Dersu Uzala (kniha)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Dersu Uzala
Дерсу Узала

Autor Vladimir Klavdijevič Arseniev
Pôvodný jazyk ruština
Krajina vydania Rusko
Dátum 1. vydania originálu 1923
Literárny žáner román
Slovenské vydania knihy
Dersu Uzala, ako ho odfotografoval V. K. Arsenjev

Dersu Uzala (rus. Дерсу Узала) je kniha ruského prieskumníka a spisovateľa Vladimira K. Arsenieva z roku 1923.[1] Je založená na skutočných udalostiach, ktoré prežil kapitán Arseniev ako vojenský zememerač so svojimi spolupracovníkmi pri mapovaní východosibírskej tajgy v oblasti rieky Ussuri. Tam sa spriatelil s domorodým lovcom menom Dersu Uzala, ktorý ich sprevádzal a aj zachránil život. Dersu bol príslušníkom pôvodného národa Nanajcov. Celý život prežil v sibírskej tajge, bol výborný stopár a lovec. V súčasnosti má Dersu Uzala v osade Korfovskij pamätník[2] a je po ňom pomenovaná planétka 4142 Dersu-Uzala. Dej sa odohráva v rokoch 1902-1908.

„Postava lovca Dersu priniesla do ruskej, ale aj svetovej literatúry obraz človeka, ktorý žije v dokonalej symbióze s prírodou. Dersuov čistý vzťah k ľuďom a k prírode, jeho svojrázna životná filozofia, schopnosť vnímať aj zviera, aj strom ako rovnocenného partnera ukazujú, aká obrovská priepasť narastá medzi svetom panenskej prírody a pretechnizovanou spoločnosťou“.[1]

Dej[upraviť | upraviť kód]

V roku 1902 mapovala zememeračská skupina vedená kapitánom Arsenievom povodie rieky Ussuri. Pri putovaní sa stretli s domorodým lovcom, ktorému ponúkli, aby im robil sprievodcu. Dersu Uzala (nar. okolo roku 1850) im viackrát zachránil život a medzi ním a kapitánom vzniklo veľké priateľstvo, Arseniev ho opisuje ako vynikajúceho človeka. V roku 1907, keď Dersu zostarol a zhoršil sa mu zrak, ho Arseniev zobral k sebe domov do Chabarovska. Dersu Uzala však nechápal život v meste a nemohol si zvyknúť na život medzi štyrmi stenami. Preto sa v roku 1908 vyberá pešo z Chabarovska do svojej tajgy k rieke Ussuri. Domov sa ale už nedostal, na ceste ho prepadli a zavraždili lúpežníci. Podľa Arsenieva sa to stalo pri osade Korfovskij, asi 30 kilometrov južne od Chabarovska a Dersuu pochovali v neoznačenom hrobe v tajge.

Filmové adaptácie[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b ARSENIEV Vladimír. In: KOVAČIČOVÁ, Oľga, a kol. Slovník ruskej literatúry 11.-20. storočia. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2007. 581 s. ISBN 978-80-224-0967-4. S. 67-68.
  2. fotografia pamätníka v osade Korfovskij