Dôverný protokol o hospodárskej a finančnej spolupráci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Dôverný protokol o hospodárskej a finančnej spolupráci medzi Nemeckou ríšou a Slovenským štátom bol tajný dodatok ku Zmluve o ochrannom vzťahu medzi Nemeckou ríšou a Slovenským štátom, ktorý deklaroval ekonomickú viazanosť Slovenského štátu na Nemeckú ríšu. Protokol bol podpísaný v Berlíne dňa 23. marca 1939. Za Nemeckú ríšu ho podpísal v. Ribbentropp, za Slovenský štát Dr. Vojtech Tuka a Dr. F. Ďurčanský. Z podpisu existuje fotografia, ktorá bola použitá na obálke knihy „Tretia ríša“ a vznik Slovenského štátu Dokumenty I.[1]

Spolupráca sa mala týkať:

  1. nárastu a riadenia slovenskej poľnohospodárskej výroby s ohľadom na export do Nemecka
  2. rozvoja slovenského drevárskeho a lesného hospodárstva s ohľadom na export do Nemecka
  3. výskumu, odkrývania a zhodnocovania slovenského nerastného bohatstva, ktoré ak by sa nepoužilo na Slovensku, tak sa malo v prvom rade dať k dispozícii Nemecku. Výskum nerastného bohatstva sa mal preniesť na „Ríšsky úrad pre výskum nerastného bohatstva“ („Reichstelle für Bodenforschung”)
  4. vývoja a riadenia priemyselnej výroby s ohľadom na životné záujmy Nemcov a Slovákov
  5. vybudovanie dopravy a prepravy na Slovensku

Slovensko sa zaviazalo zriadiť vlastnú menu v spolupráci s Nemeckou Ríšskou bankou, ktorá do Slovenskej národnej banky mala poslať poradcu (berátera). Slovenská vláda rovnako mala prizvať poradcov pri zostavovaní a realizácii svojho štátneho rozpočtu a bez ich súhlasu nezobrať žiadny úver.

Obe vlády sa zaviazali začať rokovania o dohodách o riadení obehu tovaru a platieb. Tieto dohody sa mali uzatvárať na tom základe, že Nemecko odoberie suroviny a za ne dodá hotové výrobky. Slovensko malo viesť hospodárske rokovania s ostatnými štátmi až po uzavretí dohôd s Nemeckom a Nemecko malo o týchto rokovaniach priebežne informovať.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Michal Schvarc, Martin Holák, David Schriffl. „Tretia ríša“ a vznik Slovenského štátu Dokumenty I [online]. Bratislava: Ústav pamäti národa, 2008, [cit. 2017-08-22]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]