Dehetník

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°25′49″S 14°22′32″V / 49,43028°S 14,37556°V / 49.43028; 14.37556
Dehetník
prírodná pamiatka
Dehetnik in 2010 (5).JPG
Pohľad na podmáčanú lúku, ktorá tvorí prírodnú pamiatku
Štát Česko Česko
Región Juhočeský kraj
Okres Okres Písek
Lokalita Líšnice, Milevsko
Nadmorská výška 456 - 462 m n. m.
Súradnice 49°25′49″S 14°22′32″V / 49,43028°S 14,37556°V / 49.43028; 14.37556
Rozloha 1,07 ha
Vznik 1. február 1986[1]
 - Vyhlásil Okresný národný výbor Písek
Správa AOPK ČR
Kód AOPK ČR 988
Česko: Dehetník
Dehetník
Poloha na mape Česka
Wikimedia Commons: Dehetník
Webová stránka: BioLib.cz
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Dehetník je prírodná pamiatka ležiaca 900 metrov[2] severozápadne od obce Líšnice u Sepekova v okrese Písek. Bola vyhlásená pre ochranu vlhkej lúky s bohatou kvetenou prevažne ostricovitého a ostricovorašeliníkového porastu[3] a tône[4] slúžiace ako refúgium obojživelníkov. Prírodná pamiatka je 1,07 hektára veľká a okolo nej sa nachádza ochranné pásmo do vzdialenosti 50 metrov[5] a celkovej veľkosti 2,65 hektára.[4]

Na území pamiatky sa nachádzajú chránené rastliny ako napríklad vachta trojlistá (Menyanthes trifoliata), ostrica oblastá (Carex diandra), valeriána dvojdomá (Valeriana dioica) a veronika štítovitá (Veronica scutellata),[6] zo živočíchov kunka červenobruchá (Bombina bombina), skokan krátkonohý (Pelophylax lessonae), pŕhľaviar červenkastý (Saxicola rubetra), močiarnica mekotavá (Gallinago gallinago), trasochvost žltý (Motacilla flava) a ľabtuška lúčna (Anthus pratensis).[7] Pamiatka je voľne prístupná po náučnom chodníku Kolem Milevska vedúcom po poľnej ceste z Milevska smerom na obec Líšnice.

Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]

Dehetník leží 1 kilometer juhovýchodne od okraja mesta Milevsko a 900 metrov severozápadne od obce Líšnice.[2] Pamiatka spadá do sústavy Českomoravskej vrchoviny, geomorfologického celku Táborskej pahorkatiny, do podcelku Píseckej pahorkatiny a do okrsku Milevskej pahorkatiny.[3] Terén tu je takmer plochý s nepatrným úklonom k východu, prevýšenie je iba 5 metrov[3] (však iný zdroj uvádza 10 metrov, konkrétne 455 až 465 m n. m..[2]). Lúka samotná leží v malom údolí,[2] ktorým preteká bezmenný potok z rybníka Opršál do rybníka Pytlák. Tento bezmenný potok tvorí severnú hranicu územia. Na západe sa pamiatka približuje železničnej trati Písek-Tábor, ale až do jej bezprostrednej blízkosti nezasahuje. Na juhu voľne prechádza do poľnohospodárskeho poľa, a na východe tvorí hranicu poľná cesta.

Mapka lokality s vyznačenými hranicami územia

Na území Dehetníku sa v roku 2006 nachádzala jedna malá tôňa s rozmerom približne dvoch metrov štvorcových. Tôňa je výrazne zarastená.[8]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Prírodná pamiatka bola vyhlásená 4. decembra 1985 s účinnosťou od 1. februára 1986 vyhláškou plenárneho zasadnutia Okresného národného výboru v Písku.[9] Pôvodne sa pamiatka rozkladala na ploche 1,20 ha,[10] ale 19. júla 2011 došlo Radou Juhočeského kraja k znovuvyhláseniu pamiatky na menšom území, a to konkrétne na ploche 1,07 ha.[4] Znovuvyhlásenie bolo nutné preto, že v čase pôvodného založenia bola pamiatka vytýčená podľa vtedajšej pozemkovej mapy so snahou zahrnúť celé parcely.[11] Hranice pôvodnej prírodnej pamiatky ale nezodpovedali aktuálnej veľkosti pozemkov, preto v roku 2006 muselo dôjsť k revízii, premerania pozemkov a následnému prehláseniu podľa skutočných hraníc parciel.[11]

