Daniel Okáli

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Dr. Daniel Okáli
slovenský politik, právnik, spisovateľ a literát
Narodenie 1903
Liptovský Mikuláš, Slovensko
Úmrtie 1987
Bratislava, Slovensko

Daniel Okáli (* 1903 – † 1987) bol slovenský právnik, politik, literát a literárny kritik. Patril medzi zakladateľov skupiny Davistov, teda združenia ľavicovo orientovaných spisovateľov a politikov. V roku 1924 – 1937 vydávala skupina časopis DAV, ktorý popularizoval marxizmus a život v Sovietskom zväze. Odmietali domácu literárnu tradíciu, svoje postoje sa snažili vysvetliť novými prostriedkami. Nadväzovali na futurizmus, expresionizmus, konštruktivizmus a poetizmus.

Daniel Okáli vyštudoval právo na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Pôsobil ako advokátsky koncipient v Nových Zámkoch a Bratislave, neskôr ako advokát v Skalici. V roku 1935 bol členom volebnej komisie v Bratislave za Komunistickú stranu Československa spolu s významným bratislavským architektom Fridrichom Weinwurmom.

Počas druhej svetovej vojny bol aktívnym členom protifašistického odboja. Po skončení vojny najprv zastával funkciu predsedu Československej presídľovacej komisie so sídlom v Budapešti, ktorá uskutočňovala výmenu obyvateľstva medzi Maďarskom a Československou republikou.

Po ukončení výmeny obyvateľstva nahradil vo funkcii povereníka vnútra SNR Gustáva Husáka. K jeho najvýznamnejším politickým rozhodnutiam patrí prijatie vyhlášky A-311/16-II/3-1948 slovenského povereníctva vnútra z 11. júna 1948, ktorým sa premenovali názvy 710 miest, obcí a osád na Slovensku. Šafárikovo, Kolárovo, Kalinčiakovo, Palárikovo, Nálepkovo[1] či Hurbanovo sú jedny z mnohých, ktoré vďačia za svoje nové meno povereníkovi vnútra Danielovi Okálimu. Na povereníctve vnútra pôsobil aj počas prípravy a uskutočnenia "Akcie K - Kláštory" (tiež známej ako "barbarská noc"). Počas tejto akcie bolo vyše 1000 príslušníkov mužských mníšskych rádov surovo premiestnených. V roku 1951 bol zatknutý a v roku 1954 vo vykonštruovanom takzvanom Procese s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku odsúdený k trestu odňatia slobody na 18 rokov. Neskoršie rehabilitovaný, pracoval v Ústave slovenskej literatúry SAV v Bratislave.

Po rehabilitácií zastával funkciu prvého podpredsedu Matice slovenskej, venoval sa literárnej tvorbe a kritike. Zomrel v roku 1987 v Bratislave.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. M. Jesenský: Spravili z neho nadčloveka aj lumpa. Aký bol kapitán Nálepka naozaj?, článok v Sme, 16.11.2013

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]