Deň ozbrojených síl
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. prerobiť časť o Slovenskom povstaní, aby bola logicky začlenená do textu |
Deň ozbrojených síl Slovenskej republiky (staršie ale stále používané označenie deň armády[1]) oslavuje Ministerstvo obrany[2], ozbrojené sily a časť verejnosti každoročne 22. septembra.[3] Pri tejto príležitosti sa vojaci (a civilisti) povyšujú a vyznamenávajú (rady a dekorácie[4], pamätné medaily, vojenské medaily a odznaky). Pokiaľ o dátume sú pochybnosti[5], dôvodom osláv je jednoznačne začiatok slovenského povstania v roku 1848 v Brezovej pod Bradlom. 22. september nie je pamätným dňom. Oslavuje sa od roku 1998 pravdepodobne tak ako v Česku (od roku 2002)[6] na základe rozkazu[chýba zdroj] prezidenta republiky a hlavného veliteľa ozbrojených síl.[7]
História a politika[upraviť | upraviť zdroj]
ČSSR[upraviť | upraviť zdroj]
6. október býval slávnostným dňom Československej ľudovej armády. Slávil sa ako pripomienka 6. októbra 1944, keď prekročili príslušníci 1. čs. armádneho zboru pod velením Ludvíka Svobodu počas Karpatsko-duklianskej operácii štátnu hranicu zo ZSSR. Sviatok bol zrušený po Nežnej revolúcii v roku 1990.
Začiatok októbra bol v ére ČSSR vhodným termínom, pretože práve vtedy rukovali noví branci a vyhodnocoval sa predchádzajúci rok výcviku.[8]
Slovensko[upraviť | upraviť zdroj]
Armáda Slovenskej republiky vznikla so vznikom Slovenskej republiky 1.1.1993. Do 30. júna 2002 boli ozbrojené sily tvorené tromi samostatnými zložkami – Armádou Slovenskej republiky, vojskami Ministerstva vnútra a Železničným vojskom. Od 1. júla 2002 sa Armáda Slovenskej republiky oficiálne premenovala na Ozbrojené sily Slovenskej republiky a ostatné ozbrojené zložky zanikli k 31. decembru 2002. 29. marca 2004 vstúpilo Slovensko do NATO. 1. januára 2006 zanikla základná vojenská služba.
Podľa Ministerstva obrany (2008) dôvodom osláv je „prvé slovenské povstanie, ktoré vypuklo 21. septembra 1848. Viedla ho prvá Slovenská národná rada (SNR) na čele s Ľudovítom Štúrom, Jozefom Miloslavom Hurbanom a Michalom Miloslavom Hodžom, za slobodu Slovákov a právo používať slovenský jazyk bojovalo takmer 4 000 dobrovoľníkov“.
Prvá SNR bol vrcholný národný orgán, ktorý organizoval povstanie v rámci revolúcie 1848/49, ako aj mal výkonnú moc na územiach Slovenska obsadených spojenými slovensko-rakúskymi jednotkami v boji proti Maďarom. Centrom organizačných príprav na ozbrojené vystúpenie Slovákov sa stala Viedeň, kde sa počas augusta 1848 formoval slovenský dobrovoľnícky zbor. Nábor sa dokončil v polovici septembra. Do 17. septembra bolo naverbovaných asi 500 dobrovoľníkov. Viedenská vláda podporovala akciu neoficiálne – poskytla železničný transport s polovičným cestovným, časť zbraní a streliva a asistenciu moravských úradov.
19. septembra 1848 začal nástup slovenských dobrovoľníkov proti uhorskej revolúcii. Ešte v ten istý deň dobrovoľnícke jednotky obsadili Myjavu. Vznikol štátny znak a SNR vyhlásila neposlušnosť Peštianskej vláde a vyzvala do celonárodného povstania.
Jadro výpravy i so SNR sa potom 21. septembra presunulo do Brezovej pod Bradlom.[9] 22. septembra dobrovoľnícke jednotky podnikli výpravu na Brezovú. Povstalcom sa podarilo obsadiť Brezovú pod Bradlom, kde sa dobrovoľníci prvý raz stretli v boji s uhorskými občianskymi gardami (dve švadróny (vojenský jazdecký oddiel zložený zo 100 mužov) cisárskych kyrysníkov (ťažké jezdectvo) a dvoma stotinami (roty) pešiakov, plniacimi príkazy peštianskej vlády[9]), ktorých útok odrazili (tzv. bitka pri Brezovej pod Bradlom).
25. septembra boli porazení a 28. septembra 1848 sa museli stiahnuť na Moravu a následne boli Štúr, Hurban a Hodža obvinení z vlastizrady. 3. októbra 1848 rakúsky cisár rozpustil Uhorský snem a vyhlásil vojnový stav. Aj Maďari svoju revolúciu nevyhrali. Definitívne boli porazení v bitke pri Világoši 13. augusta 1849. Mnoho vodcov a účastníkov revolúcie, sa stali hrdinami v maďarských dejinách a výročie začiatku revolúcie, 15. marec, je maďarským štátnym sviatkom.
Česko[upraviť | upraviť zdroj]
Deň ozbrojených síl ČR sa oslavuje od roku 2002 30. júna. Tridsiateho júna 1918 prisahali v Darney dvadsiaty prvý a dvadsiate druhý strelecký pluk Československej brigády vernosť budúcej republike. Práve tento deň francúzska vláda pred nastúpeným československými legionármi oficiálne oznámila, že uznáva ich právo na samostatný štát. Rozkaz prezidenta republiky ČR zo 7. februára 2002 stanovil dátum 30. júna ako Deň ozbrojených síl.[6]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Deň armády SR v Brezovej pod Bradlom [online]. trnava-vuc.sk, [cit. 2020-02-16]. Dostupné online.
- ↑ Zamestnanci rezortu obrany a vojaci si pripomenuli Deň Ozbrojených síl SR [online]. lotn.sk, 2018-09-21, [cit. 2020-02-16]. Dostupné online.
- ↑ Oslavy 15. výročia Ozbrojených síl SR [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, [cit. 2020-02-16]. Dostupné online.
- ↑ Vojenské (rezortné) vyznamenania [online]. vhu.sk, [cit. 2020-02-16]. Dostupné online.
- ↑ Prečo sa oslavuje Deň OS SR 22. septembra [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, [cit. 2020-02-16]. Dostupné online.
- ↑ a b Informační servis MO ČR. Den ozbrojených sil [online]. acr.army.cz, [cit. 2020-02-16]. Dostupné online. Archivované 2020-02-16 z originálu.
- ↑ Deň ozbrojených síl SR [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2009-09-22, [cit. 2020-02-16]. Dostupné online.
- ↑ Keď bažanti rukovali... [online]. vtedy.sk, [cit. 2020-02-16]. Dostupné online.
- ↑ a b VANGA, Milan. 22. september - významný deň v slovenskej vojenskej histórii [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, [cit. 2020-02-16]. Dostupné online.