Tento článok spĺňa podľa redaktorov slovenskej Wikipédie kritériá na dobrý článok.

Diaľnica D1 (Slovensko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Diaľnica D1 (Slovensko)
Diaľnica D1 (Slovensko)
E50-SVK.svg
E58-SVK.svg
E75-SVK.svg
E442-SVK.svg

E571-SVK.svg

Mapa
D 1
 v prevádzke    vo výstavbe    v pláne
Základné údaje
Správca: Národná diaľničná spoločnosť
a. s. (štát) 
Výstavba: 1972-2030 
Celková dĺžka: 512 km 
  z toho v prevádzke: 362,1 km 
  z toho vo výstavbe: 62,2 km 
  z toho v pláne: 87,7 km

Kraj:

Bratislavský kraj, Trnavský kraj,
Trenčiansky kraj, Žilinský kraj,
Prešovský kraj, Košický kraj 
Rozšírenia cesty: 3+3: 36 km 
Výjazdy Výjazd (mimoúrovňové kríženie na diaľnici) 59 (v prevádzke) 
Tunely: 4 (v prevádzke) 
Diaľnica D1 pri obci Klčov na Spiši
Diaľnica D1 pri obci Klčov na Spiši 

Diaľnica D1 (D1) je najvýznamnejšia a súčasne aj najdlhšia slovenská diaľnica, ktorá po svojom dokončení spojí Bratislavu so Záhorom v blízkosti štátnych hraníc s Ukrajinou. Súčasťou diaľnice bude aj nový diaľničný hraničný priechod, v blízkosti súčasného cestného hraničného priechodu Vyšné Nemecké - Užhorod na štátnej hranici s Ukrajinou. Trasa diaľnice D1 začína v Bratislave a pokračuje cez Trnavu, Trenčín, Žilinu, Martin, Poprad, Prešov, Košice a Michalovce do Záhoru. Diaľnica D1 je súčasťou vetvy „A“, 5. paneurópskeho koridoru s trasou BratislavaŽilinaKošiceUžhorodĽvov a európskych ciest E50, E58, E75, E442 a E571. [1] [1]

Výstavba diaľnice D1 započala v roku 1972. Trasa diaľnice D1 je dlhá 512 kilometrov a začína v diaľničnej križovatke Bratislava - Pečňa, kde sa nachádza aj nultý kilometer diaľnice. V zmysle dlhodobých plánov má diaľnica D1 končiť napojením na ukrajinskú diaľnicu M6 v priestore nového hraničného priechodu na štátnej hranici s Ukrajinou, neďaleko obce Záhor. Trasa diaľnice vedie cez Trnavu, Piešťany, Trenčín, Žilinu, Vrútky, Martin, Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Poprad, Levoču, Prešov, Košice, Michalovce a Sobrance. V súčasnosti je sprevádzkovaných 362,1 kilometrov diaľnice D1. Vo výstavbe je aktuálne 62,2 kilometrov diaľnice D1 a to v úsekoch medzi Hričovským Podhradím a Dubnou Skalou, medzi Hubovou a Ivachnovou, ďalej západný obchvat Prešova a úsek z Budimíra do Bidoviec. V príprave je na trase z Bratislavy do Košíc už iba úsek medzi Turanmi a Hubovou v dĺžke 13,5 kilometra, všetky ostatné úseky medzi týmito dvoma mestami sú aktuálne už buď v prevádzke alebo vo výstavbe. Hlavná časť zostávajúcich úsekov v príprave v celkovej dĺžke 74,2 kilometra tak leží východne od Košíc, v úseku od Bidoviec až po Záhor na hraniciach s Ukrajinou. Napriek rôznym plánovaným termínom dokončenia diaľnice D1 z minulosti, (roky 2000, 2010 či 2017) bude táto diaľnica prejazdná medzi Bratislavou a Košicami najskôr v roku 2027, v celej svojej dĺžke z Bratislavy až po Záhor najskôr v roku 2030.

Na západnom Slovensku začína trasa diaľnice D1 v diaľničnej križovatke Bratislava - Pečňa a pokračuje z Bratislavy cez Trnavu, Piešťany, Trenčín a Považskú Bystricu až do Hričovského Podhradia pri Žiline, čo predstavuje 187 kilometrov diaľnice. V tejto západnej časti diaľnice bola technicky mimoriadne náročná výstavba úseku Ladce - Sverepec a úseku Považská Bystrica Juh - Považská Bystrica Sever. V Hričovskom Podhradí sa nachádza už čiastočne sprevádzkovaná križovatka diaľnic D1 a D3. Úplné dokončenie tejto križovatky nastane až v súvislosti s dostavaním nasledujúceho úseku diaľnice D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka, s predpokladom otvorenia v roku 2019. Mimo uvedenej križovatky je diaľnica D1 na západnom Slovensku sprevádzkovaná v plnej dĺžke trasy, z Bratislavy až po Hričovské Podhradie.

