Děčínský Sněžník

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 50°47′35″S 14°06′31″V / 50,7930556°S 14,1086111°V / 50.7930556; 14.1086111
Děčínský Sněžník
vrch
Decinsky Sneznik CZ from SE 0039.jpg
Pohľad na Děčínský Sněžník od jv.
Štát Česko Česko
Pohorie Děčínská vrchovina
Povodie Labe
Nadmorská výška 723 m n. m.
Súradnice 50°47′35″S 14°06′31″V / 50,7930556°S 14,1086111°V / 50.7930556; 14.1086111
Geologické zloženie pieskovec
Poloha v Česku
Fire.svg
Poloha v Česku
Wikimedia Commons: Děčínský Sněžník
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Děčínský Sněžník (nem. Hoher Schneeberg) (723 m) je pieskovcový stolový vrch, dvíhajúci sa 7 km západoseverozápadne od mesta Děčín. Predstavuje najvyšší vrchol geomorfologického okrsku Sněžnická hornatina, celého geomorfologického celku Děčínská vrchovina, ako aj CHKO Labské pískovce a štvrtý najvyšší vrchol okresu Děčín. V rámci podokrsku tvorí vrch samostatnú časť.

Vrch[upraviť | upraviť kód]

Vrch, tvorený vrchnokriedovými turonskými pieskovcami, je takmer celý zalesnený, väčšinu jeho svahov pokrývajú smrekové porasty, v menšej miere sa vyskytuje borovica, smrekovec a buk, pre vrcholovú časť sú typické aj brezy a jarabiny. Vrchol zaberá rozľahlá plošina s rozmermi približne 1600 krát 600 metrov, mierne sa skláňajúca k severovýchodu. Po väčšine svojho obvodu je lemovaná niekoľko desiatok metrov vysokými pieskovcovými stenami, ktorých lámaním a zvetrávaním vznikli, najmä na južnom úbočí, početné pseudokrasové jaskyne so stenami pokrytými fluoritom. Malá časť týchto priestorov (cca 0,09 ha) je chránená čoby prírodná pamiatka Jeskyně pod Sněžníkem. Ťažbu fluoritu na Snežníku v rokoch 1955 – 1994 dnes dokumentuje expozícia v múzeu na zámku v Jílovom[1]. Z okrajov vrcholovej plošiny sa na mnohých miestach otvára ďaleký rozhľad na Lužické hory aj Českosaské Švýcarsko, vyhľadávané sú z Drážďanskej vyhlídky na druhom konci plošiny viditeľné Drážďany na severozápade a Koňská hlava na východe.[2].

Rozhľadňa[upraviť | upraviť kód]

Najvýznamnejším kruhovým výhľadovým bodom je však 33 m vysoká kamenná rozhľadňa z roku 1864, jedna z najstarších na území Česka. Pôvodne išlo o veľkoryso poňatú trigonometrickú vežu 1. rádu, ktorú pre potreby rakúskych, saských a pruských zememeračov nechal svojim nákladom vybudovať majiteľ panstva gróf František Antonín Thun, od samého začiatku však slúži aj turistickému ruchu. V roku 1936 tu bol prvýkrát na území vtedajšieho Československa zachytený televízny signál vysielaný z Olympijských hier v Berlíne.[2] V roku 1992 prešla schátraná a uzavretá veža celkovou rekonštrukciou a bola znovu sprístupnená verejnosti. Pri rozhľadni sa nachádza bufet a horská chata a malé jazierko, vrchol hory je z niekoľkých smerov prístupný turistickými značenými cestami. Najkratší príchod sa ponúka po doprave autobusom či autom do Jílovskej miestnej časti Sněžník na západnej strane vrchu. Z tohto východiskového bodu predstavuje cesta k rozhľadni necelé 2 km chôdze s prevýšením 130 m. Podstatne náročnejšie sú varianty začínajúce v Jílovom (zelená značka, zhruba 5 km / 460 m) respektíve Děčíne (červená značka, približne 9 km / 600 m).

Horolezectvo[upraviť | upraviť kód]

Děčínský Sněžník je samostatnou horolezeckou oblasťou. Lezecké možnosti na tejto najväčšej českej stolovej hore boli objavené až v roku 1987 (masívy Májová a Jarní). Rad ciest bolo vytvorených v roku 2005. Podmienky pre lezenie sú priaznivé, lebo pieskovcová skala je tvrdá a masív je orientovaný napospol južným a juhozápadným smerom.[3] Na svahoch je značné množstvo balvanov, ponúkajúcich využitie pre bouldering. Vzhľadom k obľúbenosti tohto športového odvetvia bol pre oblasť Snežníka spracovaný samostatný sprievodca s popismi a plániky.[4]

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. História Jílovského zámku na MUJilove.cz
  2. a b TOUŠLOVÁ, Iveta; PODHORSKÝ, Marek; MARŠÁL, Josef. Toulavá kamera 4. Praha : freytag&berndt, 2007. ISBN 978-80-7316-287-0. Kapitola Děčínský Sněžník, s. 204.
  3. Popis skalné oblasti
  4. Sprievodca v pdf.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

  • NOUZA, Jan. Rozhledny Čech, Moravy a Slezska. Liberec: Nakladatelství 555. 1999. 159 s., str. 51 - 52. ISBN 80-902590-4-9

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]