Daimjó

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Daimjó alebo daimio (po japonsky 大名 – daimjó, slovo vzniklo skrátením slova daimjóšu = veľký zemepán alebo daimjóden = veľké súkromné pole) bol titul japonského lokálneho šľachtica (kniežaťa) pred rokom 1868, ktorý bol formálne podriadený japonskému cisárovi, ale inak nezávislý pán.

V období Sengoku dochádzalo medzi jednotlivými daimjómi ku krvavým bitkám o územia. Daimjó bol vodca rodinného klanu, ktorého členovia stáli v hierarchii provincie nad ostatnými vazalmi. Medzi najznámejších daimjóv obdobia Sengoku patrili napr. Nobunaga Oda, Iejasu Tokugawa, Hidejoši Tojotomi, Šingen Takeda, Kenšin Uesugi, Motonari Móri, Sóun Hódžó a ďalší.

Termín daimjó sa v 15. a 16. storočí používal pre pána, ktorému patrilo niekoľko provincií, niekoľko okresov, v niektorých prípadoch niekoľko dedín. Občas je tento pojem nesprávne používaný ako staršie označenie pre šugo (hajtmana) alebo úplne za šugo zamieňaný. V tom istom období sa niekedy termín šugo-dajmjó používal pre vládcov s rastúcou nezávislosťou do polovice 14. storočia a termín šugo pre tú istú funkciu do roku 1560. V období Edo sa termínom daimjó označoval pán, ktorý vládol kniežatstvu s výnosmi väčšími ako 10 000 koku.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]