Dechtový piesok

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Lomová stena v pieskovni na ťažbu dechtového piesku, Trinidad a Tobago.

Dechtový piesok (ďalšie názvy pozri nižšie) je nekonvenčný zdroj ropy. Predstavuje zmes ílu, piesku, vody a bitúmenov, v podstate piesky, či pieskovce nasýtené ropnými látkami, súhrnne označovanými ako bitúmeny. Ťaží sa pre bitúmeny, ktoré môžu byť spracované na ropu.

Synonymá[upraviť | upraviť zdroj]

Synonymá názvu dechtový piesok sú: dechtové piesky, roponosný piesok/roponosné piesky, bituminózny piesok/bituminózne piesky, bitúmenový piesok/bitúmenové piesky, ropný piesok/ropné piesky, olejový piesok/olejové piesky, (najmä ak je bitúmenom asfalt:) asfaltový piesok/asfaltové piesky, (nevhodne [bohemizmus]:) živičný piesok/živičné piesky, živicový piesok/živicové piesky.

Zloženie bitúmenov z dechtových pieskov[upraviť | upraviť zdroj]

Približné percentuálne zloženie:

Podiel (%) Prvok
83,2 uhlík
10,4 vodík
0,94 kyslík
0,36 dusík
4,8 síra

Ložiská[upraviť | upraviť zdroj]

Ložiská dechtových pieskov sú po celom svete, najviac vo Venezuele, v provincii Alberta v Kanade, Rusku a Kazachstane. Hoci sa do obvyklých štatistík nezaraďujú, lebo za ložiskové akumulácie začali byť považované len v posledných rokoch, obsahujú asi dvakrát viac ropy ako všetky klasické ropné polia dohromady, ale aké veľké percento z nich je možné skutočne vyťažiť, je zatiaľ sporné.

Metódy ťažby[upraviť | upraviť zdroj]

Pokiaľ sa dechtové piesky nachádzajú blízko zemského povrchu, ťažia sa v povrchových baniach. Vyťažený materiál sa premiešava s horúcou vodou a ropné bitúmeny sa zbierajú z povrchu. Bitúmeny sú oveľa hustejšie ako bežná surová ropa a aby mohli byť transportované v ropovodoch, musia byť buď zmiešane s ľahkou ropou alebo so štiepia pomocou krakovania. Na produkciu jedného barelu ropy sú potrebné dve tony dechtových pieskov.

Odhaduje sa, že 80 % kanadských dechtových pieskov je príliš hlboko pod povrchom. Na hlbinnú ťažbu sa vyvíjajú metódy, ktoré vyžadujú masívnu injektáž horúcej vodnej pary priamo do ložiska, čím sa živice uvoľnia a môžu byť čerpadlami vytiahnuté na povrch. Hlavnými nevýhodami sú nutnosť mať blízko výdatný zdroj vody a zdroj energie na produkciu pary, ako aj problém s veľkým množstvom odpadovej vody. Podľa kritikov je masová ťažba vzhľadom na tieto problémy neuskutočniteľná, zástancovia ťažby tvrdia, že sa tieto technológie v budúcnosti zefektívnia.

Pretože sú svetové zásoby ropy konečné, budú tieto a iné nekonvenčné zdroje ropy pravdepodobne v budúcnosti hrať väčšiu úlohu ako dnes.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Trubač, K., Trubačová, A., 2008: Patentová prihláška: Spôsob výroby a získanie bitúmenových alebo olejových podielov a anorganických minerálov z bitúmenových alebo olejových pieskov. Dostupné online

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dehtové písky na českej Wikipédii.