Na severnom Slovensku je v úseku medzi Hričovským Podhradím a Prešovom, zatiaľ sprevádzkovaných 155,4 kilometrov diaľnice. Ďalej je v tomto úseku vo výstavbe 40 kilometrov a v príprave 13,5 kilometra diaľnice D1. Technicky mimoriadne náročná je prebiehajúca výstavba diaľnice v úseku Hričovské Podhradie - Dubná Skala. Tento 24,8 kilometrov dlhý úsek diaľnice prepojí úž existujúci úsek diaľnice D1 medzi Bratislavou a Hričovským Podhradím a úsek medzi Dubnou Skalou a Turanmi. Technickú náročnosť tohto úseku zvýrazňuje množstvo mostov ale aj tunely vo výstavbe; tunel Ovčiarsko, tunel Žilina a tunel Višňové. Predpoklad dokončenia tohto úseku diaľnice je koniec roku 2019 pre prvú časť úseku od Hričovského Podhradia po Lietavskú Lúčku a predbežne rok 2023 pre druhú, nasledujúcu časť úseku vrátane tunela Višňové. Výstavba diaľnice D1 v súčasnosti prebieha aj v úseku Hubová - Ivachnová. Tento 15,2 kilometra dhý úsek tvorí severný obchvat Ružomberku. Súčasťou tohto úseku je aj tunel Čebrať. Výstavba v tomto úseku bola zahájená ešte v roku 2014, v priebehu výstavby však došlo k výskytu neočakávaných geologických porúch, čo si vyžiadalo prerušenie výstavby a prepracovanie projektu výstavby. Výstavba tohto úseku bola obnovená v zmysle nového technického projektu v roku 2018, s predpokladom dokončenia v roku 2022. Technicky a stavebne najnáročnejší, 13,5 kilometra dlhý úsek Turany - Hubová je aktuálne iba v príprave s predpokladom zahájenia výstavby v roku 2020, prípadne 2021 a predpokladom dokončenia v roku 2027. Mimo menovaných úsekov je diaľnica D1 na severnom Slovensku sprevádzkovaná v plnej dĺžke trasy z Hričovského Podhradia až po výjazd Prešov - západ.

Na východnom Slovensku je sprevádzkovaný 19,7 kilometrový úsek diaľnice medzi krajskými mestami Prešov a Košice. Ďalej je na východnom Slovensku vo výstavbe 7,8 kilometra dlhý úsek Prešov západ - Prešov Juh, ktorý po dokončení v roku 2021 prepojí už existujúce úseky diaľnice D1, čím v danom roku vznikne súvislý diaľničný ťah od Košíc až po Ivachnovú. Súčasne je na východnom Slovensku vo výstavbe aj 14,4 kilometra dlhý úsek Budimír - Bidovce, ktorý plynule nadväzuje na už existujúci úsek D1 medzi Prešovom a Košicami a súčasne je aj celkovo prvým úsekom diaľnice D1 s trasou ležiacou prevažne východne od Košíc. Predpokladaný termín sprevádzkovania tohto úseku je december 2019. Ďalšie úseky diaľnice D1 pokračujú ďalej smerom na východ až do Záhoru na hraniciach s Ukrajinou. Tieto úseky sú v príprave s predbežným predpokladom zahájenia výstavby medzi rokmi 2025 a 2026.

Mimoriadne technicky náročná je výstavba diaľnice D1 v hornatom teréne severného Slovenska, obzvlášť v úseku medzi Hričovským Pohradím a Ivachnovou. Na diaľnici D1 sa v budúcnosti bude nachádzať celkom dvanásť tunelov s celkovou dĺžkou takmer 36 kilometrov. V súčasnosti sú z týchto dvanástich tunelov v prevádzke štyri – tunel Branisko (4 975 m), tunel Lučivná (250 m), tunel Bôrik (999 m) a tunel Šibenik (591 m). Vo výstavbe je momentálne tunel Čebrať (3 600 m), tunel Ovčiarsko (2 360 m), tunel Žilina (655 m), tunel Višňové (7 445 m) a tunel Prešov (2 244 m). V príprave je výstavba tunelov Korbeľka (5 868 m), Havran (2 820 m) a Dargov (4 008 m)[2]. Okrem tunelov sú na diaľnici D1 postavené a ďalej sa stavajú mnohé mosty, viadukty a estakády, z ktorých najdlhšou je estakáda Hričovský kanál, ktorá je so svojou dĺžkou 2 081 metrov jedným z najdlhších cestných mostov na Slovensku.

Obsah

Prehľad úsekov diaľnice D1[upraviť | upraviť zdroj]

Poradie úseku Označenie úseku Dĺžka úseku v km Zahájenie výstavby

úseku

Uvedenie úseku do

prevádzky

Výjazdy a križovatky
1. Bratislava, Viedenská - Bratislava, Prístavný most 3,2 2003 2005 Križovatka D1xD2, Bratislava - Pečňa

Bratislava - Viedenská

Bratislava - Panónska

2. Bratislava, Prístavný most - Bratislava, Prievoz 3,0 1977 1983, ľavá polovica

1985, pravá polovica

Bratislava - Ovsište

Bratislava - Prievoz

3. Bratislava, Prievoz - Bratislava, Mierová 2,6 1984 1990 Bratislava - Mierová
4. Bratislava, Mierová - Bratislava, Senecká cesta 5,5 1999 2002 Bratislava - Galvaniho

