Daniel Brunovský

Daniel Brunovský
slovenský maliar, keramik, sochár, šperkár, bývalý vysokoškolský pedagóg a spisovateľ
Narodenie	02.07.19592. júl 1959 (66 rokov) Bratislava, Slovensko
Alma mater	Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave
Deti	2
Odkazy
Commons	Daniel Brunovský
Biografický portál

Daniel Brunovský (* 2. júl 1959, Bratislava) je slovenský maliar, keramik, sochár, šperkár, bývalý vysokoškolský pedagóg a spisovateľ. Patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov Novej maľby na Slovensku, tento umelecký smer má základ v talianskej postmoderne z prelomu 70. a 80. rokov 20. storočia. V jeho dielach sa objavujú typické znaky tohto smeru - fragmenty histórie, mytologické odkazy a narážky na dejiny umenia. Vo svojej tvorbe takisto spája tradičné motívy s vlastnou obrazotvornosťou, čím vytvára symbolické a snové kompozície. Daniel Brunovský využíva zámerne naivný maliarsky štýl, ktorý zdôrazňuje jeho osobitý prístup. Jeho poetická a vrstvená tvorba reaguje na svetové trendy, zároveň však odráža aj špecifiká domáceho umenia a kultúry. Jedinečná schopnosť spájať mytologické príbehy s modernou citlivosťou ho zaradila medzi významné postavy slovenského výtvarného umenia, ktoré zásadne prispeli k rozvoju a prispôsobeniu ideí Novej maľby na našom území.

Život

Mladosť a štúdium

Narodil sa 2. júla 1959 v Bratislave, kde prežil svoje rané roky a formoval svoje prvé umelecké vnímanie. Jeho otcom bol významný slovenský maliar, grafik, ilustrátor a predstaviteľ imaginatívneho realizmu Albín Brunovský. Po ukončení základnej školy študoval v rokoch 1974 – 1978 na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave. Po absolvovaní pokračoval v rokoch 1979 – 1985 na Vysokej škole výtvarných umení v ateliéri Monumentálnej maľby. Vďaka svojmu nadaniu získal v roku 1984 prestížne štipendium na Accademia di Belle Arti v Ríme, kde mal možnosť oboznámiť sa s talianskou umeleckou tradíciou a čerpať inšpiráciu z bohatého kultúrneho dedičstva renesančného a barokového umenia.

Oficiálne vstúpil na scénu slovenského umenia v druhej polovici 80. rokov v rámci vlny mladých umelcov. Čerpal najmä dynamiku, energiu a odvahu západoeurópskeho neoexpresionizmu, ktorý na našej scéne priniesol novú éru postmodernej maľby. Z rôznorodej palety gestického maľovania, spontánnosti, vitality, odmietania autorít a irónie si osvojil a ďalej rozvíjal emocionalitu, voľné čerpanie z historickej maľby, synkretizmus a figuratívnu tvorbu. Vo svojich obrazoch, zasadených do fantastických krajín, charakteristickým rukopisom a s nádychom melanchólie vyjadroval pocity úzkosti, tiesne a očakávania, pričom jeho koloristický talent a dominantná modrá farba umocňovali hlboké emocionálne podtóny diel.

Napriek svojmu pôvodnému zameraniu na veľkorozmernú maľbu sa už počas štúdia začal venovať aj iným umeleckým disciplínam. Postupne rozširoval svoju kreatívnu víziu a experimentoval s rôznymi technikami a médiami. Vďaka tomu získal jeho umelecký prejav na komplexnosti a hĺbke. Od samých začiatkov jeho výtvarnej cesty ho popri maľbe sprevádzala grafika a záujem o sochárske disciplíny, predovšetkým keramiku a šperk. Rôznorodosť tvorivých prístupov vyplýva z tendencie nevenovať dlhodobú pozornosť jednému médiu. Priťahuje ho viac presah a transformácia motívov, ktoré prenáša na rôzne materiály, čím vytvára rozmanité a komplexné diela.

