Daniela Kolářová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Daniela Kolářová
Narodenie 21. september 1946 (77 rokov)
Cheb, Česko
Roky pôsobenia1976 -
ManželJiří Ornest
Český lev
Najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe
2009 - Kawasakiho růže

Daniela Kolářová (* 21. september 1946, Cheb)[1] je česká herečka a bývalá politička.[1][2]

V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch 20. storočia bola vo filme a v televízii jednou z najviac obsadzovaných herečiek. Mimoriadnu divácku obľubu jej priniesli úlohy vo filmových komédiách (Na samotě u lesa, Kulový blesk) a najmä účasť v televíznych seriáloch (Sňatky z rozumu, Taková normální rodinka, Nemocnice na kraji města). Jej častým hereckým partnerom bol Jaromír Hanzlík (Slasti otce vlasti, Noc na Karlštejně, Léto s kovbojem, televízny seriál Taková normální rodinka). Hrala v štyroch filmoch režiséra Jana Svěráka (Obecná škola, Akumulátor 1, Tmavomodrý svět, Vratné lahve).

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Detstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Takmer celé detstvo prežila v Karlovych Varoch, kde jej matka pracovala v učtárni divadla. Jej rodičia sa rozviedli, keď mala rok. Až v piatich rokoch spoznala svojho vlastného otca a spolu s ním aj mladšiu nevlastnú sestru Věru, ktorá v roku 1968 emigrovala do Holandska. Pri spomienkach na Vary sa jej najviac vybaví blízkosť lesa, možnosť zimných športov a predovšetkým karlovarské divadlo s magickým šumením vody dole pod orchestrišťom (hneď vedľa divadla tečie rieka Teplá). Práve tam v deviatich rokoch začala hereckú kariéru malou rolou v rozprávke Císařovy šaty. Pretože dosť športovala, rozmýšľala aj nad štúdiom telovýchovy po gymnáziu. Ale potom do jej rozhodovania výraznejšie a výraznejšie vstupovali ďalšie divadelné pokusy. Na karlovarskom gymnáziu hrala v študentskom divadle malých foriem (najskôr sa volalo Štycháček, neskôr Vrecko).

Kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 19641968 študovala DAMU, kde sa zoznámila so svojím budúcim manželom Jiřím Ornestom. V ročníku bola tiež s Ladislavom Potměšil, Hanou Maciuchovou, Ivanom Vyskočilom a ďalšími. Ešte než doštudovala DAMU (v treťom ročníku), zahrala si veľkú úlohu vo filme Soukromá vichřice (1967, réžia Hynek Bočan). Po absolvovaní DAMU v roku 1968 nastúpila do Divadla S. K. Neumanna,[1] od roku 1971 je členkou Divadla na Vinohradech. V poslednej dobe ale žne úspechy v hrách, ktoré na svojej materskej scéne nehrá. Za svoj herecký výkon v inscenácii U cíle Thomasa Bernharda v pražskom Divadle Komedie získala koncom marca 2005 Cenu Alfréda Radoka za stvárnenie matky. Hrala aj v Divadle Na zábradlí, v Švandovom divadle a v mnohých ďalších.

Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]

Daniela Kolářová je vydatá za herca a režiséra Divadla Na zábradlí Jiřího Ornesta.[1] Vydala sa vo svojich dvadsiatich ôsmich. Po štrnástich rokoch sa rozviedli, ale v polovici 90. rokov sa druhýkrát vzali. Majú spolu synov Šimona (* 1974) a Matěja (* 1977).[1] Býva v Prahe a na Dobříšsku má domček. V rokoch 19901992 bola poslankyňou Českej národnej rady.[1][2] Teraz sa venuje charite – pôsobí ako predsedníčka správnej rady Nadace Duha starajúcej sa o dospelých ľudí s mentálnym postihnutím.[3] Za úspech považuje realizáciu stacionára s chránenými dielňami a bytmi v pražských Měcholupoch.

Filmografia (výber)[upraviť | upraviť zdroj]

Film[upraviť | upraviť zdroj]

Televízia[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f Naše rodina: Krásně přísná Daniela Kolářová
  2. a b Česká národní rada 1990 - 1996, jmenný rejstřík
  3. Správní rada nadace Duha [online]. [Cit. 2013-12-25]. Dostupné online. Archivované 2012-03-03 z originálu.
  4. Zlatá labuť - Sledujte celé díly online | Voyo [online]. voyo.nova.cz, 2023, [cit. 2023-08-30]. Dostupné online. (po česky)
  5. Zlatá labuť představuje druhou řadu, v níž do děje naplno vstoupí válka | Voyo [online]. voyo.nova.cz, 2023-08-09, [cit. 2023-08-30]. Dostupné online. (po česky)

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • František Černý: Kapitoly z dějin českého divadla, Academia, Praha, 2000, str. 38, ISBN 80-200-0782-2
  • Kdo je kdo : 91/92 : Česká republika, federální orgány ČSFR. Díl 1, A–M. Praha : Kdo je kdo, 1991. 636 s. ISBN 80-901103-0-4. S. 440.
  • Kdo je kdo = Who is who : osobnosti české současnosti : 5000 životopisů / (Michael Třeštík editor). 5. vyd. [s.l.] : [s.n.], 2005. ISBN 80-902586-9-7. S. 304.
  • Kolektiv autorů: Dějiny českého divadla/IV., Academia, Praha, 1983, str. 74
  • Osobnosti - Česko : Ottův slovník. Praha : Ottovo nakladatelství, 2008. 823 s. ISBN 978-80-7360-796-8. S. 339.
  • Z. Sílová, R. Hrdinová, A. Kožíková, V. Mohylová : Divadlo na Vinohradech 19072007 – Vinohradský ansámbl, vydalo Divadlo na Vinohradech, Praha, 2007, str. 103, 105, 107, 109, 111, 116, 119, 124, 127, 135–7, 139, 144, 146, 151–2, 193, ISBN 978-80-239-9604-3
  • TOMEŠ, Josef, a kol. Český biografický slovník XX. století : II. díl : K-P. [s.l.] : Paseka ; Petr Meissner, 1999. 649 s. ISBN 80-7185-246-5. S. 106.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Daniela Kolářová na českej Wikipédii.