Bratislava - Letisko

Bratislava - Zlaté piesky

5. Bratislava, Senecká cesta - Senec 13,0 1972 1975 Bratislava - Vajnory

Senec

5. Bratislava, Senecká cesta - Senec,

rozšírenie na 4 + 4 jazdné pruhy

3,0 km, I.etapa

10,0 km, II.etapa

2022 2028 Bratislava - Vajnory, prestavba

Križovatka D1xD4, výstavba

Senec, prestavba

6. Senec - Trnava 23,1 1975 1978 Senec - Východ

Voderady

Križovatka D1xR1, Trnava

6. Senec - Trnava

rozšírenie na 3 + 3 jazdné pruhy

23,1 2022 2028 Senec - Východ, prestavba

Zeleneč, výstavba

Voderady, prestavba

7. Trnava - Hlohovec 15,9 1978 1982 Hlohovec
8. Hlohovec - Piešťany 17,7 1980 1985 Červeník

Piešťany

9. Piešťany - Horná Streda 8,1 1984 1988 Horná Streda
10. Horná Streda - Nové Mesto nad Váhom 14,4 1997 1998, ľavá polovica

2000, pravá polovica

Lúka
11. Nové Mesto nad Váhom - Chocholná 13,1 1996 1998, ľavá polovica

2000, pravá polovica

Rakoľuby
12. Chocholná - Skala 10,3 1991 1996 Chocholná, Trenčín - Juh

Trenčín

Výjazd pre potreby údržby diaľnice

13. Skala - Nemšová 7,6 1994 1996 Nemšová
14. Nemšová - Ladce 15,5 1996 1998, ľavá polovica

2000, pravá polovica

Ilava

Ladce

15. Ladce - Sverepec 11,3 1998 2004, úsek Ladce - Beluša

2005, zbytok úseku

Beluša
16. Sverepec - Vrtižer 9,8 2007, II.úsek

2008, I. úsek

2010, I. úsek

2010, II. úsek

Považská Bystrica - Juh

Považská Bystrica - Centrum

17. Vrtižer - Hričovské Podhradie 12,9 1998 2007 Považská Bystrica - Sever

Bytča

Križovatka D1xD3, Hričovské Podhradie

18. Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka 11,3 2014 2020 (Sprejazdnenie je podmienené dokončením výjazdu Lietavská Lúčka, ktorý je súčasťou nasledujúceho úseku) Dostavba križovatky D1xD3 Hričovské Podhradie
19. Lietavská Lúčka - Dubná Skala 13,5 2014


2020 - Výjazd Lietavská Lúčka

2023 - Zbytok úseku

Lietavská Lúčka
20. Dubná Skala - Turany 13,5 km + 3,0 km privádzač 2011 2015 Dubná Skala

Križovatka D1xR3, Martin

Ratkovo

21. Turany - Hubová 13,5 2021 2027 Turany
22. Hubová - Ivachnová 15,2 2013 2022 Hubová

Likavka

23. Ivachnová - Liptovský Mikuláš 15 1973 1977 Provizórne napojenie na cestu I/18

Ivachnová

24. Liptovský Mikuláš - Liptovský Ján 6,4 1972 1976 Liptovský Mikuláš

Liptovský Ján

25. Liptovský Ján - Liptovský Hrádok 5,1 1975 1983 Liptovský Hrádok
26. Liptovský Hrádok - Hybe 8,2 1983, ľavá polovica

1987, pravá polovica

1986, ľavá polovica

1990, pravá polovica

Hybe
27. Hybe - Važec 10,4 1996 1998, pravá polovica

2000, ľavá polovica

Východná

Važec

28. Važec - Mengusovce 12 1998 2007, ľavá polovica

2008, pravá polovica

Štrba

Mengusovce

29. Mengusovce - Jánovce 26,4 2005, II.úsek

2005, III. úsek - ľavá polovica

2006, I.úsek

2007, III. úsek - pravá polovica

2008, II. úsek

2008, III. úsek - ľavá polovica

2009, I. úsek

2009, III. úsek - pravá polovica

Poprad - Západ

Vysoké Tatry

Poprad - Východ

Jánovce

30. Jánovce - Jablonov 19,2 2011, I. úsek

2012, II. úsek

2015, I. úsek

2015, II. úsek

Levoča
31. Jablonov - Studenec 4,6 2009, pravá polovica

2010, ľavá polovica

2010, pravá polovica

2012, ľavá polovica

Jablonov
32. Studenec - Beharovce 3,1 2009 2010 Dostavba výjazdu Beharovce
33. Beharovce - Fričovce 13,7 1996, Široké obchvat

1996, tunel Branisko, pravá tunelová rúra

1997, Beharovce obchvat, pravá polovica

1997, Fričovce obchvat

1997, Široké obchvat

2003, tunel Branisko, pravá tunelová rúra

2003, Beharovce obchvat, pravá polovica

2003, Fričovce obchvat

Behárovce

Široké

Fričovce

33. Beharovce obchvat, ľavá polovica

Tunel Branisko, ľavá tunelová rúra

7,6 2023 2028 Úsek bez výjazdov
34. Fričovce - Svinia 10,9 2011 2015 Dostavba výjazdu Svinia
35. Svinia - Prešov, Západ 6,8 2005 2010 Svinia

Križovatka D1xR4, Prešov - Západ

36. Prešov, Západ - Prešov, Juh 7,8 2017 2021 Dostavba križovatky D1xR4 Prešov - Západ

Dostavba výjazdu Prešov - Juh

37. Prešov, Juh - Ličartovce 10,6 1978 1982 Provizórne napojenie na cestu I/80

Prešov - Juh

Lemešany

38. Ličartovce - Budimír 9,1 1983 1988 Nová Polhora

Košice - Sever

39. Budimír - Bidovce 14,4 2016 2019 Dostavba výjazdu Košice - Sever

Križovatka D1xR2, Košické Oľšany

Bidovce

40. Bidovce - Dargov 12,6 2026 2029 -
41. Dargov - Pozdišovce 18,2 2026 2029 Hriadky

Pozdišovce

42. Pozdišovce - Michalovce 12,1 2027 2030 Michalovce
43. Michalovce - Sobrance 15,8 2027 2030 Sobrance
44. Sobrance - Záhor, štátna hranica Slovensko/Ukrajina 15,5 2027 2030 Záhor

