Daniel Šmihula

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Daniel Šmihula
slovenský právnik a politológ
Narodenie27. apríl 1972 (50 rokov)
Bratislava, ČSSR
Alma materLekárska fakulta UK (MUDr.)
Právnická fakulta UK (Mgr.)
Právnická fakulta Viedenskej univerzity (Dr. iur.)
RodičiaVladimír Šmihula
SúrodenciVladislav „Gašpar“ Šmihula

Doc. JUDr. MUDr. Daniel Šmihula, PhD., Dr. iur. (* 27. apríl 1972, Bratislava)[1][2] je slovenský právnik, politológ, novinár a spisovateľ.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Absolvent Lekárskej (1996) a Právnickej fakulty (2001) Univerzity Komenského v Bratislave.[2] V rokoch 1998 – 2001 študent a štipendista Výberového vzdelávacieho spolku (medzinárodné vzťahy). V roku 2002 získal doktorát (JUDr.) na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v oblasti medzinárodného práva.

V rokoch 2001 – 2004 doktorand Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied (teória politiky, PhD.). V rokoch 2002 – 2008 postgraduálny študent Právnickej fakulty Viedenskej univerzity (európske a medzinárodné právo, Doctor iuris). V roku 2014 sa stal docentom v odbore teória a dejiny štátu a práva.

Od roku 2002 pôsobenie v štátnej správe a diplomacii (Úrad vlády SR, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR), na Ústave politických vied SAV (2001 – 2011) a postupne viacerých univerzitách (Právnická fakulta UK v Bratislave, Stredoeurópska vysoká škola v Skalici, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Akadémia Policajného zboru). Člen spoločnosti Mensa.[3]

Otcom Daniela Šmihulu je novinár Vladimír Šmihula a jeho bratom undergroundový hudobník Vladislav „Gašpar“ Šmihula.

Tvorba a dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria nasledujúce knižné publikácie:

  • Štát a medzinárodný systém, Bratislava, 2005
  • Použitie silových prostriedkov v medzinárodných vzťahoch, Bratislava, 2007
  • Teória štátu a práva, Bratislava, 2010
  • National Minorities in International and European Law, Saarbrücken, 2010
  • Najstaršie dejiny spoločnosti, štátu a práva, Bratislava, EPOS, 2011
  • Úvod do teórie medzinárodného práva súkromného, Bratislava, EPOS, 2012
  • O práve a štáte, Bratislava, EPOS, 2013
  • Evolúcia práva, Bratislava, 2013
  • K otázkam medzinárodných vzťahov, Bratislava, 2014
  • Vojenská služba, politické práva a občianstvo, Plzeň, 2015
  • Príbehy z minulosti, Praha, 2020

Je autorom odborných i publicistických článkov v oblasti histórie, medzinárodných vzťahov a medzinárodného práva (v slovenských i českých časopisoch) a taktiež politických komentárov v Sme, Slove a Literárnom týždenníku a iných periodikách. Pravidelne vystupuje na domácich i zahraničných odborných konferenciách.[4][5]

Vo svojich najvýznamnejších prácach sa zaoberal základnými princípmi fungovania medzinárodného systému, vzájomnou podmienenosťou vnútornej a zahraničnej politiky a taktiež fenoménom násilia v medzinárodných vzťahoch. Porušil tradičný pacifistický imperatív pri zaoberaní sa otázkami mieru a vojny v slovenskom politickom myslení.

Násilie považuje za integrálnu súčasť medzinárodných vzťahov, ktoré dokonca môžu byť definované práve ako prostredie s vysokou pravdepodobnosťou použitia silových prostriedkov. To je výsledok absencie vyššej centrálnej moci v medzinárodnom systéme, ktorá by efektívne vynucovala zachovávanie mieru a taktiež pôsobenia selektívneho evolučného mechanizmu, ktorý zabraňoval prežitiu pacifistických komunít a naopak uprednostňovala komunity schopné podľa potreby pružne prechádzať od mieru k vojne a naopak. Jeho pohľad na štát a spoločnosť je ovplyvnený kultúrnou a politickou antropológiou a nevyhýba sa ani otázke biologických determinantov ľudského sociálneho a politického správania.

Zaoberal sa taktiež problematikou práv a právneho postavenia príslušníkov národnostných menšín.[6]

Viacero štúdií je venovaných aj otázkam ľudských práv a vývoju štátu ako inštitúcie, vrátane tzv. mechanizmu (dosahovania) pokroku.

Literárna činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Je členom viacerých bratislavských literárnych klubov: Generácia (v rokoch 2009 – 2011 jeho predsedom), Quasi, Planéta opíc. V deväťdesiatych rokoch bol aktívny účastník slovenského fandomu. Autor viacerých vedecko-fantastických poviedok (Tvár, Misia k Titánu, O statočnom kadetovi, 60 miliónov, Inžinier Gordon a jeho ľud, Pútnik) a básní. V niekoľkých krátkych literárnych útvaroch opisoval aj študentský, intelektuálsky a bohémsky život v Bratislave po roku 1989 (Pitva, básne Jesenné mesto, Úplné odcudzenie). V roku 2021 vydal fantasy román Obrancovia Liptova.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Daniel Šmihula. In: Jubilujúci spisovatelia – členovia SSS. Literárny týždenník (Bratislava: Spolok slovenských spisovateľov), 2022, čís. 9 – 10. Dostupné online [cit. 2022-12-07].
  2. a b Daniel Šmihula. In: Osoby, ktoré získali titul na UK [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2022-12-07]. Dostupné online.
  3. Klubovňa Mensy - Slovenský boom „geopolitiky“ [online]. mensa.sk, [cit. 2022-12-07]. Dostupné online.
  4. Záznam z rokovania pracovnej skupiny Národného konventu o EÚ : Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika [online]. eurokonvent.sk, 2006-03-01, [cit. 2007-07-15]. Dostupné online.
  5. Evil, Law and the State – 2008 Conference Programme [online]. wickedness.net, [cit. 2008-09-19]. Dostupné online.
  6. ŠMIHULA, Daniel. National Minorities in the Law of the EC/EU. Romanian Journal of European Affairs (Bukurešť), september 2008, roč. 8, čís. 3. Dostupné online [cit. 2022-12-07].

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]