Diaľnica A3 (Chorvátsko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Diaľnica A3 (Chorvátsko)
Diaľnica A3 (Chorvátsko)
E65-HR.svg
E70-HR.svg
E71-HR.svg


Mapa
Diaľnica A3 (Chorvátsko)
 v prevádzke      
Základné údaje
Správca: Hrvatske autoceste
d.o.o. (HAC) 
Výstavba: 1977-2006 
Celková dĺžka: 306,620 km 
  z toho v prevádzke: 306,620 km

Župa:

Záhreb, Záhrebská župa
Sisacko-moslavinská župa
Brodsko-posávska župa
Vukovarsko-sriemska župa 
Výjazdy Výjazd (mimoúrovňové kríženie na diaľnici) 21 (v prevádzke) 
Diaľničné križovatky Diaľničná križovatka 4 (v prevádzke) 
Diaľnica A3 pri Slavonskom Brode
Diaľnica A3 pri Slavonskom Brode 

Diaľnica A3 (chorv. Autocesta A3, Posavska autocesta, Autocesta Zagreb-Lipovac) je 306,4 km dlhá diaľnica v Chorvátsku, ktorá spája hraničný priechod Bregana s hlavným mestom Záhreb a pokračuje Posávskou oblasťou až k srbskej štátnej hranici pri obci Lipovac.

Diaľnica sa nachádza na trasách troch európskych ciest. Po celej dĺžke diaľnice vedie E70 a na úseku Buzin-Ivanja Reka E65 a E71. Na slovinskom území na ňu nadväzuje tamojšia diaľnica A2, v Srbsku zas diaľnica 1.

Diaľnica A3 je spoplatnená na dĺžke asi 280 kilometrov. Výnimku tvorí len obchvat mesta Záhreb na 26 kilometrovom úseku Jankomir-Ivanja Reka, ktorý je bez úhrady. Mýtne poplatky sa vyberajú v mýtniciach, ktoré sa nachádzajú na každom výjazde, respektíve na konci spoplatneného úseku. Priemerná cena za kilometer je približne 0,35 chorvátskej kuny[1]. Diaľnicu A3 spravuje na celej jej dĺžke štátna spoločnosť Hrvatske autoceste d.o.o. (HAC).

História[upraviť | upraviť zdroj]

Diaľnica bratstva a jednoty[upraviť | upraviť zdroj]

Disambig.svg O pôvodnej ceste na trase diaľnice A3 pozri Diaľnica bratstva a jednoty

Moderná spojnica medzi hlavnými mestami väčšiny juhoslovanských zväzových republík bola naprojektovaná koncom 40. rokov 20. storočia, pričom jej výstavba začala 1. apríla 1948. V tom čase sa budovala ako dvojprúdová cesta a na stavbe sa podieľalo okolo 300 tisíc mladých ľudí a vojakov Juhoslovanskej ľudovej armády. 382 kilometrov novej cesty medzi Belehradom a Záhrebom otvorili 27. júla 1950. V pláne bola i dostavba úsekov do Ľubľany a Skopje, no uprednostnená bola výstavba ciest v najchudobnejšej zväzovej republike Bosna a Hercegovina, čo viedlo ku vzniku tzv. Cestnej aféry.

Nová cesta síce bola nazývaná ako diaľnica (chorv. Autocesta, resp. srb. Autoput), no v skutočnosti išlo o klasickú dvojprúdovú cestu s úrovňovými križovaniami. Povrch cesty bol rôzny, väčšinou sa používali zmesi betónu, asfaltu, no na niektorých úsekoch sa povrch vozovky vyložil kameňmi[2][3].

Diaľnica bratstva a jednotnosti bola pôvodne projektovaná na hustotu dopravy približne 9 tisíc vozidiel za deň a plány počítali aj s prípadným rozšírením na štyri jazdné pruhy. V roku 1971 hustota začala dosahovať kritické hodnoty a začala sa prípava na výstavbu skutočnej diaľnice s dvoma jazdnými pruhmi v každom jazdnom smere. Parlament Chorvátskej socialistickej republiky však zamýšľal aj výstavbu diaľnice do Rijeky a plánovanú komunikáciu do Splitu dokonca pomenoval ako diaľnicu kráľa Tomislava, za čo bol belehradským vedením štátu kritizovaný[4].