Priebeh výstavby diaľnice D1[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie o celej histórii výstavby diaľnic na Slovensku sa nachádzajú v článku: História výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku

Do roku 1989[upraviť | upraviť zdroj]

Po skončení druhej svetovej vojny došlo k prepadu intenzít cestnej dopravy, avšak už koncom 50. rokov 20. storočia sa tieto intenzity vrátilii na predvojnovú úroveň. Kapacita cestnej siete v bývalom Československu bola čoraz rýchlejšie vyčerpávaná a do štátnej koncepcie cestnej dopravy sa znovu dostávajú diaľnice, ako kvalitné a predovšetkým kapacitné cestné komunikácie. Uznesením vlády ČSSR č. 286 zo dňa 10. apríla 1963 došlo k novému určeniu trás jednotlivých diaľnic na území bývalého Československa, pričom sa uvažovalo s výstavbou základnej diaľničnej siete do roku 2000 a doplnkovej siete rýchlostných ciest po roku 2000. Na území súčasného Slovenska v zmysle príslušného uznesenia vlády mali byť do roku 2000 uvedené do prevádzky tri diaľnice a to diaľnica D1, ktorá mala spájať mestá Praha, Brno, Uherské Hradiště, Trenčín, Žilina, Vrútky, Ružomberok, Poprad, Košice a štátnu hranicu s vtedajším Sovietskym zväzom pri Užhorode, diaľnica D61, ktorá mala prepojiť Bratislavu, Trnavu, Piešťany a napojiť sa na diaľnicu D1 pri Trenčíne a diaľnica D2 z Bratislavy do Brna. Výstavba diaľnic ale neprebiehala predpokladaným tempom a už koncom 70. rokov bolo zrejmé, že dostavať základnú diaľničnú sieť do roku 2000 je úplne nereálne. Ako prvý úsek súčasnej diaľnice D1 a vtedajšej diaľnice D61 bol dňa 12. decembra 1975 sprejazdnený úsek Bratislava, Senecká cestaSenec. Do konca roku 1989 bol ešte sprejazdnený úsek zo Senca do Piešťan, z Ivachnovej do Hybe a z Prešova do Budimíra. Celkovo tak do konca roku 1989 bolo sprejazdnených 141,5 kilometra súčasnej diaľnice D1. Ak uvážime, že výstava diaľnice započala v roku 1974, priemerne bolo v tomto období sprejazdnených 5,66 kilometra diaľnice ročne, naviac prakticky výlučne v stavebne jednoduchých úsekoch bez tunelov a dlhých mostov.

1989 - 1993[upraviť | upraviť zdroj]

Po zvrhnutí komunistickej totality a s tým spojenými rozsiahlymi celospoločenskými zmenami dochádza k premene príkazového hospodárstva štátu na trhové. Tým nastávajú obrovské zmeny vo všetkých sférach života a spoločnosti. Naviac v tomto období dochádza najprv diskusiám o rozdelení a neskoršie aj k rozdeleniu vtedajšieho Československa. Na pozadí týchto zmien výstavba diaľnic a rýchlostných ciest ocitá v úzadí verejného záujmu a to vplyvom jednak pokračujúceho nedostatku financí a jednak nutnosti orientácie pozornosti na iné, významnejšie problémy. Medzi rokmi 1989 a 1993 tak na diaľnici D1 nedochádza prakticky k žiadnym významnejším zmenám. V rokoch 1989 až 1993 bolo sprejazdnených iba 2,6 kilometra diaľnice D1, teda 650 metrov ročne.

1993 - 2006[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé roky existencie samostatného Slovenska boli pokiaľ ide o výstavbu diaľnic, spojené s viac či menej kritickým nedostatkom financí na výstavbu infraštruktúry. Výstavbu začína naviac ovplyvňovať aj nový fenomén demokratickej politiky. Silnie orientácia na stavebne jednoduché a hlavne ekonomicky nenáročné úseky, ktoré je možné postaviť a sprejazdniť v priebehu jedného volebného obdobia. V tomto období tak primárne pokračuje výstavba na Považí. Volebný rok 1998 bol v rámci predvolebnej kampane poznačený otváraním úsekov diaľnice za prítomnosti zahraničných osobností (Claudia Schifferová, či Gérard Depardieu) a spustením výstavby ďalších úsekov diaľnice vládou Vladimíra Mečiara bez zabezpečenia finančného krytia v štátnom rozpočte. Po nástupe novej vlády Mikuláša Dzurindu sa tento nezodpovedný krok prejavil nevyhnutnosťou pozastavenia výstavby niektorých rozostavaných úsekov diaľnice pre neexistenciu finančných prostriedkov na výstavbu. Výstavba tak bola pozastavená na úseku Ladce – Sverepec, Vrtižer – Hričovské Podhradie a Važec – Mengusovce. V roku 1999 bola uznesením vlády Slovenska o koncepcii rozvoja diaľničnej infraštruktúry schválená nová sieť diaľnic a rýchlostných ciest a konečne tak dochádza k administratívnemu spojeniu dovtedajších diaľnic D61 a D1 do novotrasovanej diaľnice D1. Nový začiatok diaľnice D1 bol určený v križovatke s diaľnicou D2, v Bratislave - Pečni. Súčasne bol od diaľnice D1 odčlenený úsek z Bratislavy po štátne hranice s Rakúskom, dnes sa jedná o súčasť diaľnice D4. Plánovaný úsek bývalej Československej diaľnice D1 zo súčasného hraničného priechodu Drietoma po Chocholnú pri Trenčíne bol z plánov výstavby úplne vypustený a Považské diaľničné spojenie s Českom je dnes v zmysle medzištátnej dohody plánované v koridore Púchov - Lysá pod Makytou - Zlín. Medzi rokmi 1993 až 2006 bolo sprejazdnených 105 kilometrov diaľnice D1, teda priemerne 8 kilometrov ročne, pričom hlavná časť úsekov bola sprejazdnená po roku 1998.

