Daniel Hevier

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Daniel Hevier
Daniel Hevier
Základné informácie
Narodenie 6. december 1955 (61 rokov)
Bratislava, Česko-Slovensko
Pôsobenie prozaik, básnik, dramatik, scenárista, textár
Webstránka hevi.sk

Daniel Hevier (* 6. december 1955, Bratislava) je slovenský básnik, prozaik, dramatik, scenárista, textár a autor literatúry pre deti a mládež.[1]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Po maturite v roku 1974 vyštudoval estetickú výchovu a slovenčinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Už počas štúdia začal pracovať ako redaktor literárnej redakcie Československého rozhlasu. V rokoch 1982 – 1989 bol profesionálnym spisovateľom v slobodnom povolaní. Po roku 1989 sa stal šéfredaktorom vydavateľstva Mladé letá. Od roku 1992 vedie vlastné vydavateľstvo Hevi, v ktorom vydal do dnešného dňa vyše 100 titulov. Je ženatý, má tri deti a žije v bratislavskej Petržalke. Príležitostne prednáša na vysokých školách a učí (VŠMU, FFUK). Učil na škole a gymnáziu pre mimoriadne nadané deti v Bratislave.

Jeho prvé literárne diela začali vychádzať už v 70. rokoch 20. storočia. Hevier je takmer univerzálnou tvorivou osobnosťou. Stal sa autorom poézie, prózy, esejí, básní pre deti, rozprávok, prekladov, autorských antológií pre dospelých i pre deti, textov piesní, divadelných a rozhlasových hier, libret muzikálov, filmových a televíznych scenárov, scenárov pre multimediálne projekty a spolupracuje s rozhlasom aj televíziou. Okrem toho sa venuje výtvarnému umeniu, interpretácii vlastných piesní a autorskému divadlu. Daniel Hevier je aj priekopníkom tvorivého písania na Slovensku, vedie početné workshopy a e-learningové tvorivé písanie on line.

Začínal písaním poézie pre dospelých, neskôr sa začal venovať najmä tvorbe pre deti a mládež. Do poézie vniesol duch ľahkosti a hravosti, hýrivú metaforiku a vtip, na rozdiel od všetkých dovtedajších zvyklostí je viac očarený mestom než dedinou a je veľmi senzitívny a spontánny. Má veľký zmysel pre slovné hry, ktoré sú často funkčným prvkom stavby jeho rozprávok.Roku 2009 vydal svoj prvý román Kniha, ktorá sa stane (Kalligram).

Okrem vlastnej tvorby sa venuje tiež prekladom z angličtiny (Charles Bukowski a i.), češtiny (Vladislav Vančura, Miloš Macourek a i.) a ruštiny. Prekladané sú však i jeho vlastné diela, napr. knižka Kam chodia na zimu zmrzlinári bola preložená do nemčiny, slovinčiny, poľštiny, nórčiny a fínčiny, Nevyplazuj jazyk na leva a Nám sa už zase nechce spať boli preložené do češtiny a Aprílový Hugo do poľštiny.

Dielo [1][upraviť | upraviť zdroj]

Poézia pre dospelých[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1974Motýlí kolotoč
  • 1976S otcom v záhrade
  • 1977Vták pije z koľaje
  • 1983Elektrónkový klaun
  • 1984Muž hľadá more
  • 1984Pohyblivý breh
  • 1988V každých dverách
  • 1990Psí tridsiatok
  • 1994Nočný predaj nádeje
  • 1996Básne z reklamnej kampane na koniec sveta
  • 1997Hrdzovlasá, texty piesní
  • 2003Biele horí najdlhšie
  • 2010Sedemnásťtisíc smiešnych sonetov
  • 2014Vnútrozem

Eseje a publicistika[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1988Dorozumenie v jednej reči
  • 1995Chcete byť šťastní? Opýtajte sa ma ako na to
  • 2005Aby bolo napísané, výber z literárnej a kultúrnej publicistiky

Próza[upraviť | upraviť zdroj]

  • 2009Kniha, ktorá sa stane
  • 2011Správca podstaty
  • 2012Ako sa fotografuje vietor
  • 2015Tajné dejiny bielej kaligrafie

Dráma[upraviť | upraviť zdroj]

  • 2013Smrť si vás pridala do svojich kruhov

Poézia pre deti a mládež[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1978Vtáci v tanci
  • 1982Nevyplazuj jazyk na leva
  • 1983Krajina Zázračno
  • 1985Kráľ naháňa králika
  • 1989Básnička ti pomôže
  • 1989Futbal s papučou
  • 1990Psí tridsiatok
  • 1992Hovorníček
  • 1994Fúzy od čokolády
  • 1995Safari (vyšlo pod pseudonymom Leo Pard)
  • 1997Heviho ABC
  • 1997Konor, malý psík s veľkým menom
  • 1999Aby bolo veselo
  • 2000Päť prštekov na ruke (len spoluautor)
  • 2001Heviho Diktátor
  • 2003Nevyplazuj jazyk na leva (2. vydanie)
  • 2005Päťka z nudy
  • 2010Hovorníček (2. vydanie)
  • 2010Mechúrik na cestách (leporelo)
  • 2010Svrček huslista (leporelo)
  • 2011Básnička ti pomôže (3. vydanie)
  • 2011Vianočná pošta (veršovaný príbeh)
  • 2014Veľké Bum a malé Bum
  • 2015S deťmi sa dá dohodnúť
  • 2015Škola po škole

