Devínska Kobyla (vrch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°11′21.06″S 16°59′43.98″V / 48,1891833°S 16,9955500°V / 48.1891833; 16.9955500
Devínska Kobyla
vrch
Devinska Kobyla 02.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Región Bratislavský kraj
Okres Bratislava IV
Pohorie Devínske Karpaty
Nadmorská výška 514 m n. m.
Súradnice 48°11′21.06″S 16°59′43.98″V / 48,1891833°S 16,9955500°V / 48.1891833; 16.9955500
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Bratislavy
Fire.svg
Poloha v rámci Bratislavy
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Devínska Kobyla (nem. Thebener Kogel) je malokarpatský vrch v Bratislave, medzi Devínom, Devínskou Novou Vsou a Dúbravkou. S výškou 514 m n. m. je najvyšší bod Devínskych Karpát a Bratislavy.

Na vrchole sa nachádza objekt bývalých kasární, ktoré sú od roku 1996 nefunkčné. Slúžili ako rádiotechnická hláska protivzdušnej obrany štátu.

Územie európskeho významu[upraviť | upraviť zdroj]

Devínska Kobyla patrí medzi územia európskeho významu rovnakého názvu Devínska Kobyla (SKUEV0280) s rozlohou 643,20 ha.[1] Zahŕňa v sebe celý masív vrchu od kopca Dúbravská hlavica až po Sandberg i celú národnú prírodnú rezerváciu Devínska Kobyla. Územie bolo vyhlásené výnosom MŽP SR č.3/2004-5.1[2] v roku 2004 na rozlohe 649,26 ha, ktorým sa vydáva národný zoznam území európskeho významu.

Národná prírodná rezervácia[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Devínska Kobyla (národná prírodná rezervácia)

Od roku 1964 je jeho západný svah národnou prírodnou rezerváciou s celkovou rozlohou chráneného územia 101,12 ha. Táto lokalita má mimoriadny botanický, zoologický, geologický a paleontologický význam s význačnou xerotermickou vegetáciou, žijú tu viaceré chránené a ohrozené druhy. Do tejto NPR patrí aj lokalita Sandberg.[3]

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Vrchol je priamo prístupný po asfaltovej ceste. Výstup na jeho svahy je možný po červeno označenej turistickej trase. NPR je prístupná z Devínskej Novej Vsi po zelenej, žltej a modro označenej trase, ktoré smerujú ďalej na Devínsky hrad.

Rozhľadňa[upraviť | upraviť zdroj]

V nadmorskej výške 514 metrov v priestore bývalej raketovej základne leží na hraniciach Dúbravky, Devína a Devínskej Novej Vsi 21 metrová rozhľadňa. Financovaná bola mestskou časťou Devínska Nová Ves. Podľa Lucie Marcinátovej: „Niektorí ju pre jej tvar prezývajú modlivka. O inšpirácii faunou a flórou Devínskej Kobyly hovoria aj architekti veže z ateliéru Šebo-Lichý. Ide o štíhly tvar modlivky zelenej, ktorá žije na území, druhým vizuálnym východiskom bol bodliak Pestrec mariánsky svojím tvarom a stavbou tela.“[4] Váži 35 ton.[5] Rozhľadňu otvorili 15. júla 2020.[6]

Bývalá raketová základňa[upraviť | upraviť zdroj]

Spojenie RTH je skrátene „rádiotechnická hláska protivzdušnej obrany štátu“, čo bol však názov pre raketovú základňu. Na základni boli uložené rakety typu S 125M NEVA.[7] 16 rakiet bolo uložených v skupinách po štyroch.[8] Opustená bola v polovici 90. rokov, založená o 15 rokov skôr. Kasárne základne mali byť najlepšie vybavené v Československu.[7] Posádku 20 objektov malo tvoriť 140 vojakov.[8] V roku 2000 ich Ministerstvo obrany vyhlásilo za nepotrebné.[9]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Natura 2000 - Sústava chránených území členských krajín EÚ - Devínska Kobyla, kód územia SKUEV0280 [online]. sopsr.sk, [cit. 2017-12-25]. Dostupné online.
  2. ↑ Výnos MŽP č. 3/2004 - 5.1 [online]. sopsr.sk, 14.júla 2004, [cit. 2017-12-26]. Dostupné online.
  3. ↑ Devínska Kobyla. In: Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR. Banská Bystrica : Slovenská agentúra životného prostredia, 2007. Dostupné online.
  4. ↑ MARCINÁTOVÁ, Lucia. Vyhliadková veža na Devínskej Kobyle [online]. dubravka.sk, 2020-07-20, rev. 2020-07-20, [cit. 2020-12-26]. Dostupné online.
  5. ↑ TASR. Výhľad na Alpy aj Zobor. Pozrite si novú vežu na Devínskej Kobyle. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2020-07-14. Dostupné online [cit. 2020-12-26]. ISSN 1335-4418.
  6. ↑ TASR. Otvorili vyhliadkovú vežu na Devínskej Kobyle v tvare modlivky. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2020-07-16. Dostupné online [cit. 2020-12-26]. ISSN 1336-197X.
  7. ↑ a b TURANSKÝ, Vladimír. Turisti museli na Devínskej Kobyle ustúpiť vojakom. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2014-08-11. Dostupné online [cit. 2020-12-26]. ISSN 1336-1996.
  8. ↑ a b Raketová základňa na Devínskej Kobyle [online]. bratislavaregion.travel, [cit. 2020-12-27]. Dostupné online.
  9. ↑ MISTRÍK, Ľuboš. Pozrite sa, ako vyzerá vojenská základňa Devínska Kobyla. etrend.sk (Bratislava: News and Media Holding), 2012-01-09. Dostupné online [cit. 2020-12-27]. ISSN 1336-2674.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Devínska_Kobyla_(vrch)&oldid=7163122“