of Japanese Studies, leto 1998, roč. 24, čís. 2, s. 289–316. DOI: 10.2307/133236. (anglicky)
- ↑ AnimeNewsNetwork. World's Biggest Underground Comic Convention [online]. 2000-08-17, [cit. 2010-05-30]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b Comic Market. What is the Comic Market? [online]. [Cit. 2010-05-30]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b LESSIG, Lawrence. Slobodná kultúra. [s.l.] : Authorama.com. [Cit. 2009-09-08]. Dostupné online. Kapitola Chapter One: Creators.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dódžinši na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).