Dezső Kosztolányi
| Dezső Kosztolányi | |
| maďarský spisovateľ, básnik, prekladateľ a novinár | |
_%E2%80%93_crop.jpg) portrétna fotografia od Aladára Székelyho z 1935, uchovávaná v Petőfiho literárnom múzeu | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Narodenie | 29. marec 1885 |
| Subotica | |
| Úmrtie | 3. november 1936 (51 rokov) |
| Budapešť | |
| Zamestnanie | Nyugat Prágai Magyar Hírlap |
| Rodičia | otec: Árpád Kosztolányi |
| Príbuzní | Ágoston Kosztolányi (starý otec) Géza Csáth (bratranec) |
| Manželka | Dezsőné Kosztolányiová |
| Deti | Ádám Kosztolányi |
| Podpis |  |
| Poznámky | pochovaný na Kerepesi cintorín, držiteľ ceny maďarského dedičstva (2003) |
| Odkazy | |
| Projekt Guttenberg | Dezső Kosztolányi (plné texty diel autora) |
 | Dezső Kosztolányi (multimediálne súbory na commons) |
.jpg)
Dezső Kosztolányi (* 29. marec 1885 – † 3. november 1936) bol maďarský básnik, prozaik a prekladateľ.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v uhorskom meste Subotica, ktoré mu neskôr poslúžilo ako model pre fiktívne mesto Sárszeg, použité v jeho novelách. Začal študovať v Budapešti a neskôr vo Viedni, kde tiež začal pracovať ako novinár. Od roku 1908 bol budapeštianskym spravodajcom.
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1907 vydal prvú básnickú zbierku Medzi štyrmi stenami,[1] v roku 1910 druhú, Náreky úbohého dieťaťa,[1] ktorá bola veľmi úspešná. Od tej doby vydal obrovské množstvo noviel (napr. zväzok Kornél Esti, 1933) i básnických zbierok, takmer jednu knihu ročne.
Básnické zbierky
[upraviť | upraviť zdroj]Romány
[upraviť | upraviť zdroj]- Krvavý básnik Nero (1921, slovensky 1935)[1]
- Škovránok (1924, slovensky 1961)[1]
- Zlatý drak (1925, česky 1974, slovensky doposiaľ nie je dostupný po slovensky)[1]
- Anna Édešová (1926, slovensky ako Slúžka 1969 alebo Sladská vrahyňa 2015)[1]
Od roku 1908 prispieval do časopisu Nyugat (Západ) svojimi básňami. Zomrel v roku 1936 na rakovinu. Mimo svoje vlastné dielo bol veľmi plodným prekladateľom, najmä z angličtiny. Do maďarčiny preložil napríklad Rómea a Júliu, Alicu v krajine zázrakov či Kiplingovu báseň Keď. Prekladal tiež básne Rainera Maria Rilkeho a Paula Valéryho. Antológia prekladov: Moderní básnici (1913), Čínske a japonskej básne (1931).
Slovenské preklady
[upraviť | upraviť zdroj]Kosztolányiho poéziu prekložili Valentín Beniak a Emil Boleslav Lukáč v antológiach maďarskej poézie Na brehu čiernych vôd (1943) a Spoveď Dunaja (1976).[1] Valentín Beniak je aj autrom antológie maďarskej poézie Večerná blýskavica (1957), ktorá obsahuje šesťdesiattri Kosztolányiho básní z jeho celkových šesťdesiatich štyroch.[1]
Alžbeta Göllnerová-Gwerková preložila jeho román Krvavý básnik Nero (1935) a tým Kosztolányiho uviedla do slovenského (aj českého) literárneho kontextu.[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g h i j KOSZTOLÁNYI, Dezső. Sladká vrahyňa : (Anna Édešová). 1. vyd. Bratislava : Marenčin PT, 2015. Autor doslovu: Karol Wlachovský. ISBN 978-80-8114-557-5. Kapitola Doslov
Sladská vrahyňa, trpká obeť, s. 249 – 261.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dezső Kosztolányi
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dezső Kosztolányi na českej Wikipédii.