2006 - 2010[upraviť | upraviť zdroj]

Po nástupe vlády Róberta Fica v roku 2006 bolo ohlásené urýchlenie výstavby diaľnic, pričom najväčšou prioritou bolo dokončenie diaľnice D1 po Košice. Vedenie štátu si dalo záväzok pripraviť všetky podklady pre začatie výstavby do konca roku 2010. V roku 2007 boli ohlásené takzvané projekty verejno-súkromného partnerstva (PPP projekty). Chýbajúce úseky diaľnice mal v rámci týchto projektov postaviť a následne 30 rokov spravovať súkromný investor, ktorému by štát hodnotu diaľnice 30 rokov splácal. Na diaľnici D1 boli vytvorené dva balíky PPP projektov, pričom prvý balík zahrňoval nepostavené úseky medzi Martinom a Prešovom, druhý balík zahrňoval úsek z Hričovského Podhradia po Dubnú Skalu. Verejné obstarávanie prebiehalo za komplikovaných pomerov, vylúčení uchádzači podávali rôzne odvolania, no nakoniec oba balíky dostali svojho realizátora. Kritizovaná bola okrem samotného priebehu obstarávania aj výška sumy za zhotovenie, prevádzkovanie a spravovanie postavených úsekov koncesionármi, ktorú mal štát za 30 rokov splatiť. Víťazom oboch balíkov sa ale v zmluvne stanovených termínoch nepodarilo zabezpečiť financovanie výstavby, čo napokon viedlo ku kolapsu uzavretých PPP zmlúv, keďže realizátori neboli schopní diaľnicu rozostavať. Došlo tak k paradoxnej situácií kedy výstavbu diaľnice D1 nedokázal zabezpečiť ani štát ani súkromný sektor, ktorý sa k tomu zmluvne zaviazal.

V roku 2009 sa navyše objavil problém s trasou diaľnice v úseku Turany - Hubová. Pôvodne, pred rokom 2006 bola v tomto úseku plánovaná realizácia tunela Korbeľka, ktorý obchádzal úzku dolinu Váhu. Vláda Róberta Fica ale nekoncepčne rozhodla o zmene trasy čo vyvolalo nutnosť prepracovania projektu diaľnice. Nová trasa, tzv. údolný variant resp. úžinový variant, mala viesť po povrchu zhruba v koridore cesty I/18. V novom koridore trasy štát súčasne spustil aj prípravné práce (odlesnenie, výstavba prístupových ciest) s ohľadom na očakávané zahájenie výstavby v tomto úseku v rámci projektov PPP. Prípravné práce značne poškodili niektoré chránené územia európskeho významu, čo bolo prešetrované aj Európskou komisiou. Po kolapse projektov PPP bol údolný variant s ohľadom na ekologické pomery zavrhnutý a znovu bola zahájená príprava projektu obsahujúceho tunel Korbeľka, avšak v mierne pozmenej trase, s mierne dlhším tunelom. Nekoncepčné zmeny tak viedli k premárneniu šiestich rokov. Medzi rokmi 2006 až 2010 bolo sprejazdnených 60,2 kilometrov diaľnice, teda 15,05 kilometra ročne. Hlavná časť odovzdaných úsekov však bola rozostavaná ešte pred nástupom Ficovej vlády. [3] [4] [5] [6] [7] [8]

2010 - 2012[upraviť | upraviť zdroj]

Po nástupe vlády Ivety Radičovej v roku 2010 došlo k vypršaniu PPP zmlúv, keďže súkromný sektor nebol schopný plniť svoje zmluvné záväzky plynúce z PPP zmlúv. Platnosť koncesnej zmluvy na tzv. prvý balík projektov PPP vypršala dňa 31. augusta 2010 a štát odmietol predĺžiť termín uzavretia definitívneho kontraktu z dôvodu neschopnosti investora zaistiť dostatočný kapitál. Podobná situácia nastala aj v prípade druhej koncesnej zmluvy, ktorej platnosť vypršala 15. decembra 2010. Vláda sa následne rozhodla stavať diaľnice za pomoci európskych fondov a dokončenie diaľnice medzi Bratislavou a Košicami stanovila na rok 2017. Medzi rokmi 2010 až 2012 bolo sprejazdnených 22 kilometrov diaľnice, teda 11 kilometrov ročne. [9] [10]

2012 - 2018[upraviť | upraviť zdroj]

Po nástupe druhej vlády Roberta Fica bolo opäť avizované urýchlenie dostavby diaľnic. Robert Fico označil ako prioritu dobudovať diaľnicu D1 medzi Bratislavou a Košicami do roku 2017. Z dôvodu nedostatku peňazí v štátnom rozpočte sa znovu uvažovalo o obnovení PPP projektov, súkromný sektor ale stále nebol schopný zabezpečiť financovanie výstavby. Výstavba diaľnice je v tomto období poznačená nekoncepčnosťou, nedostatkom financí a nedostatočnou projektovou prípravou. Medzi rokmi 2012 až 2018 bolo sprejazdnených 51,4 kilometra diaľnice D1, teda 8,5 kilometra ročne čo je výsledok porovnateľný s rokmi 1993 až 1998, kedy bola výstavba diaľnice silne poznačená pozastavením pre nedostatok finančných prostriedkov.