Tvorba

Jeho tvorba je výnimočná najmä tým, že vychádza z vnútornej skúsenosti a spomienok, ktoré síce priamo nezažil, ale výrazne s ním rezonovali. Tieto pocity priamo pramenia z jeho fascinácie históriou, dejinami umenia a starými fotografiami. K týmto vizuálnym podnetom si vytvára príbehy, ktoré sa ho osobne dotýkajú a odrážajú jeho vnútorný stav. Na rozdiel od väčšiny jeho rovesníkov, ktorí sa snažili sledovať súčasné trendy a reagovať na aktuálne spoločenské dianie, Daniel Brunovský sa zameriaval aj na hlbšie vrstvy surrealizmu, kde hľadal spôsoby vyjadrenia mimo moderných umeleckých prúdov. V jeho tvorbe sa objavujú symboly a obrazy, ktoré pramenia z podvedomia a aj keď si ich často nie je plne vedomý, výrazne ovplyvňujú jeho diela a zanechávajú v nich silný, trvalý dojem. V dielach sa takisto môže pozorovateľ stretnúť s často sa opakujúcim motívom „pútnika“, postavy, ktorá prechádza po krajine, ktorá je buď meditatívna alebo pustá. Pútnik je doplnený o mikropríbehy, ktoré symbolicky obohacujú jeho zobrazenia. Tento prístup však nie je veľmi častý medzi umelcami. Osamotené postavy alebo viacero postáv v jeho tvorbe sú tiež výrazným dedičstvom romantizmu, najmä nemeckej romantickej tradície, kde postavy často hľadia do diaľky, čo zobrazuje ich sebareflexiu a zápas s vlastným osudom. V romantizme ide o konfrontáciu slabého človeka so silami, ktoré nemôže prekonať, a tento motív je prítomný aj v dielach Daniela Brunovského ako hlboký emocionálny a filozofický prvok.

Maľba a grafika

Koncom 80. rokov priniesla generácia Daniela Brunovského do slovenskej grafiky nové postmoderné prístupy spojené s uvoľnením normalizačného tlaku. Spolu s autormi ako Ivan Csudai, Ladislav Teren či Blažej Baláž sa Brunovský zameral na expresívnejší prejav, v ktorom prepájal grafiku s maliarstvom. Využíval techniky leptu a farebnej serigrafie, pričom čerpal inšpiráciu z antiky, byzantského a ranokresťanského umenia. Jeho grafiky sa vyznačujú snovou poetikou, rustikálnymi postavami a témami mýtov, venuší či anjelov.

V maľbe sa sústreďuje na dialóg medzi materiálnym a duchovným svetom, pričom jeho štýl prešiel od expresívneho gesta 80. rokov k introspektívnejšiemu prejavu v 90. rokoch. Kľúčovým prvkom jeho tvorby je figúra a portrét, prostredníctvom ktorých vyjadruje vnútorné napätie, emócie a psychologickú hĺbku. Často pracuje aj s princípom koláže, spájajúc historické predlohy s vlastnou maliarskou interpretáciou. Jeho diela pôsobia meditatívne, symbolicky a metafyzicky, čím reflektujú prepojenie minulosti s prítomnosťou a človeka s jeho vnútorným svetom. Jeho diela je možné nájsť aj na stránke https://www.webumenia.sk/autor/1350.

Šperk

Svoje motívy, ktoré zobrazuje v maľbách prenáša aj do plastík. Obe tieto techniky vníma ako dva prepojené svety, ktoré sa navzájom dopĺňajú. To, čo sa v maľbe nedá zachytiť, nachádza svoju formu v plastike, a naopak – maľba mu umožňuje vyjadriť to, čo plastika nedokáže. Oba prístupy chápe ako paralelné pohyby, nie ako protiklady. Táto fascinácia trojrozmerným priestorom sa prirodzene premieta do jeho tvorby umeleckých šperkov, v ktorých kombinuje remeselnú precíznosť s výtvarnou invenciou.