Územie Dehetníku bolo dlhodobo extenzívne hospodársky využívané s tým, že dochádzalo jedenkrát ročne ku koseniu. V dobe reálneho socializmu bola kosená len tá časť lúky, ktorá umožňovala nasadenie mechanizácie. Predtým bola pamiatka väčšia, pretože k nej spadala aj západná časť svahu priliehajúca k železničnej trati. Táto oblasť nebola udržiavaná, a tak zarástla drevinami. V tejto časti dochádzalo k uskladneniu slamy a sena, ktoré zahnívali. Neskôr došlo k vylúčeniu tejto časti z rozlohy pamiatky a teda k jej zmenšeniu.[12]

Podľa záznamu z revíznej knihy k chránenému územiu je zrejmé, že v roku 1995 došlo k vyhrnutiu bahna z otvorenej melioračnej stoky (potoka) tvoriaceho severnú hranicu Dehetníka. Bahno bolo vyhrnuté na územie prírodnej pamiatky.[13] Medzi rokmi 2003 a 2004 nie sú žiadne záznamy o starostlivosti o pamiatku, pravdepodobne z dôvodu rušenia okresných úradov a prevádzania právomocí na kraje.[13] Od roku 2005 bola starostlivosť opäť obnovená, a to pravidelným jednoročným kosením lúky s využitím mechanizácie.[14]

Prírodné pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Lúka je raz ročne kosená

Z celkovej rozlohy 1,07 ha prírodnej pamiatky pripadá približne 1 ha na trvalo zatrávnené porasty, cca 0,01 ha na ornú pôdu, cca 0,04 ha na vodné toky a približne 0,02 ha na ostatné plochy (napr. pozemné komunikácie).[15] Povodím spadá Dehetník pod Milevský potok.[3] Podnebie na lokalite je mierne vlhké s priemerným úhrnom zrážok okolo 600 mm.[3] Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 7 °C.[3]

Geológia a pôdy[upraviť | upraviť zdroj]

Podložie tvoria horniny porfyrické amfibol-biotitové melanokrátne žuly. Jedná sa o súčasť stredočeského plutónu. Ale horniny samotné nevystupujú na povrch, pretože sú prekryté deluviofluviálnymi hlinitopiesčitými sedimentami holocénneho obdobia.[2]

Pôda je reprezentovaná kambizemou pseudoglejovou a glejom typickým. V niektorých častiach sa nachádza organozem glejová.[2]

Pohľad na prírodnú pamiatku z priľahlého poľa, z ktorého sú odplavené živiny ohrozujúce pôvodné spoločenstvá

Flóra[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšinu lokality pokrýva mozaikový porast vlhkomilného lúčneho spoločenstva kultúrneho charakteru. Dominantným druhom tohto spoločenstva je psiarka lúčna (Alopecurus pratensis), ďalej sa tu vyskytuje aj krvavec lekársky (Sanguisorba officinalis), iskerník prudký (Ranunculus acris), štiav kyslý (Rumex acetosa) a pichliač močiarny (Cirsium palustre).[2]

Keďže na južný okraj pamiatky prilieha poľnohospodársky využívané pole, sú tu časté splachy živín dažďom. Tým dochádza k zmene spoločenstiev v južnej časti, kde sa vyvinuli nitrofilné vysokobylinné lemy, v ktorých prevláda trebuľka lesná (Anthriscus sylvestris).[2] Naproti tomu najcennejšia východná časť Dehetníka je tvorená ostricovým rašelinnými spoločenstvom zväzu Caricion fuscae, s prechodmi k chudobným na živiny ostricovorašeliníkovým fytocenózám zväzu Sphagno recurvi-Caricion canescentis. Táto najvlhkejšia oblasť zaberá približne 4% územia.[16] Vrámci tejto časti rastú malé populácie chránenej vachty trojlistej (Menyanthes trifoliata). Ďalej sa tu nachádza ostrica oblastá (Carex diandra), ostrica čierna (C. nigra), ostrica prosová (C. panicea) , ostrica sivastá (C. canescens),[6] valeriána dvojdomá (Valeriana dioica), popolavec kučeravý (Tephroseris crispa), fialka močiarna (Viola palustris), páperník úzkolistý (Eriophorum angustifolium), veronika štítovitá (Veronica scutellata) a vŕbovka močiarna (Epilobium palustre).[2]

Fauna[upraviť | upraviť zdroj]

Ilustračná fotografia penice obyčajnej (Sylvia communis) hniezdiacej na lokalite

Zo zástupcov bezstavovcov má bohaté zastúpenie dvojkrídly hmyz. Z významnejších druhov ide o pestricu Geomyza martineki.[2] Ríšu obojživelníkov tu zastupuje kunka červenobruchá (Bombina bombina) a skokan krátkonohý (Pelophylax lessonae).[3]