Budúcnosť výstavby[upraviť | upraviť zdroj]

Bratislava, Senecká cesta - Senec, rozšírenie na 4 + 4 jazdné pruhy, v príprave[upraviť | upraviť zdroj]

Prehľad úseku v príprave
Dĺžka úseku 13,0 km Predpoklad začiatku verejného obstarávania 2021
Predpoklad začiatku výstavby 2022
Predpoklad uvedenia do prevádzky 2028
Komentár:

Meškanie prerábky tohto krátkeho úseku D1 je mimoriadne vážne. V zmluve s koncesionárom PPP projektu D4R7 sa ministerstvo zaviazalo, že NDS do 31. januára 2019 v priestore diaľničnej križovatky sprístupní stavenisko pre výstavbu D4. Do tohto termínu sa však prestavba D1 nielenže nedokončí, ale ani nezačne. NDS ledva stihne vykúpiť pozemky a získať stavebné povolenie. Nereálny záväzok ministerstva a hroziace 2,5 až 3-ročné meškanie s jeho plnením stavia koncesionára do mimoriadne výhodnej pozície, keď si môže klásť podmienky, za ktorých pomôže previesť dopravu z D1 počas jej prestavby na budúce vetvy križovatky s D4. Tie je nutné na tento účel dočasne stavebne upraviť, čo bude musieť NDS po nedohode s koncesionárom obstarať samostatne. Je ťažké pochopiť, ako je možné, že tento problém ministerstvo od roku 2015 doteraz nevyriešilo. Každým mesiacom rastú nároky, ktoré si bude môcť koncesionár uplatňovať z titulu meškania na strane štátu, a tiež sa vzďaľuje horizont sprevádzkovania diaľnice D4. V marci 2019 NDS a.s. oznámila, že výstavba tohto úseku začne v roku 2022, s predpokladom ukončenia až v roku 2028, to sa netýka križovatky Triblavina, ktorej dokončenie je plánované v roku 2021.[11] [12] [13]

Senec - Trnava, rozšírenie na 3 + 3 jazdné pruhy, v príprave

Prehľad úseku v príprave
Dĺžka úseku 19,9 km Predpoklad začiatku verejného obstarávania 2022
Predpoklad začiatku výstavby 2024
Predpoklad uvedenia do prevádzky 2028
Komentár:

Rozšírenie najdlhšieho (20 km) z úsekov D1 po Trnavu sa posúva až na roky 2024 až 2027. Projektuje sa bez kolektorov, a tiež s dobudovaním križovatky pri Trnave o priamu vetvu z R1 od Nitry na D1 do Bratislavy. Posun prípravy súvisí s veľkými opakovanými zmenami projektu, ktoré je nutné zapracúvať do dokumentácie. Najnovšie ide o výrazné rozšírenie odpočívadla Triblavina, ktoré si vyžiada ďalšie doplnenie projektu aj nové územné rozhodnutie. NDS na to dokonca chystá súťaž na projektanta, keďže predchádzajúcimi zmenami už vyčerpala zákonný limit na dodatky k pôvodnej zmluve s projektantom. V marci 2019 NDS a.s. oznámila, že výstavba tohto úseku začne v roku 2024, s predpokladom dokončenia až v roku 2028.[11][12]

Úsek Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka, vo výstavbe

Prehľad úseku vo výstavbe
Dĺžka úseku 11,3 km Zmluvný začiatok výstavby Január 2014 Stavebné náklady spolu bez DPH

(Odhad NDS a.s. pred uzatvorením zmluvy)

426 miliónov EUR
Zhotoviteľ Váhostav - SK a.s., Doprastav a.s., Strabag s.r.o., Metrostav a.s. Zmluvný koniec výstavby Január 2018

Termín nebude dodržaný

Stavebné náklady spolu bez DPH

(Čiastka v zmysle zmluvy )

427 miliónov EUR
Stavebný dozor BUNG Slovensko s.r.o., AE Dozoring s.r.o., INFRAM SK s.r.o. Predpoklad sprejazdnenia úseku 2020 Poradie víťaznej cenovej ponuky vo

verejnom obstarávania

1. najlacnejšia
Najlacnejšia ponuka vo verejnom obstarávaní bez DPH 427 milionov EUR
Komentár:

Úsek Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka tvorí prvú časť južného obchvatu Žiliny a jeho súčasťou sú tunely Ovčiarsko a Žilina. Úsek je možné s omeškaním stavebne dokončiť v priebehu roku 2019, sprejazdnenie tohto úseku ale bude možné až po dokončení výjazdu Lietavská Lúčka, ktorý je stavebne súčasťou nasledujúceho úseku Lietavská Lúčka - Dubná Skala. Ďalšou podmienkou sprejazdnenia tohto úseku je sprejazdnenie privádzača Lietavská Lúčka, ktorý prepojí výjazd Lietavská Lúčka s cestou prvej triedy I/64. Výstavba úseku diaľnice z Lietavskej Lúčky do Dubnej Skaly ale v januári 2019 skolabovala, čo sa týka aj výjazdu Lietavská Lúčka. Výstavba privádzača Lietavská Lúčka, sa pre chyby v riadení rezortu dopravy začala veľmi oneskorene, až v závere decembra 2017. Výstavba privádzača preto výrazne mešká oproti plánom. Ukazuje sa, že napriek dlhému času na prípravu projekt nebol dobre pripravený na realizáciu. Rozbeh výstavby tak viazne a privádzač v zmluvnom termíne v júni 2019 určite nebude nedokončený, predbežne sa predpokladá dokončenie v decembri 2019. Podmienkou sprejazdnenia prevádzača je ale taktiež sprejazdnenie výjazdu Lietavská Lúčka, ktorý sa tak stáva kritickým bodom výstavby. Sprejazdnenie úseku z Hričovského Podhradia po Lietavskú Lúčku avšak nerieši dopravné problémy v Žiline, pretože jeho sprejazdnením nastane iba presmerovanie vstupu tranzitnej dopravy do mesta, zo súčasnej lokality v Žiline - Strážove, na západnom okraji mesta do novej lokality Bytčica, na južnom okraji mesta. Celkové presmerovanie tranzitnej dopravy mimo intravilán mesta nastane až po sprejazdnení nasledujúceho úseku z Lietavskej Lúčky do Dubnej Skaly.[14][15] [16][17]

Európska únia Výstavba tohto úseku diaľnice je financovaná z rozpočtu Európskej Únie. Výstavbu diaľnice objednáva a koordinuje NDS a.s. v spolupráci s Ministerstvom dopravy a výstavby SR.

Úsek Lietavská Lúčka - Dubná Skala, vo výstavbe[upraviť | upraviť zdroj]

Prehľad úseku vo výstavbe
Dĺžka úseku 13,5 km Zmluvný začiatok výstavby Jún 2014 Stavebné náklady spolu bez DPH

(Odhad NDS a.s. pred uzatvorením zmluvy)

424 miliónov EUR
Zhotoviteľ Dúha a.s., Salini Impregilo S.p.A. (Pôvodný zhotoviteľ, pôsobenie ukončené k 6.3.2019)

Nový zhotoviteľ bude vybratý najskôr v decembri 2019.

Zmluvný koniec výstavby December 2019

Termín nebude dodržaný

Stavebné náklady spolu bez DPH

(Čiastka v zmysle zmluvy )

410 miliónov EUR

Cena bude navýšená v súvislosti s výberom nového zhotoviteľa

Stavebný dozor ESP Consult, s.r.o., INFRAPROJEKT s.r.o., SGS Czech republic s.r.o. Predpoklad sprejazdnenia úseku December 2023, prípadne aj neskôr Poradie víťaznej cenovej ponuky vo

verejnom obstarávania

3. najdrahšia (Ponuka pôvodného zhotoviteľa Dúha a.s. - Salini Impregilo S.p.A.)
Najlacnejšia ponuka vo verejnom obstarávaní bez DPH 338 milionov EUR
Komentár:

Úsek diaľnice z Lietavskej Lúčky do Dubnej Skaly tvorí druhú časť južného obchvatu Žiliny a jeho súčasťou je tunel Višňové. Pôvodným víťazom tendra pre výstavbu tohto podúseku do Dubnej Skaly bolo v závere roku 2012 združenie Skanska + Strabag, ktorého najlacnejšia ponuka bola podložená výrazne optimalizovaným technickým riešením stavby. Toto združenie malo veľmi dobré predpoklady stavbu zvládnuť v zmluvnom termíne 5,5 roka, teda do konca roku 2018. Námietka v tendri druhého Doprastavu a následne aj aktívna snaha zainteresovaných v NDS a.s. a na ministerstve dopravy pod vedením Jána Počiatka dodatočne vylúčiť najnižšiu ponuku spôsobila v rokoch 2013 a 2014 premrhanie až 1,5 roka. Nakoniec NDS a.s. v júni 2014 podpísala zmluvu so spoločnosťami s podstatne horšou reputáciou a to Dúha a.s. a Salini Impregilo S.p.A., ktorých cenová ponuka bola v tendri tretia najdrahšia. Výsledkom tak bola nielen výrazne vyššia cena, ale aj veľmi zlé riadenie stavby, výrazne narastajúce meškanie a odsunutie termínu dokončenia tohto akútne potrebného úseku z konca roku 2019 predbežne až na koniec roku 2023. Mimoriadne zlé riadenie stavby zo strany združenia Dúha a.s. a Salini Impregilo S.p.A. a jeho problémy s platením resp. neplatením prác dodávateľov, vyvolali na prelome rokov 2018 a 2019 odchod subdodávateľov zo stavby a tým celkový kolaps výstavby. V januári 2019 ministerstvo dopravy a NDS a.s. oficiálne oznámili, že združenie Dúha a.s. - Salini Impregilo S.p.A. nie je schopné stavbu dokončiť. V marci 2019 uzatvorila NDS a.s. dohodu so združením o ukončení výstavby, stávajúce združenie tak toto rozostavané dielo nebude ďalej realizovať. Do konca roku 2019 musí NDS a.s. previesť jednak komplexnú inventarizáciu stavby za účelom zistenia ktoré objekty a v akom rozsahu a kvalite sú postavené a súčasne musí zrealizovať a vyhodnotiť súťaž na nového zhotoviteľa diela. V úvode roku 2019 tak nastalo silné spochybnenie sprejazdnenia tohto úseku v beztak už výrazne odsunutom termíne, v decembri roku 2022 a okolnosti nasvedčujú ukončeniu výstavby až v decembri roku 2023, prípadne aj neskôr. Akékoľvek ďalšie odloženie termínu sprejazdnenia za rok 2023, ale znamená nemožnosť ďalšieho finanovania výstavby tohto úseku z eurofondov. Štátny rozpočet však nie je pripravený dokončenie tejto stavby financovať. Prípadný kolaps financovania výstavby z eurofondov, v dôsledku neschopnosti NDS a.s. zabezpečiť sprejazdnenie úseku v beztak výrazne odloženom termíne do konca roku 2023, tak vyvolá odloženie sprejazdnenia v nepredvídateľnom horizonte.[18] [19] [20][21][22][23][24][17][25][26]