Od polovice 80. rokov sa umelecký šperk stal pre Daniela Brunovského samostatnou disciplínou, prostredníctvom ktorej prenášal svoje vizuálne a tematické motívy z maľby do trojrozmernej podoby. Ako prvý priniesol do umeleckého šperku na Slovensku zlato, taktiež sa venoval aj rôznym typom šperkov – náhrdelníkom, náramkom, prsteňom, no najvýraznejšie sa presadil v tvorbe brošní.

Jeho šperky odrážajú motívy krajiny, vesmíru, antiky a histórie šperku, často spájajú zlato a striebro, vrstvené reliéfne detaily, patinovanie a aplikáciu perál či polodrahokamov. V 90. rokoch využíval aj organické materiály, ako mušle a lastúry, a figurálne motívy, napr. hlavy vtákov alebo telá hmyzu. Jeho tvorba zahŕňa symboliku protikladov – deň a noc, svetlo a tma – a prináša filozofický presah. Z pôvodného experimentovania sa šperk stal stabilnou a rovnocennou súčasťou jeho umeleckého prejavu vedľa maľby, grafiky a plastiky.

Významné diela a projekty

Srdce Európy

Nežná revolúcia v novembri 1989 znamenala definitívny pád komunistického režimu v Československu. Jedným z najvýznamnejších symbolických momentov revolučných dní sa stal obrovský politický happening Ahoj, Európa!, ktorý 10. decembra 1989 zorganizovalo hnutie Verejnosť proti násiliu. Vyše sto tisíc ľudí sa v ten deň vydalo pešo cez dovtedy prísne stráženú hranicu z Bratislavy do rakúskeho Hainburgu, aby si z druhej strany Dunaja vychutnali pohľad na Devín a Bratislavu – no predovšetkým pocit novonadobudnutej slobody. Na tomto podujatí nechýbal ani Daniel Brunovský, ktorý na konci pochodu osadil srdce vytvorené z ostnatého drôtu. Tento symbol mal pôvodne zostať len dočasným objektom, no vďaka silnej odozve sa stal jedným z neodmysliteľných symbolov revolučných dní. Po dvadsiatich rokoch, keď pôvodnú plastiku zničila povodeň, sa v roku 2009 vrátila v novej podobe – tentoraz už na slovenskom brehu pod hradom Devín, kde stojí dodnes ako memento slobody a pádu totality.

Knižná tvorba

V minulosti Daniel Brunovský prevádzkoval vlastné vydavateľstvo Virvar, ktoré už v súčasnosti nevlastní, no naďalej s ním spolupracuje. Zaslúžil sa o vydanie viacerých titulov, ktoré majú významný vplyv v oblasti kultúry a umenia. Jedným z najdôležitejších je kniha Albín Brunovský Kompletné grafické dielo 1960-1997, ktorá je výsledkom práce Kláry Brunovskej, Danielovej matky. Podujal sa aj na autorskú prácu, a to vydaním knihy Albín Brunovský Maliarske dielo, ktorá je komplexným spracovaním maliarskej tvorby jeho otca. Aj takýmto spôsobom sa venuje odkazu svojho otca a zároveň prispieva k rozšíreniu kultúrneho diskurzu o dôležitých umeleckých osobnostiach. Niektorým z nich sa samostatne venuje v knihe Slovenské ateliéry, ktorú vytvoril v spolupráci s Denisou Gura Doričovou, zameriavajú sa na rôzne osobnosti slovenského výtvarného umenia. V tejto knihe sa Daniel Brunovský venuje rozhovorom s umelcami a zároveň vystupuje v pozícii fotografa, pričom sprostredkúva pohľad do ich ateliérov, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou ich tvorivého procesu.

Rodina

Daniel Brunovský má dve dcéry, Danielu a Noru.