Z vtáctva tu hniezdia pŕhľaviar červenkastý (Saxicola rubetra) a ľabtuška lúčna (Anthus pratensis).[3][2] V krovinách okolo Dehetníka ďalej penica popolavá (Sylvia curruca), penica obyčajná (S. communis) a sedmohlások obyčajný (Hippolais icterina).[2] Plán starostlivosti o pamiatku ďalej zmieňuje močiarnicu mekotavú (Gallinago gallinago) a trasochvosta žltého (Motacilla flava) .[3]

Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

V rámci ochrany lokality bol v roku 2007 schválený plán starostlivosti o prírodnú pamiatku na obdobie 2007 až 2016.[16] Rizikom je prevažne splachovanie živín a hnojív z poľa priliehajúceho na južný svah Dehetníka (ale poľnohospodárska pôda sa nachádza ako na južnom tak aj na severnom okraji pamiatky). Splachom živín z polí spôsobujú ruderalizáciu (prevažne v južnej časti územia),[12] ktorá sa prejavuje expanziou smlzu kroviskového (Calamagrostis epigejos). Ten postupuje od severovýchodného okraja Dehetníka, čím redukuje množstvo pôvodných druhov v oblasti.[12] Ďalšie nebezpečenstvo predstavujú náletové dreviny, ktoré sa šíria v časti oblasti železničnej trate. To je spôsobené dlhodobým nekosením tejto časti lokality.[2]

Najvlhšia časť územia

V rámci starostlivosti dochádza raz ročne k pravidelnému koseniu (v auguste),[2][8] ktoré prebieha mechanizáciou. Avšak do miest, kam sa mechanizácia nedostane, sa odporúča dokosenie pomocou krovinorezu.[8] Plán starostlivosti taktiež spomína vhodnosť vybudovať na lokalite nové tône, ktoré by zvýšili atraktivitu územia pre chránené druhy, prevažne obojživelníky. Tône by mali podľa plánu vzniknúť na východnom okraji, kde sa nachádzajú staré skruže. Odporúčaná hĺbka je do pol metra s veľkosťou maximálne 5 × 5 metrov.[8]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Oblasť je voľne dostupná po poľnej ceste vedúcej z Líšnice do Milevska. Tá prechádza na východnom okraji pamiatky.[2] Pre návštevníkov je tu vybudovaná informačná tabuľa.[17] Taktiež sa tu nachádza výklenková kaplnka z roku 1897 zasvätená Panne Márii Sepekovskej.[18]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Stránky AOPK ČR [online]. AOPK ČR, [cit. 2016-10-24]. Dostupné online. (po česky)
  2. a b c d e f g h i j k l m n o ALBRECHT, Josef a kol. Chráněná území ČR VIII., Českobudějovicko. 1. vyd. Praha : AOPK ČR, 2003. ISBN 80-86064-65-4. S. 277.
  3. a b c d e f g h i Plán starostlivosti, str. 8.
  4. a b c NAŘÍZENÍ JIHOČESKÉHO KRAJE č. 31/2011, kterým se zřizuje přírodní památka Dehetník [online]. Juhočeský kraj, [cit. 2016-10-24]. Dostupné online. (po česky)
  5. Záměr nově vyhlásit PP Dehetník [online]. [Cit. 2016-10-24]. Dostupné online.
  6. a b Plán starostlivosti, str. 12 a 13.
  7. Plán starostlivosti, str. 6.
  8. a b c d Plán starostlivosti, str. 12.
  9. Plán starostlivosti, str. 2.
  10. PP Dehetník [online]. AOPK ČR, [cit. 2016-10-24]. Dostupné online. (po česky)
  11. a b Plán starostlivosti, str. 3.
  12. a b c Plán starostlivosti, str. 9.
  13. a b Plán starostlivosti, str. 11.
  14. Plán starostlivosti, str. 18.
  15. Plán starostlivosti, str. 5.
  16. a b Plán péče o památku Dehetník mezi lety 2007 až 2016 [online]. Jihočeský kraj, [cit. 2010-09-24]. Ďalej len: Plán starostlivosti. Dostupné online. (po česky)
  17. Plán starostlivosti, str. 17.
  18. HLADKÝ, Jiří. Kapličky, boží muka, výklenkové kapličky a zvoničky na Milevsku a Písecku. 2. vyd. Praha : Svazek obcí Milevska za podpory města Milevska., 2011. S. 52.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dehetník

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • ALBRECHT, Josef a kolektív. Chráněná území ČR VIII. - Českobudějovicko. Praha : [s.n.], 2003. 807 s. ISBN 80-86064-65-4. Kapitola Kopaniny, s. 283. (po česky)

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dehetník na českej Wikipédii.