Rozširovanie cesty[upraviť | upraviť zdroj]

Výstavba štvorprúdovej diaľnice začala po prieťahoch až v roku 1977 na úseku záhrebského obchvatu medzi obcami Jankomir a Lučko s dĺžkou 5,85 km. Tento úsek otvorili v roku 1979 a medzitým sa začala i výstavba nadväzujúceho úseku Lučko-Ivanja Reka (22,15 km), ktorý sprejazdnili v roku 1981. Štvorprúdový obchvat hlavného mesta Chorvátska bol tak dokončený len za štyri roky.

V tom istom čase prebiehala i výstavba úseku Ivanja Reka-Lipovljani s dĺžkou 76,52 km, ktorý bol otvorený v roku 1980. O päť rokov neskôr diaľnicu predĺžili o ďalších 35,82 km po obec Okučani, v roku 1986 pribudol 7,5 kilometrový úsek Okučani-Prvča. V rokoch 1988 a 1989 pribudli ešte dva úseky Prvča-Brodski Stupnik (40,56 km) a Brodski Stupnik-Slavonski Brod (8,8 km). O dva roky neskôr, v roku 1991 bol dokončený obchvat mesta Slavonski Brod s dĺžkou 11,4 km.[5][6].

Ďalšia výstavba bola prerušená z dôvodu vypuknutia etnických nepokojov a vojny v Juhoslávii. V októbri 1991 bola zastavená premávka na úseku Novska-Nova Gradiška a z dôvodu vzniku štátneho útvaru SAO Západné Slavónsko stratila chorvátska vláda s týmto úsekom spojenie[7]. Premávku sa podarilo obnoviť až 21. decembra 1994, no vzhľadom na stále prebiehajúce násilnosti bola jazda po diaľnici nebezpečná až do mája 1995[8].

Po skončení vojenského konfliktu bola vykonaná inšpekcia na celom existujúcom úseku diaľnice. Mnohé objekty, vrátane mostov a viaduktov, boli zničené bombardovaním i využívaním komunikácie na presun vojenskej techniky[5][9].

Povojnová výstavba[upraviť | upraviť zdroj]

Po skončení vojny sa pristúpilo k okamžitej rekonštrukcii zničenej časti komunikácie, no začalo sa aj s dostavbou na novú juhoslovanskú hranicu pri obci Bajakovo. V roku 1996 pribudol 10,9 km dlhý úsek Slavonski Brod-Oprisavci, o tri roky neskôr aj úsek Oprisavci-Velika Kopanica (16,9 km). V roku 2002 bolo sprajazdnených ďalších 13,67 km východne od Záhrebu smerom na slovinskú štátnu hranicu a 25,95 km na úseku Velika Kopanica-Županja [10]. Najvýchodnejší úsek diaľnice A3 medzi obcou Županja a srbskou hranicou bol dokončený v roku 2006. V tomto období bolo vymenené aj dopravné značenie, ktoré diaľnicu označovalo ako štátnu cestu 4. Tá týmto úkonom definitívne zanikla [5].

Na výstavbu diaľnice A3 sa celkovo preinvestovalo okolo 7 miliárd kún, z čoho vyplýva, že diaľnica A3 patrí medzi najlacnejšie v krajine [11][12][6].

Roky výstavby Úsek Dĺžka Dátum otvorenia Celková dĺžka
1977 Začiatok stavebných prác 0,000 km
1977-1979 Jankomir - Lučko 5,85 km 5,850 km
1979-1981 Lučko - Ivanja Reka 22,15 km 28,000 km
1978-1981 Ivanja Reka - Lipovljani 76,52 km 104,520 km
  Celkom za roky 1977-1981 104,520 km
1982-1985 Lipovljani - Okučani 35,82 km 104,340 km
1985-1986 Okučani - Prvča 7,50 km 147,840 km
1985-1988 Prvča - Brodski Stupnik 40,56 km 188,400 km
1988-1989 Brodski Stupnik - Slavonski Brod-zapad 8,80 km 192,700 km
1989-1991 Slavonski Brod-zapad - Slavonski Brod-istok 11,40 km 208,600 km
  Celkom za roky 1981-1991 104,080 km
1995-1996 Slavonski Brod-istok - Oprisavci 10,90 km 219,500 km
1997-1999 Oprisavci - Velika Kopanica 16,90 km 236,400 km
2000-2002 Bregana - Jankomir 13,67 km 250,070 km
2000-2002 Velika Kopanica - Županja 25,95 km 276,020 km
2003-2006 Županja - Bajakovo 30,42 km 30.6.2006 306,620 km
  Celkom za roky 1995-2006 98,020 km

