Devínska Kobyla (vrch)
| Devínska Kobyla | |
| vrch | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Bratislavský kraj |
| Okres | Okres Bratislava IV |
| Pohorie | Devínske Karpaty |
| Nadmorská výška | 514 m n. m. |
| Súradnice | 48°11′21.06″S 16°59′43.98″V / 48,1891833°S 16,9955500°V |
   Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Bratislavy
| |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Devínska Kobyla (nem. Thebener Kogel) je malokarpatský vrch v Bratislave, medzi Devínom, Devínskou Novou Vsou a Dúbravkou. S výškou 514 m n. m. je najvyšší bod Devínskych Karpát a Bratislavy.
Na vrchole sa nachádza objekt bývalých kasární, ktoré sú od roku 1996 nefunkčné. Slúžili ako rádiotechnická hláska protivzdušnej obrany štátu.
Obsah
Územie európskeho významu[upraviť | upraviť zdroj]
Devínska Kobyla patrí medzi územia európskeho významu rovnakého názvu Devínska Kobyla (SKUEV0280) s rozlohou 643,20 ha.[1] Zahŕňa v sebe celý masív vrchu od kopca Dúbravská hlavica až po Sandberg i celú národnú prírodnú rezerváciu Devínska Kobyla. Územie bolo vyhlásené výnosom MŽP SR č.3/2004-5.1[2] v roku 2004 na rozlohe 649,26 ha, ktorým sa vydáva národný zoznam území európskeho významu.
Národná prírodná rezervácia[upraviť | upraviť zdroj]
Od roku 1964 je jeho západný svah národnou prírodnou rezerváciou s celkovou rozlohou chráneného územia 101,12 ha. Táto lokalita má mimoriadny botanický, zoologický, geologický a paleontologický význam s význačnou xerotermickou vegetáciou, žijú tu viaceré chránené a ohrozené druhy. Do tejto NPR patrí aj lokalita Sandberg[3].
Turistika[upraviť | upraviť zdroj]
Vrchol je priamo prístupný po asfaltovej ceste. Výstup na jeho svahy je možný po červeno označenej turistickej trase. NPR je prístupná z Devínskej Novej Vsi po zelenej, žltej a modro označenej trase, ktoré smerujú ďalej na Devínsky hrad.
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
dubové lesy na južných a západných stráňach
východný svah, časť Bukové
východný svah, časť Biele skaly
Dúbravská hlavica, južná stráň, časť Hložina - Bukovina
dolina medzi vrchom Devínska Kobyla a Dúbravská hlavica, časť Hložina - Bukovina
Devínska Kobyla (národná prírodná rezervácia), výhľad na sútok riek Dunaj a Morava pri Devínskom hrade.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Natura 2000 - Sústava chránených území členských krajín EÚ - Devínska Kobyla, kód územia SKUEV0280 [online]. sopsr.sk, [cit. 2017-12-25]. Dostupné online.
- ↑ Výnos MŽP č. 3/2004 - 5.1 [online]. sopsr.sk, 14.júla 2004, [cit. 2017-12-26]. Dostupné online.
- ↑ Devínska Kobyla. In: Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR. Banská Bystrica : Slovenská agentúra životného prostredia, 2007. Dostupné online.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Devínska Kobyla (vrch)
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Šteffek J. (2005). Spoločenstvá suchozemských mäkkýšov severnej časti Devínskej Kobyly (Malé Karpaty). Malacologica Bohemoslovaca 4: 26-38.
|
Tento článok týkajúci sa slovenských vrchov je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
Turistické zaujímavosti Bratislavy | ||
|---|---|---|
| Sakrálne stavby |
|     |
| Hrady a zámky | ||
| Archeologické a prírodné zaujímavosti | ||
| Múzeá a galérie | ||
| Paláce a kúrie | ||
| Stĺpy a fontány | ||
| Mestské opevnenie | ||
| Ostatné zaujímavosti | ||
