Dažďový les
Myslíme si, že téma tohto článku je pre encyklopédiu dôležitá. Článok je však zatiaľ príliš krátky. Pozrite si prosím, stručnú príručku, odporúčanie načo dbať v prvom článku a tému zmeňte alebo doplňte. |
Dažďový les alebo dažďový prales je označenie pre listnaté lesy (prakticky ide vždy o zelené dažďové lesy), v ktorých nie je obdobie sucha, a ktoré rastú v tepelne priaznivých podmienkach, konkrétne v tropickom (tropický dažďový les), subtropickom (subtropický dažďový les) alebo čiastočne aj v miernom pásme (dažďový les mierneho pásma).
Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]
- v trópoch v mnohých oblastiach (najväčší je Amazonský dažďový les a Konžský dažďový les)
- v subtrópoch v juhovýchodnej Ázii, východnej Austrálii, na severnom ostrove Nového Zélandu, juhovýchodnej Južnej Afrike a v juhovýchodnej Brazílii
- v miernom pásme v južnom Čile, v západnej Tasmánii, na južnom ostrove Nového Zélandu v tzv. Northwest Pacific, USA a na juhozápadnom pobreží Kanady a Ázie.
Charakteristické sú porasty stromov machmi a lišajníkmi a na zemi rast papradí.
Tropický dažďový prales[upraviť | upraviť zdroj]
Tropický dažďový prales je veľmi bohatý na druhy – obsahuje až vyše 100 druhov stromov na hektár. V tropickom dažďovom lese žije najmenej 50 % všetkých druhov živočíchov a zvierat Zeme, pričom ani zďaleka ešte nie sú všetky známe a každý deň v dôsledku ničenia týchto lesov mnohé druhy vyhynú.
Tropický dažďový prales sa nachádza prevažne v rozvojových krajinách. V roku 1990 pokrýval asi 7 miliónov km2 povrchu Zeme, pričom rovnaké množstvo bolo zničené počas predchádzajúcich 30 rokov.[chýba zdroj]
Má zo všetkých ekosystémov najväčšiu biomasu.[chýba zdroj]
Veľkým ekologickým problémom je prudké znižovanie plochy týchto lesov z ekonomických dôvodov. Má to vplyv na atmosférickú cirkuláciu kyslíka, ohrozuje to takmer všetky svetové živočíšne a rastlinné druhy, spôsobuje eróziu pôdy a podobne.
Vodstvo[upraviť | upraviť zdroj]
V dažďových pralesoch majú rieky vždy veľa vody. Tečú tam najvodnatejšie rieky na Zemi – Amazonka, Kongo. Majú kalnú vodu. Vytvárajú v nej zásoby vody, suroviny dnes ešte nedocenenej hodnoty. Len Amazonský dažďový prales produkuje okolo 9 % všetkého kyslíka, ktorý vzniká na Zemi a 16 % kyslíka na povrchu.[1]
Rastlinstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Rastie v poschodiach až do výšky 70 metrov. Je veľmi pestré a husté. Je tam najväčší počet rastlín a živočíchov na Zemi, mnohé z nich človek ešte neobjavil. Rastú tam aj popínavé rastliny, ktoré nesú názov liany.
Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Do tejto oblasti už prenikla moderná civilizácia. Pestuje sa tu palma kokosová, banánovník, kávovník, olivovník, cukrová trstina, ryža a iné. Ťaží sa tu mahagón. Lokálne tu však stále žijú kmene, ktoré neudržiavajú trvalé styky s vonkajším svetom. Zriedkavo sa nájdu aj také, ktoré nepoznajú modernú civilizáciu vôbec. Nie je zriedkavosťou, že ich príslušníci žijú na úrovni pravekých ľudí, nepoužívajú kovy, žijú v rodovom zriadení a živia sa ako lovci a zberači.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ ZIMMER, Katarina. Why the Amazon doesn’t really produce 20% of the world’s oxygen [online]. nationalgeographic.com, 2019-08-28, [cit. 2023-12-31]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dažďový les