Deákova strana

Deákova strana
Základné informácie
Založenie	1865
Rozpustenie	1875
Predseda	František Deák
Politický portál

František Deák v roku 1861

Deákova strana (maď. Deák-párt) bolo politické zoskupenie existujúce od roku 1865 do roku 1875 v uhorskom sneme. Jej jediným predsedom počas celej doby existencie bol Ferenc Deák. V slovenských zdrojoch sa možno stretnúť aj s alternatívnymi názvami Strana Deáka, Strana vyrovnania Františka Deáka, alebo Strana vyrovnania.

História strany

Pred voľbami do uhorského snemu v roku 1861 vznikla Adresná strana - maď. Felirati párt (alebo Strana adresy), ktorá uznávala cisára Františka Jozefa I. ako uhorského panovníka, ale chcela vytvoriť nezávislé Uhorsko založené na marcových zákonoch. Po volebnom víťazstve sa strana dostala do konfliktu s cisárom, keďže odmietla cisárov, tzv. októbrový diplom, ktorý považovala za urážlivý pre uhorskú suverenitu a nesúladný s programom strany. Hlavným tvorcom programu strany bol František Deák.

Cisárovou reakciou bolo rozpustenie parlamentu. František Deák s prívržencami prestali vyvíjať politickú činnosť.

Členovia strany, tak isto ako aj Deák samotný, si dobre uvedomovali politickú realitu doby. Deák v článku uverejnenom v Pesti Napló 16. apríla 1865 (ktorý sa označuje ako „veľkonočný článok“) vysvetlil, že šľachta stále dôveruje cisárovej spravodlivosti a je pripravená riešiť situáciu rokovaním. V tom čase Deák uverejnil celú knihu, v ktorej podrobne rozobral chyby dočasnej ríšskej vlády vedenej Antonom von Schmerlingom.

Ako jeden z dôsledkov prusko-rakúsko-dánskej vojny hrozilo, že rýchlo sa zhoršujúci rakúsko-pruský vzťah prerastie do otvorenej vojny, v ktorej by Uhorsko mohlo byť proti Rakúsku. Aby tomu zabránil, František Jozef I. odvolal Schmerlinga, pozastavil platnosť kontroverzných zákonov, znovu zvolal uhorský snem a začal rokovania s uhorskou šľachtou o urovnaní pomerov v Uhorsku.

V tejto situácii František Deák spoločne s časťou konzervatívnejšej aristokracie, ktorá podporovala program obnovenia uhorskej štátnosti podľa marcových zákonov vytvorili stranu novú tzv. "Deákovu stranu".

Voľby v roku 1865 Deákova strana vyhrala a následne prevzala kontrolu nad rokovaniami s cisárskym dvorom. V roku 1866 Prusko vystúpilo z Nemeckého spolku a vyhlásilo Rakúsku vojnu, ktorá sa skončila porážkou Rakúska.

S oslabeným Rakúskom vyjednal Deák rakúsko-uhorské vyrovnanie odvodené od Pragmatickej sankcie.

Jedným z dôsledkov vyrovnania bolo aj vytvorenie uhorskej vlády. Jej prvým premiérom sa stal, na odporúčanie Deáka Július Andráši, ktorý bol na jej čele do roku 1871. V roku 1868 Andrášiho vláda, ktorej program vychádzal z hodnôt klasického liberalizmu 19. storočia sa úspešne dohodla s Chorvátmi na vyrovnaní a snažila sa riešiť situáciu národnostných menšín. Rýchle a radikálne zmeny, nevídané v porovnaní s predchádzajúcimi dvadsiatimi rokmi boli základom pre víťazstvo Deákovej strany vo voľbách v roku 1869 .

Po Andrášiho demisii (stal sa ministrom zahraničných vecí Rakúsko-Uhorska) zažila vláda menšiu krízu a za štyri roky strana prišla o štyroch premiérov. Po Andrássyho vláde nasledovala Lónyayova vláda. Meňhért Lónyay bol ministrom financií v Andrášiho vláde a na post premiéra nastúpil v roku 1871, avšak po silnej kritike korupčných praktík bol nútený v roku 1872 z postu odstúpiť. Jeho nástupcom sa stal 5. decembra 1872 Jozef Szlávy, ktorý bol dovtedajším ministrom pozemného baníctva, priemyslu a obchodu, avšak aj on na poste pôsobil necelé dva roky a v marci 1874 odstúpil. Nasledovala vláda Istvána Bittóa, ktorá však podala demisiu v marci 1875 z dôvodu, že Deákova strana a Strana ľavého stredu sa spojili a vznikla strana nová - Liberálna strana, ktorá nominovala na post premiéra Vojtecha Wenckheima.

Fúziou sa ukončila existencia Deákovej strany, ktorá vyhrala 3 volieb do uhorského snemu v rokoch 1865, 1869 a 1872 a počas tohto obdobia bola aj stranou vládnucou.

Členmi poslaneckého klubu Deákovej strany v uhorskom sneme boli aj zvolení kandidáti Novej školy slovenskej vo voľbách 1869: Ján Uhliarik v Ilave a Zoltán Zmeškal na Orave a vo voľbách 1872: , Jozef Kajuch v Ružomberku, Peter Matuška v Liptovskom Mikuláši a Ján Uhliarik v Ilave. V roku 1872 Nová škola prijíma meno (slovenská) Strana vyrovnania a zaniká v roku 1875.

Výsledky volieb do uhorského snemu

Voľby	Počet hlasov	Podiel hlasov	Počet mandátov	Pomer mandátov	Parlamentná úloha
1865	?	?	180	57,14 %	vládna strana
1869	?	?	235	55,95 %	vládna strana
1872	?	?	245	57,38 %	vládna strana

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Deák-párt na maďarskej Wikipédii.

Referencie.

Študijný materiál Filozofickej fakulty UMB v Banskej Bystrici: Uhorsko v období dualizmu. [1]

ed. Ľubomír Lipták: Politické strany na Slovensku1860 - 1989, vyd.Archa, Bratislava 1992, ISBN 8071150294.