Próza pre deti a mládež[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1984Trinásť pochodujúcich čajníkov
  • 1984Kam chodia na zimu zmrzlinári
  • 1985Odlet papierových lastovičiek
  • 1985Aprílový Hugo
  • 1986Skladací dáždnik a dáždnikový skladateľ
  • 1990Nám sa ešte stále nechce spať
  • 1990Aladár a Baltazár na kolotoči
  • 1995Naši ježkovia
  • 1995Nám sa už zase nechce spať
  • 1997Volajú ma HEVI
  • 1999Strašidelník
  • 2000Psík, ktorý chodí do práce
  • 2001Krajina Agord
  • 2005Päťka z nudy
  • 2010Xaver s nohami do X
  • 2013Nám sa ešte nechce spať
  • 2014Svet zachránia rozprávky

Preklady[upraviť | upraviť zdroj]

Editorská činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1984Pod jablonkou pávy pásla
  • 1986Sto najsmiešnejších rozprávok
  • 1989Z poslednej lavice
  • 1989Rozprávky na celý rok
  • 1990Rozprávková torta
  • 1990Tri-dva-jedna-ŽART!
  • 1990Prázdniny. Letný magazín pre chlapcov a dievčatá
  • 1993Odkliata panna
  • 1993Naháňačka áut
  • 1994Hevi market I
  • 1994Hevi esprit II
  • 1995Crn-crn diár na školský rok 1995/96 pre dievčatá, chalanov a všetkých cengáčov

Odborná literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • 2008Heviho škola tvorivosti
  • 2012Team. Príbeh hudobnej legendy
  • 2014Bratislava – včera a dnes/yesterday and today

Literárna veda[upraviť | upraviť zdroj]

  • 2012Ťahák na básne
  • 2013Ako sa číta báseň (Dvadsaťsedem autorských interpretácií)
  • 2015Štúr bedeker

Iné[upraviť | upraviť zdroj]

Muzikály[upraviť | upraviť zdroj]

Diskografia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 2004: Heviho Diktátor (Daniel Hevier diktuje svoje najveselšie diktáty) - Forza Music ‎– FZ-0067-2-331, CD [5]
  • 2008: Slávne texty slávnych piesní - Daniel Hevier – Forza Music, (kniha+CD), (edícia Slávne texty slávnych piesní)
  1. „Reklama na ticho“ – Team
  2. „Ľudia nie sú zlí“ – I.M.T. Smile
  3. „Pieseň pre nesmelých“ – Team
  4. „Líška“ – Jana Kirschner
  5. „Láska necestuj tým vlakom “– Pavol Habera
  6. „Druhá možnosť“ – Pavol Hammel & Darina Rolincová
  7. „Severanka“ – Team
  8. „Žena, priateľ človeka“ – Jana Hubinská
  9. „Nároční“ – Team
  10. „Svet lásku má“ – Pavol Habera & Karel Gott & Peter Dvorský
  11. „Nedaj si miesto“ – Rendezska SK & Daniel Hevier
  12. „Krátke lásky (sú tie najdlhšie)“ – Team
  13. „Kým vieš snívať“ – SuperStar TOP 11
  14. „Jeden kabát, jedna koža, jedna tvár“ – Team
  15. „Koleda z periférie“ – Pavol Hammel
  16. „Prievan v peňaženke“ – Team
  17. „Pár dní“ – Sisa Sklovská
  18. „Hrdzovlasá“ – Pavol Habera
  19. „Zkus jenom žít“ – Lucie Bílá a Pavol Habera
  20. „Držím ti miesto“ – Team
  • 2009: Pesnička Ťa naučí (Abeceda) - Daniel Hevier a Juraj Gahér - Home Production HO 0040-2-331 , CD [6]
  • 2015: Dá sa s deťmi dohodnúť? Najkrajšie básne pre deti - Daniel Hevier - Super Media House, Best promotion 2442-004-2, CD (Básne Daniela Heviera recituje Hevier Daniel) [7]
  • 2016: Frida – Maľovať a milovať - GEDUR Production N-2130007-2-331, CD [8]
  • 2017: Povolanie pápež - DAB Nitra, CD [9]

Ocenenia [1][upraviť | upraviť zdroj]

  • Zápis na čestnú listinu IBBY za dielo Kam chodia na zimu zmrzlinári
  • Cena Zväzu slovenských spisovateľov za dielo Krajina Zázračno
  • Cena vydavateľstva Mladé letá za dielo Kam chodia na zimu zmrzlinári
  • 1. miesto v čitateľskej ankete o Najpopulárnejšieho spisovateľa za rok 1996
  • 1994: Trojruža – cena za celoživotné dielo pre deti
  • 2010: Cena Samuela Zocha za rok 2009 za aktívnu prosociálnu činnosť
  • 2010: Hlavná cena Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska za román Kniha, ktorá sa stane
  • 2012: Cena ministra kultúry SR za rok 2011 za básnickú zbierku Vianočná pošta a výrazné podnety a aktivity v oblasti rozvoja čítania detí a mládeže
  • 2013: 1. cena v súťaži DRÁMA 2013 za text Smrť si vás pridala do svojich kruhov [10]
  • 2017: Krištáľové krídlo za rok 2016 v kategórii publicistika a literatúra za knihu Tajné dejiny bielej kaligrafie [11]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]