Mýto[upraviť | upraviť zdroj]

Diaľnica A3 je spoplatnená na dĺžke asi 280 kilometrov. Výnimku tvorí len obchvat mesta Záhreb na 26 kilometrovom úseku Jankomir-Ivanja Reka, ktorý je bez úhrady. Poplatky sa vyberajú prostredníctvom mýta v mýtniciach, ktoré sa nachádzajú na každom výjazde. Vodič si pri vjazde na diaľnicu vyzdvihne lístok obsahujúci magnetický pás, ktorý následne pri výjazde z diaľnice predloží. Na základe informácií v magnetickom páse je v závislosti od cenníka vypočítaný poplatok za prejdenú trasu.

Najväčšou mýtnicou je Ivanja Reka, ktorá sa nachádza juhovýchodne od Záhrebu. K dispozícii je až 14 priehradiek, ktorých počet je rozdeľovaný pre oba jazdné smery podľa aktuálnej hustoty dopravy. Poplatky je možné platiť v hotovosti, prostredníctvom kreditnej karty, respektíve pomocou palubnej jednotky ENC (z chorv. elektronička naplata cestarine, teda doslovne elektronické platenie mýta).

Za obdobie od januára do augusta 2009 vyzbierala spoločnosť Hrvatske autoceste poplatky za použitie diaľnice A3 v hodnote 889,8 milióna chorvátskych kún[13].

Ceny mýta na vybraných trasách[1]
Úsek Dĺžka1 Poplatok
Bobovica - Jankomir 11,9 km 5 HRK
Ivanja Reka - Novska 86,57 km 34 HRK
Ivanja Reka - Slavonski Brod-zapad 170,77 km 68 HRK
Ivanja Reka - Lipovac 263,47 km 105 HRK

1 - vzdialenosti medzi mýtnicami sa nezhodujú so vzdialenosťami medzi výjazdmi, pretože mýtnice sú od križovatiek vzdialené maximálne kilometer.

Hustota dopravy[upraviť | upraviť zdroj]

Hustota dopravy na diaľnici je pravidelne zisťovaná sčítaním počtu prechodov na mýtniciach, ktoré spravuje spoločnosť Hrvatske autoceste d.o.o. Najvyššia priemerná hustota, až 41 549 vozidiel za deň, bola v roku 2004 zaznamenaná na obchvate Záhrebu na úseku Jankomir-Lučko. Vysoké čísla boli zaznamenané aj na zbernej mýtnici Ivanja Reka, ktorou v roku 2009 prešlo v priemere 27 049 vozidiel denne, pričom v letných mesiacoch ich bolo až 34 543. S narastajúcou vzdialenosťou od hlavného mesta priemerná denná hustota dopravy postupne klesá až na hodnotu 5 865 vozidiel denne na prihraničnom úseku Spačva-Lipovac[14]. Z údajov sú zreteľné rozdiely medzi celkovou hustotou počas celého roka (AADT) a čiastkovou počas letnej sezóny (ASDT) a to najmä v okolí hraničných priechodov a významných križovatiek.

