Dalimír Hajko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Dalimír Hajko
slovenský filozof, vysokoškolský pedagóg, kulturológ, literárny kritik a esejista
Narodenie5. júl 1944 (74 rokov)
Mýtna, Slovensko

prof. PhDr. Dalimír Hajko, DrSc. (* 5. júl 1944, Mýtna) je slovenský vysokoškolský pedagóg, filozof, kulturológ, literárny kritik a esejista. Pôsobil ako vedúci vedecký pracovník Ústavu filozofie a sociológie Slovenskej akadémii vied, Ústavu slovenskej literatúry SAV, bol v Predsedníctve SAV, v Slovenskom rozhlase a v Národnom literárnom centre. Pôsobil ako vysokoškolský pedagóg na Katedre kulturológie Filozofickej fakulty UKF v Nitre. [1] [2] V súčasnosti pôsobí na Katedre filozofie Žilinskej univerzity.[3] Do činnosti Dalimíra Hajka patrí oblasť umenia, náboženstva, sociálnej skutočnosti, videnej v polohách myslenia a zároveň v horizonte rozličných kultúr, existencialistická a marxistická filozofia. [4]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Mytnej v rodine bratislavského kníhkupca Jozefa Hajka. Od útleho detstva žil v Bratislave, kde vychodil základnú školu a v roku 1961 zmaturoval na gymnáziu. Po maturite rok pracoval ako asistent réžie v Československom rozhlase v Bratislave, potom sa zapísal na štúdium filozofie a slovenčiny na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Štúdium ukončil v roku 1967. Prednášal na Univerzite Komenského v Bratislave, na Trnavskej univerzite, Prešovskej univerzite – a v rámci študijného pobytu aj na University of Bombay. Stal sa vedeckým pracovníkom Ústavu filozofie a sociológie SAV, odkiaľ roku 1986 prešiel do Literárnovedného ústavu SAV. Roku 1975 získal titul CSc., roku 1987 DrSc. Od roku 1991 bol redaktorom Slovenského rozhlasu,neskôr viedol literárnokritický a vedecký výskum v Národnom literárnom centre, kde v období 1998 – 1999 pôsobil aj ako poverený generálny riaditeľ. Habilitoval sa roku 2000 a inauguroval sa roku 2002 v odbore dejiny filozofie. Pôsobil na katedre Kulturológie a na Katedre všeobecnej a aplikovanej etiky Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. (do roku 2015). V súčasnosti pôsobí na žilinskej univerzite ako samostatný vedecký pracovník. Je spolumajiteľom knižného vydavateľstva H & H a členom Prezídia Združenia vydavateľov a kníhkupcov SR.

Vedecké práce[upraviť | upraviť zdroj]

