Dejiny ľudstva

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Dejiny ľudstva (iné názvy: história ľudstva, dejiny [v užšom zmysle], história [v užšom zmysle]) je vývoj alebo opis vývoja ľudskej spoločnosti ako celku alebo jej častí či jednotlivcov. Pokiaľ sa dejiny ľudstva zaoberajú ľudstvom ako celkom zo všetkých hľadísk (čiže nejde o špeciálne dejiny), nazývajú sa aj všeobecné dejiny, univerzálne dejiny, dejiny sveta či svetové dejiny.

Tento článok sa obsahovo prelína s článkom dejiny. Napr. delenia dejín ľudstva (ich periodizácie a pod.) sú uvedené v spomínanom článku.

Priebeh všeobecných dejín ľudstva[upraviť | upraviť zdroj]

Ľudskej písanej histórii predchádzal pravek, začínajúci paleolitom, po ktorom nasledoval neolit. Počas neolitu sa začala poľnohospodárska revolúcia, a to medzi rokmi 10 000 pred Kr. až 5 000 pred Kr. na úrodnom polmesiaci na Blízkom východe. Počas tohto obdobia začali ľudia systematicky hospodáriť s rastlinami a zvieratami. Ako poľnohospodárstvo postupovalo, väčšina ľudí prešla z kočovného života na usadlý životný štýl ako poľnohospodári v stálych osadách. Relatívna bezpečnosť a vyššia produktivita, ktorú poskytovalo poľnohospodárstvo, umožnili spoločenstvám expandovať do čoraz väčších jednotiek podporovaných pokrokom v doprave.

Či už v praveku alebo v iných historických dobách, ľudia vždy potrebovali byť blízko spoľahlivých zdrojov pitnej vody. Osady sa rozvíjali na brehoch riek už v rokoch 3 000 pred Kr. v Mezopotámii,[1] na brehoch egyptskej rieky Níl,[2][3] v údolí rieky Indus[4] a pozdĺž čínskych riek.[5][6] S rozvojom poľnohospodárstva sa obilné poľnohospodárstvo stalo sofistikovanejším a prinútilo rozdelenie práce na ukladanie potravín medzi vegetačnými obdobiami. Rozdelenia práce viedli k vzostupu vyššej triedy a rozvoju miest, ktoré boli základom civilizácie. Rastúca zložitosť ľudských spoločností si vyžadovala systémy účtovníctva a písania.

Starovek (približne do roku 500 po Kr.) bol charakteristický rozkvetom väčších ríš (antika). Stredovek (asi 500 - 1 500 po Kr.) bol svedkom vzostupu kresťanstva, islamu (vo vrcholnom stredoveku) či začiatku renesancie (asi od 14. storočia). Zavedenie kníhtlače v Európe v polovici 15. storočia prinieslo revolúciu v komunikácii a uľahčilo šírenie informácií, čím sa urýchlil koniec stredoveku a začala sa vedecká revolúcia. Raný novovek (približne od roku 1500 do roku 1800) zahŕňal obdobie osvietenstva a zámorských objavov. V 18. storočí nahromadenie poznatkov a technológií prinieslo priemyselnú revolúciu a začal sa neskorý novovek (približne od roku 1800 do súčasnosti).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. MCNEILL, WILLIAM HARDY, 1917-2016.. A world history. New York : Oxford University Press, 1999. (4th ed.) Dostupné online. ISBN 0-19-511616-X.
  2. BAINES, JOHN, 1946-. Cultural atlas of Ancient Egypt. New York : Facts on file, 2000. (Rev. ed.) Dostupné online. ISBN 0-8160-4036-2.
  3. The Oxford history of ancient Egypt. Oxford : Oxford University Press, 2003. (New ed.) Dostupné online. ISBN 978-0-19-159059-7.
  4. Indus civilization sites in India : new discoveries. Mumbai : Marg Publications on behalf of the National Centre for the Performing Arts, 2004. Dostupné online. ISBN 81-85026-63-7.
  5. LEE, Yun Kuen. Building the Chronology of Early Chinese History. Asian Perspectives, 2002, roč. 41, čís. 1, s. 15–42. Dostupné online [cit. 2020-05-24]. ISSN 1535-8283. DOI10.1353/asi.2002.0006.
  6. TEEPLE, JOHN B., 1928-. Timelines of world history. London : DK Pub, 2006. Dostupné online. ISBN 0-7566-1703-0.