Štatistika hustoty dopravy
Miesto sčítania AADT ASDT Poznámky
1910 Bobovica 9 046 14 065 Medzi hraničným priechodom Bregana a mýtnicou Bobovica
1909 Bregana 9 444 14 786 Medzi mýtnicou Bobovica a výjazdom Sveta Nedelja
Jankomir 41 549 - Na úseku Jankomir-Lučko v roku 2004
2013 Ivanja Reka 27 046 34 543 Medzi mýtnicou Ivanja Reka a výjazdom Rugvica
2027 Rugvica 24 508 32 159 Medzi výjazdom Rugvica a Ivanić Grad
2114 Ivanić Grad 21 055 28 861 Medzi výjazdom Ivanić Grad a Križ
2121 Križ 20 215 28 061 Medzi výjazdom Križ a Popovača
2118 Popovača 19 973 28 090 Medzi výjazdom Popovača a Kutina
3302 Kutina 17 286 25 113 Medzi výjazdom Kutina a Novska
3405 Novska 16 187 23 710 Medzi výjazdom Novska a Okučani
3407 Okučani 14 924 21 911 Medzi výjazdom Okučani a Nova Gradiška
3510 Nova Gradiška 13 888 20 667 Medzi výjazdom Nova Gradiška a Lužani
3514 Lužani 13 770 20 515 Medzi výjazdom Lužani a Slavonski Brod-zapad
3511 Slavonski Brod-zapad 10 581 16 464 Medzi výjazdom Slavonski Brod-zapad a Slavonski Brod-istok
3609 Slavonski Brod-istok 11 888 17 742 Medzi výjazdom Slavonski Brod-istok a križovatkou Sredanci
3617 Sredanci 9 571 15 183 Medzi križovatkou Sredanci a výjazdom Velika Kopanica
3613 Velika Kopanica 8 675 14 049 Medzi výjazdom Velika Kopanica a Babina Greda
3714 Babina Greda 8 772 14 190 Medzi výjazdom Babina Greda a Županja
3716 Županja 5 925 10 350 Medzi výjazdom Županja a Spačva
3807 Spačva 5 865 10 266 Medzi výjazdom Spačva a Lipovac
  • AADT: priemerná ročná denná hustota dopravy
  • ASDT: priemerná letná denná hustota dopravy

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Mýtna kalkulačka HAC [online]. Záhreb : Hrvatske autoceste, d.o.o., [cit. 2010-12-15]. Dostupné online. (chorvátsky)
  2. Diaľnica bratstva a jednotnosti [online]. Zbirka.si, [cit. 2010-12-15]. Dostupné online. (slovinsky)
  3. Stroj času (1.4.2010) [online]. Rádiotelevízia Srbsko, 01.04.2010, [cit. 2010-12-15]. Dostupné online. (srbsky)
  4. MILIČIĆ, Jakša. Diaľnica Záhreb-Split [online]. Matica hrvatska, 2004, [cit. 2010-12-15]. Dostupné online. (chorvátsky)
  5. a b c Výstavba diaľnice v Slavónsku [online]. Građevinar, 07.09.2006, [cit. 2010-12-15]. Dostupné online. (chorvátsky)
  6. a b CRNJAK, Mario; PUŽ, Goran. Nadradená dopravná infraštruktúra. Záhreb : Hrvatske autoceste d.o.o., 2007-11. Dostupné online. ISBN 9789537491022. S. 18-20. (chorvátsky)
  7. R. Craig Nation. Vojna na Balkáne, 1991-2002. [s.l.] : Strategic Studies Institute, 2003. Dostupné online. ISBN 1584871342. S. 135. (anglicky)
  8. R. Craig Nation. Vojna na Balkáne, 1991-2002. [s.l.] : Strategic Studies Institute, 2003. Dostupné online. ISBN 1584871342. S. 204. (anglicky)
  9. RADIĆ, Jure; PUŽ, Goran; ŽDERIĆ, Željko. Rekonštrukcia mostov v Chorvátsku. [s.l.] : Chorvátska akadémia vedy a umenia, 2007. ISBN 9789531691543. S. 140-147. (chorvátsky)
  10. Úsek Velika Kopanica-Županja na diaľnici Záhreb-Lipovac [online]. Građevinar, 22.06.2000, [cit. 2010-12-15]. Dostupné online. (chorvátsky)
  11. V prevádzke úsek Županja–Lipovac na diaľnici A3 [online]. Hrvatske autoceste d.o.o., 30.06.2006, [cit. 2010-12-15]. Dostupné online. (chorvátsky)
  12. Diaľnica A3 - Bregana–Zagreb–Lipovac [online]. Hrvatske autoceste d.o.o., 03.07.2006, [cit. 2010-12-15]. Dostupné online. (chorvátsky)
  13. Informácie o doprave a príjmoch počas turistickej sezóny [online]. Záhreb : Hrvatske autoceste, 10.09.2010, [cit. 2010-12-16]. Dostupné online. (chorvátsky)
  14. Sčítanie dopravy v roku 2009 [online]. Záhreb : Hrvatske ceste, 01.05.2010, [cit. 2010-12-15]. Dostupné online. (anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]