Deutschland (Rammstein)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
„Deutschland“
Obrázok albumu môže byť použitý iba so súhlasom držiteľa autorských práv
SingelRammstein
z albumu Rammstein
Vydaný 28. marec 2019
Žáner Neue Deutsche Härte
Dĺžka 5:23
Vydavateľ Universal Music
Skladateľ Rammstein
Producent Olsen Involtini
Rammstein
Rammstein chronológia singlov
Mein Herz brennt
(2012)
Deutschland
(2019)
Radio
(2019)

Deutschland“ je skladba nemeckej industriálno-metalovej skupiny Rammstein, vydaná ako predbežný singel z ich rovnomenného siedmeho štúdiového albumu.

Vydanie singlu[upraviť | upraviť zdroj]

Je to prvé vydanie singlu skupiny Rammstein s novým materiálom od skladby „Mein Land“ z roku 2011. Bol vydaný na stiahnutie 28. marca 2019. Dvojskladbový singel obsahuje okrem pôvodnej verzie aj 5:46 minút dlhý remix sólového gitaristu skupiny Rammstein Richard Kruspe.

Dňa 12. apríla 2019 bude vydaný ako CD singel[1], 30. apríla 2019 7″ singel.[2]

Hudba a text[upraviť | upraviť zdroj]

Skladba začína dark wave hitom Anny ClarkovejOur Darkness“ (1984) založeným na syntetizátorovej sekvencii. Vznikajúce obvinenia z plagiátorstva Anne Clarková poprela.[3]

Text, ktorý spieval Till Lindemann, už poukazuje na rozmanité vnútorné nemecké konflikty.

Du

hast viel geweint
Im Geist getrennt
Im Herz vereint

Lindemann sa vracia k tejto téme v refréne:

Deutschland!

Mein Herz in Flammen
will dich lieben und verdammen
Deutschland!
Dein Atem kalt,
so jung und doch so alt

Neskôr sa Lindemann odvoláva na otázku vlastenectva:

Deutschland!

Deine Liebe
ist Fluch und Segen
Deutschland!
Meine Liebe
kann ich dir nicht geben

Hudobné video[upraviť | upraviť zdroj]

Súvisiace hudobné video bolo vydané 28. marca 2019 na platforme YouTube. Už dva dni predtým vydala skupina tridsaťpäťsekundovú upútavku, v ktorej boli ukázaní členovia skupiny ako väzni koncentračného tábora so slučkou okolo krku.[4] Riaditeľ hudobného videa Eric "Spectre Berlin" Remberg paralelne publikoval niekoľko krátkych scén z videozáznamu na Instagrame.[5]

Video ukazuje scény viac ako 2000 rokov nemeckej histórie; od kampane Germanicus po Germania magna v roku 16 po Kristovi, cez stredovekých rytierov, hon na čarodejnice, novembrovú revolúciu na konci 1. svetovej vojny, Hyperinfláciu v prvých rokoch Weimarskej republiky, Zlaté dvadsiate roky, Pálenie kníh v roku 1933, Hindenburskú katastrofu, 2. svetovej vojny, Holokaust, História Nemeckej demokratickej republiky, Frakcia Červenej armády, Májové nepokoje. Nakoniec, všetky časové obdobia končia násilím, ktoré beží ako niť v priebehu storočí. Čierna Germánia, sprevádzaná vlkmi, na začiatku odrezáva hlavu muža rímskej légie. Neskôr sa objavuje v rôznych roliach vo všetkých epochách, často obklopených nemeckými ovčiakmi. Opakovane je ukázaná, ako nesie hlavu s ním. Často sa zdá, že pasívne sprevádza udalosti, ale občas tiež aktívne zasahuje, napríklad rozdávaním päsťoviek dvom mužom v čase Weimarskej republiky, keď oživuje zabitých rytierov po bitke, alebo vedúca armády na koni. Príležitostne je tiež obeťou udalostí; tak, že leží ako potrava s kyslou kapustou pred jediacimi mníchmi, je vypálená rytiermi na hranici, zastrelená väzňami koncentračného tábora do tváre alebo je strašidelnou rukojemníčkou RAF. Potom, čo má mŕtvy muž hlavu pobozkanú, otehotnie a neskôr porodí niekoľkých nemeckých ovčiakov. Nakoniec, údajne mŕtva, alebo možno len spiaca Germania je poslaná do vesmíru v budúcom scenári v sklenenej rakve pripomínajúcej Snehulienku. Počas záverečných tituliek hrá klavírna verzia skladby skupiny Rammstein „Sonne“ od Clemensa Pötzscha, v tomto hudobnom videu hrala Snehulienka rovnako nejednoznačnú úlohu, nakoniec aj v rakve, ktorá sa neskôr opäť objavila naživo.

Okrem hudby skupiny Rammstein a Pötzscha sa v úvode hudobného videa nachádza aj skladba „The Beast“ od skladateľa Jóhanna Jóhannssona, ktorý vo februári 2018 zomrel, použitá z jeho soundtracku k filmu Sicario.

