Daniel Tupý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Daniel Tupý
pamätník na mieste vraždy
pamätník na mieste vraždy
Narodenie 26. august 1984
Martin, Československo
Úmrtie 4. november 2005 (21 rokov)
Bratislava, Slovensko
Alma mater študent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Daniel Tupý

Daniel Tupý (* 26. august 1984, Martin – † 4. november 2005, Bratislava) bol študent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý bol zavraždený na Tyršovom nábreží v Bratislave. Jeho prípad nie je ani po desiatich rokoch uzavretý.[1]

Vražda[upraviť | upraviť zdroj]

Útok sa udial v piatok, 4. novembra 2005 na Tyršovom nábreží. Osemčlennú skupinu zozadu napadlo asi 15 ľudí. Útok mal trvať asi minútu. Aj keď polícia na miesto dorazila už tri minúty, urobila niekoľko chýby: po útočníkoch nepátrala hneď.[2] Po útoku zostalo 6 ľudí zranených, z toho jeden vážne. Daniel Tupý podľahol ôsmym bodným zraneniam.[3]

Vyšetrovanie, stíhanie a dopad vraždy[upraviť | upraviť zdroj]

V novembri médiá a rodina zavraždeného ponúkli odmenu 400 000 korún tomu, kto pomôže vraha vypátrať.[2] V roku 2006 sa pracovalo s hypotézou, že za vraždou stáli Skinheadi.[2]

Do februára 2006 polícia vypočula desiatky osôb, zaistila viacero zbraní a „niekoľko stoviek bezpečnostných akcií vo vybraných pohostinských zariadeniach, v ktorých sa stretávajú záujmové osoby polície. Častokrát však išlo o miesta stretávania sa subkultúrnej mládeže.“[3] V roku 2006 verziu neonacistického útoku potvrdil aj Robert Kaliňák.[2] Vyšetrovanie bolo neštandardne otvorené verejnosti.[2] Vtedajší minister vnútra Vladimír Palko o priebehu vyšetrovania na žiadosť poslancov vystúpil v parlamentea. Neskôr sa pracovalo s verziou, že za vraždou stálo podsvetie, ktoré malo mať napojenie na neonacistické skupiny.[2] Vo februári 2008 bolo oznámené, že polícia vraha našla a z vraždy obvinila Richarda H.[4] V máji 2008 bol príslušníkmi Úrad boja proti organizovanej kriminalite zadržaný a do väzby vzatý Karol P., ktorý mal ovplyvňovať korunného svedka prípadu. 1. októbra toho roku Krajský súd rozhodol, že z väzby prepustí dvoch zadržaných obvinených z ublíženia na zdraví, Jána S. a Dávida V. Hlavný podozrivý v Richard H. ostal vo väzbe.[3]

Hlavné pojednávanie s obvinenými sa začalo 26. januára 2006 na Okresnom súde Bratislava I.[3] 11. júna 2006 hlavný svedok prípadu odmietol vypovedať a poprel svoje slová z prípravného konania.[3] V júni 2009 zbavil okresný súd piatich podozrivých z obvinenia.[2] Obžaloba mala byť nedostatočne pripravená. Vyšetrovateľom chýbali dôkazy, ale súd aj tak prebehol. Obetiam sa nepodarilo indentifikovať páchateľov a ani nebol určený človek komu patrila DNA stopa na nájdenom boxere. Aj keď obvinení súhlasili s použitím detektora lži, sudca tento krok neopovolil. Prokuratúra sa voči rozsudku neodvolala a ten nabral právoplatnosť.[2] V novembri 2010 bol rozpustený vyšetrovací tým, ktorý na prípade pracoval od septembra 2007. 24. augusta 2012 bolo vyšetrovanie zastavené rozhodnutím vyšetrovateľa.[2]

Podľa Michala Havrana, „[vražda] zmrzačila jednu generáciu. Ostatných dorazila neschopnosť úradov zatknúť a postaviť pred súd tých, ktorí to urobili. Útok na Daniela nebol iba takou, ako vraví priateľ vyšetrovateľ „náhodnou smrťou“, za ktorú si môže takmer sama obeť tým, že bola v „zlom čase na zlom mieste“.“[1]

Spomienkové akcie[upraviť | upraviť zdroj]

Niekoľko dní po smrti, 8. novembra 2005 bolo Tupému venované predstavenie Vlasy v bratislavskej Novej scéne. O deň neskôr sa na Hodžovom námestí v Bratislave konala akcia na pripomenutie smrti a odsúdenie neonacizmu. Zúčastnilo sa jej okolo 5 000 ľudí, z politikov len vtedajší predseda NR SR Pavol Hrušovský. Nasledujúci deň bol Daniel Tupý pochovaný v Žiline a zároveň na Ministerstve vnútra vznikla Komisia pre koordináciu postupu proti extrémizmu.[3] Týždeň po vražde sa na jej mieste uskutočnil protest asi 5 000 ľudí a Michal Kaščák zorganizoval koncert s názvom Zastavme neonacistov.[4][3] 23. februára 2006 otec Daniela Tupého Daniel Tupý st. odhalil pred budovou Univerzity Komenského pamätnú tabuľu svojmu synovi.[3]

Rok po smrti sa uskutočnila spomienková akcia na Námestí Andreja Hlinku v Žiline za účastí umelcov, medzi inými Metalindy, Odyssey a speváka Petra Končeka. V Bratislave bola na mieste vraždy pokrstená Tupého básnická zbierka Ticho po anjelovi (básne a myšlienky z pozostalosti).[5] Na piate výročie smrti, v roku 2010, sa uskutočnila spomienka: Hommage à Daniel Tupý - výtvarnodivadelné performance ako aj čítanie Tupého textov Mariánom Geišbergom, ktorý spomienku koncepčne pripravil. Akciu organizovala Univerzitná knižnica v Bratislave.[6]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2006 mu posmrtne vyšla zbierka básní, Ticho po anjelovi (básne a myšlienky z pozostalosti). Knihu zostavil Daniel Hevier.[7] Knihu vydalo Vydavateľstvo Univerzity Komenského.[8]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b HAVRAN, Michal. Vražda Daniela Tupého zmrzačila jednu generáciu [online]. Petit Press, 2015-11-11, [cit. 2015-11-13]. Dostupné online.
  2. a b c d e f g h i KRČMÁRIK, Radovan. Vrahovia Daniela Tupého sú aj po deviatich rokoch na slobode [online]. aktuality.sk, 2014-11-04, [cit. 2015-11-14]. Dostupné online.
  3. a b c d e f g h Trestné stíhanie v prípade vraždy Daniela Tupého prerušili [online]. Petit Press, 2012-11-01, [cit. 2015-11-13]. Dostupné online.
  4. a b TÓDOVÁ, Monika. Polícia: Máme vraha Tupého [online]. Petit Press, 2008-02-28, [cit. 2015-11-13]. Dostupné online.
  5. Rok po smrti Daniela Tupého vychádza kniha jeho veršov [online]. Petit Press, 30.10.2006, [cit. 2015-11-13]. Dostupné online.
  6. Nomen Omen - Ticho po anjelovi [online]. Univerzitná knižnica v Bratislave, 2010-11-25, [cit. 2015-11-13]. Dostupné online.
  7. Rok po smrti Daniela Tupého vychádza kniha jeho veršov [online]. Petit Press, 30.10.2006, [cit. 2012-03-24]. Dostupné online.
  8. Ticho po anjelovi [online]. Literárne informačné centrum, [cit. 2015-11-14]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]