  • Knižne debutoval filozofickými esejami Rozpätie dňa1975, v ktorých sa zamýšľa nad viacerými možnosťami a aspektmi formovania harmonickej osobnosti na konci 20. storočia, pričom zdôrazňuje potrebu rovnováhy rozumovej a citovej oblasti, do ktorej patrí aj viera.
  • Na svoj debut nadväzuje v knihe Rozpätie dna a noci – 1992. Zamýšľa sa v nej nad spôsobmi dosahovania harmónie v človeku, pričom zdôrazňuje princípy kresťanského humanizmu a viery v dobro človeka.
  • Knihy Niekoľko inšpirácií1976 a Sondy1977 – sú súbormi esejí a literárnofilozofických reflexií nad literárnou tvorbou i konkrétnymi dielami niektorých slovenských prozaikov a básnikov vtedajšej mladej a strednej generácie.
  • Kniha Filozofia a socialistická kultúra1979 – je analýzou vzťahu kultúry a civilizácie, problému kultúrnej hodnoty, otázky pokroku v kultúre a ďalších problémov z oblasti filozofie kultúry.
  • V štúdii Začiatky marxistickej filozofie na Slovensku1986 – skúma genézu vývoja tohto filozofického myslenia a jeho prejavov i vplyvu na slovenskú spoločnosť. Práca zahrňuje obdobie od prvých kontaktov s marxizmom v štúrovskom období až po začiatky leninskej etapy v rozvoji marxizmu a marxistickej filozofie u nás. Autor precízne pracuje s dobovou literatúrou a čerpá taktiež z novinových a časopiseckých článkov, esejí, úvah a pod. V práci analyzuje prvé kontakty s marxizmom a myšlienkami socialistického hnutia, v historicko-filozofickom bádaní; prienik marxistických názorov na Slovensko v analýze vzťahu s rozvojom organizovania robotníckeho hnutia a na záver zavŕšenie procesu prenikania marxizmu pod vplyvom ruskej revolúcie v roku 1905, VOSR (zameriava sa na činnosť davistov ako Szantó, Siracký, Okáli, Novomeský). Autor taktiež skúma davistov v interdisciplinárnych kontextoch a venuje taktiež priestor ich názorom na otázky historickej kontinuity, materialistickej dialektike a teórii poznania, vzťahu spoločnosť a jednotlivec, vzťahu materializmu a prírodných vied a taktiež otázky kultúry. [5]
  • Dielo Tvorcovia veľkých myšlienok1987 je súborom biografických esejí o najvýznamnejších predstaviteľoch filozofického myslenia v dejinách ľudstva.
  • Kniha esejí Okamihy poézie1990 je zbierkou filozofujúcich literárnych reflexií o zmysle umeleckej tvorby a význame poézie v každodennom živote človeka.
  • Vyrovnávaním sa s myšlienkovým odkazom existencialistickej filozofie v literárnom kontexte je kniha Existencia v literatúre – 1996.
  • Významnej osobnosti modernej slovenskej poézie sa venoval v monografii Jan Stacho – 1998.
  • Monografia Filozofické návraty a vízie sa venuje dejinám filozofického myslenia na Slovensku v 19. storočí – 2001.
  • Knižná štúdia Päťdesiat rokov slovenskej poézie z roku 2004 analyzuje vývin tohto literárneho druhu v rokoch 1948 – 1998
  • V knihe Globalizácia a kultúrna identita sa vyrovnáva s aktuálnymi otázkami civilizačno-kultúrnych procesov – 2005.
  • Filozofické návraty a vízie – z dejín filozofického myslenia na Slovensku v 19. storočí. 2007.
  • Monografia "Úvod do indickej filozofie" je výsledkom dlhodobého bádania v oblasti dejín starej indickej filozofie a náboženstva – 2008.
  • Vrúcnosť a čin (Kierkegaardovské meditácie) Autor sa v piatich hlavných častiach knihy pokúsil načrtnúť obraz tých aspektov diela Sørena Kierkegaarda, ktoré môžu inšpirovať aj dnešného čitateľa k zamysleniu nad problémami vzťahu človeka a Boha, života a smrti, jednotlivca a spoločnosti, ironického a poetického pohľadu na skutočnosť, ako aj východného a západného obrazu sveta v kontexte existencialistickej filozofie. Podľa autora sú Kierkegaardove neraz rozporuplné pohľady na ľudskú existenciu pre dnešného záujemcu výzvou i víziou zároveň. Autor sa nevyhýba kontroverzným prvkom v odkaze slávneho dánskeho mysliteľa devätnásteho storočia, hľadá však ich pozitívne vyznenie v duchovnej energii, ktorá napĺňa podstatné dimenzie človeka.[6] – 2012.
  • Július Madarás (kazateľ, humanista, človek) [7] – 2012.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Profil Dalimíra Hajka na stránke katedre kulturológie FF UKF v Nitre at http://www.kkult.ff.ukf.sk/pracovnici/prof-phdr-dalimir-hajko-drsc
  2. Dalimír Hajko na osobnosti.sk at http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=436
  3. ADMINISTRATOR. prof. PhDr. Dalimír Hajko, DrSc. [online]. www.fhv.uniza.sk, [cit. 2017-02-10]. Dostupné online.
  4. LEIKERT, J. Cestami filozofie a literatúry (Zborník z Kolokvia o živote a diele prof. PhDr. Dalimíra Hajka, DrSc.). Nitra: Kulturologická spoločnosť. 2009. 309 s. ISBN 978-80-969481-8-5 s. 30-31, 75-76
  5. HAJKO, Dalimír. Začiatky marxistickej filozofie na Slovensku. Bratislava : Pravda , 1987.
  6. http://www.martinus.sk/?uItem=123735
  7. http://www.bux.sk/knihy/207477-julius-madaras-kazatel-humanista-clovek.html