Diaľnica A1 (Bulharsko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Diaľnica A1 (Bulharsko)
Diaľnica A1 (Bulharsko)

Diaľnica A1
Priebeh A1
Priebeh A1
Základné údaje
Správca  
Celková dĺžka 360 km 
v prevádzke 360 km
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Sofijská oblasť
Pazardžik
Plovdiv
Stará Zagora
Sliven
Jambol
Burgas 
Diaľnica pri Starej Zagore
Diaľnica pri Starej Zagore
Diaľnica pri Starej Zagore

Diaľnica Trakija alebo Diaľnica A1 (bulh. Aвтомагистрала Тракия) je najdlhšia a najvýznamnejšia diaľnica v Bulharsku. Spája hlavné mesto Sofia s prístavným mestom Burgas a vedú po nej Е80 zo Sofie do Čirpanu (s pokračovaním na Istanbul) a Е773 z Čirpanu do Burgasu. Meria 360 km a dokončená bola v roku 2013. Pomenovaná po historickej oblasti Trácia, ktorou prechádza.

Priebeh[upraviť | upraviť zdroj]

Diaľnica začína na sofijskom mestskom okruhu, odkiaľ vedie východným smerom ako šesťprúdová komunikácia. Po 4,4 km sa zužuje na štandardné 4 jazdné prúdy a v blízkosti cesty I/8 pokračuje k horám Sredna gora, kde pri obci Vakarel dosahuje až 838 m n. m. a náročný terén prekonáva 740 m dlhým tunelom Trajanovi vrata a niekoľkými mostami. Klesá do údolia Marice okolo Plovdivu, za ktorým sa na km 168,5 križuje s diaľnicou Marica, smerujúcou k Istanbulu. Trakija pokračuje južne od mesta Stará Zagora a Sliven k Burgasu, kde po 360 kilometroch končí križovatkou s cestou I/6.

História výstavby[upraviť | upraviť zdroj]

Trakija ako strategická tepna krajiny je najstaršou diaľnicou v Bulharsku, keď jej výstavbu odsúhlasili 19. mája 1964. Spolu s diaľnicou Hemus a Černo more po ich dokončení vytvorí okruh, ktorý bude základom diaľničnej siete a dopravne obslúži veľkú časť krajiny. Samotná výstavba sa začala v roku 1973 a v roku 1984 bola dokončená po Plovdiv. Nový impulz nastal po získaní úveru od Európskej banky pre obnovu a rozvoj v roku 1995, z ktorého sa vybudovalo 33 km[1] a s pomocou zdrojov od Európskej investičnej banky pribudlo ďalších 74 km. Postupne boli dokončené rozostavané úseky, medzi nimi aj križovatka s diaľnicou Marica s jej 5 km dlhým úsekom a v roku 2010 sa začali práce na posledných chýbajúcich úsekoch diaľnice. V roku 2013 bola uvedením týchto častí diaľnica Trakija dokončená v celej plánovanej dĺžke 360 km.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Chronológia výstavby diaľnice
Chronológia výstavby diaľnice

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.hri.org/news/balkans/bta/1995/95-11-20.bta.html#08

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]