Okrem členov kapely sa afrogermánska herečka Ruby Commey objavila ako Germania. Ďalšie úlohy zahŕňali mená ako Manny Marc, Frauenarzt, Olexesh, Harris a Max Max. Kameramanom bol Armin Franzen, zodpovedný za strih bol David Gesslbauer a za kostýmový dizajn bola zodpovedná Dorota Budna. Produkciu prebrala spoločnosť MMAATTCCHH Berlin a DRKNSD, produkčnou manažérkou bola Ronjou Prinzovou.

Medzi miesta natáčania patrili bývalé Záchytné centrum Keibelstraße, NDR, ľudová polícia a Citadela Spandau. V druhom z nich kapela použila stálu výstavu "Odhalenie. Berlín a jeho pamiatky", ktorá bola umiestnená v časopise Proviant Magazine citadely od apríla 2016 a ukazuje politické pamiatky, ktoré kedysi vytvárali panorámu mesta Berlín. Okrem toho, citadela patrí bašte Kronprinz, miestu pre stredoveké scény mníchov.[6][7]

Hodnotenie[upraviť | upraviť zdroj]

Už krátko po vydaní upútavky prišlo rozhorčenie nad reklamnou kampaňou skladby.[8] Kritiku vyvolala skutočnosť, že štyria členovia kapely vystupovali ako väzni z koncentračného tábora, identifikovaní židovskou hviezdou a ružovým uhlom na rozdelovaní väzňov.[8] Časopis Bild zachytil vyhlásenia zástupcov židovských združení, politikov a historikov. Podľa Charlotte Knoblochovej „kapela prekročila líniu“, Karin Prienová hovorila o „nechutnej chuti“ a podľa Felixa Kleina bola inscenácia kapely považovaná za smrtiacu koncentráciu väzňov „prekročili červenú čiaru“ a „bez chuti vykorisťovali slobodu umenia“ za predpokladu, že „slúžili len na propagáciu nového albumu“.[9] Hovorkyňa Yad Vashem, Iris Rosenbergová, poznamenala, že „uctivý umelecký účet“ tejto témy môže byť „legitímny, ak neuráža, nezneužíva alebo nečestuje pamiatku na holokaust“.[9] Karl Freller, riaditeľ Stiftung Bayerische Gedenkstätten, nechcel urobiť konečný rozsudok a namiesto toho pozval skupinu na pamätné miesto koncentračného tábora Dachau.[9]

Po vydaní celého videa o dva dni neskôr, autor časopisu SPON Arno Frank napísal, že upútavka bola len „pascou“, „lákadlom“, „čo sa týka mysliteľov“, zatiaľ čo, „ale celé video s behom v rukách“ hrá.[10]

Autor internetového časopisu Die Welt, Henryk M. Broder, vidí vo videu „majstrovské dielo“.[11] Pre autorku časopisu FAZ, Elenu Witzeckovú, je skladba „Deutschland“ „cirkusové vystúpenie“ určené špeciálne pre medzinárodný hudobný trh a „epicky preťažená, občas zahanbujúca chlapčenská fantázia“, ale aj náznak, že „s unáhlenými úsudkami jednoducho nie“ je tak jednoduché.[12] Podľa pravicovo konzervatívneho týždenníka Junge Freiheit, Rammstein hovorí „nič nové už“ okrem provokácie, a pretože kapela „hudobne zbavuje svojho prachu“, len „siaha až na najnižšie miesta nemeckej histórie“.[13]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Rammstein Single „Deutschland“ Archivované 2019-03-29 na Wayback Machine. Na stránke: rammstein.de, prístupné 29. marca 2019.
  2. Rammstein 7” Vinyl „Deutschland“ Archivované 2019-03-29 na Wayback Machine. Na stránke: rammstein.de, prístupné 29. marca 2019.
  3. Lothar Gerber: Plagiat-Vorwurf: Anne Clark verteidigt Rammstein. Na stránke: metal-hammer.de z 2. apríla 2019.
  4. XXVIII.III.MMXIX. Na stránke: youtube.com z 26. marca 2019.
  5. Rammstein: Neuer Video-Teaser ist online. Na stránke: laut.de z 26. marca 2019.
  6. Norbert Koch-Klaucke: Rammstein rockt jetzt mit Lenin. Na stránke: berliner-kurier.de z 22. marca 2019.
  7. André Görke: Cool, wenn Rammstein Spandau entdeckt. Na stránke: tagesspiegel.de z 21. marca 2019.
  8. a b Empörung über Rammstein-Werbevideo. Na stránke: Deutsche Welle z 28. marca 2019.
  9. a b c Rammstein schockt mit KZ-Video: Historiker, Politiker und jüdische Verbände reagieren empört. Na stránke: Bild.de z 28. marca 2019.
  10. Arno Frank: Eine Falle. Na stránke: Spiegel Online z 28. marca 2019.
  11. Henryk M. Broder: Dieses Rammstein-Video ist ein Meisterwerk. Na stránke: welt.de z 29. marca 2019.
  12. Elena Witzeck: Lieben und verdammen. Na stránke: FAZ.net z 29. marca 2019.
  13. Alexander Graf: Rammstein und die schwarze Germania. Na stránke: Junge Freiheit z 29. marca 2019.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]