Európska únia Výstavba tohto úseku diaľnice je financovaná z rozpočtu Európskej Únie. Výstavbu diaľnice objednáva a koordinuje NDS a.s. v spolupráci s Ministerstvom dopravy a výstavby SR.

Úsek Turany - Hubová, v príprave[upraviť | upraviť zdroj]

Prehľad úseku v príprave
Dĺžka úseku 13,5 km Predpoklad začiatku verejného obstarávania December 2019
Predpoklad začiatku výstavby August 2020
Predpoklad uvedenia do prevádzky Júl 2027
Komentár:

Dokončenie diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami je technicky a stavebne možné už v roku 2025, podmienkou tohto termínu je ale rozostavanie úseku Turany - Hubová v priebehu roku 2019, čo je absolútne nereálne s ohľadom na pomalý postup prípravy výstavby diaľnice v tomto úseku. Trasa tohto úseku sa totiž viackrát nekoncepčne zmenila, až sa napokon štát vrátil k pôvodnému projektu trasy diaľnice s tunelom Korbeľka. Snaha ministrov prvej Ficovej vlády urýchliť výstavbu o 1 - 2 roky vylúčením dlhšieho tunela Korbeľka viedla do slepej uličky, v ktorej uviazli aj ďalší ministri, až sa premárnilo dlhých 13 rokov. Potreba vrátiť sa k riešeniu s Korbeľkou bola naviac evidentná už na jar 2013, keď veľký zosuv v trase údolného variantu ešte viac podčiarkol závažnosť zosuvných území v trase. Definitívne sa ukázalo, že údolný variant je nielen environmentálne ale aj stavebne výrazne rizikovejší. Najneskôr vtedy mali zodpovední rozhodnúť o projektovaní riešenia v súlade s pôvodným záverom EIA z roku 2002. Namiesto tzv. údolného variantu s kratšími tunelmi (spolu do 5 km), ktorý vyše desaťročie preferovalo ministerstvo dopravy, sa začína projektovať priamejší variant s dlhším tunelom Korbeľka až v roku 2018. Odporúčalo ho už prvé posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIA) v roku 2002 a znovu ho potvrdilo nové záverečné stanovisko EIA z mája 2017. Až v lete roku 2018 sa začala projektová príprava, ktorá bola ukončená v marci 2019, čo realistický horizont dokončenia tohto úseku s tunelmi v dĺžke 8,7 km posúva až na rok 2027. [27][12]


Úsek Hubová - Ivachnová, vo výstavbe[upraviť | upraviť zdroj]

Prehľad úseku vo výstavbe
Dĺžka úseku 15,2 km Zmluvný začiatok výstavby December 2013 Stavebné náklady spolu bez DPH

(Odhad NDS a.s. pred uzatvorením zmluvy)

327 miliónov EUR
Zhotoviteľ Váhostav - SK a.s., OHL ŽS a.s. Zmluvný koniec výstavby Jún 2018,

Termín nebude dodržaný, predĺžené dodatkom do júna 2022

Stavebné náklady spolu bez DPH

(Čiastka v zmysle zmluvy )

289 miliónov EUR
Stavebný dozor URS Polska sp. z.o.o. Predpoklad sprejazdnenia úseku December 2022,

prípadne aj neskôr

Poradie víťaznej cenovej ponuky vo

verejnom obstarávania

4. najdrahšia
Najlacnejšia ponuka vo verejnom obstarávaní bez DPH 207 milionov EUR
Komentár:

Úsek diaľnice D1 popri Ružomberku je stavbou, ktorá prešla bezprecedentnou zmenou časti trasy po začatí výstavby, vrátane predĺženia tunela Čebrať z 2,0 km na 3,6 km. Príčinou zmeny trasy sú nepredvídateľné geologické poruchy. Ťažko stabilizovateľný zosuv si vyžiadal už začiatkom roka 2015 zastavenie prác na najnáročnejšej časti úseku a podstatnú zmenu trasy s predĺžením tunela. Žiaľ, aj s prispením liknavosti a zlých rozhodnutí niektorých politických nominantov Ficovej vlády v NDS sa podrobný hydrogeologický prieskum objednal až v závere roku 2016. Následne správu o hodnotení vplyvu nového riešenia na životné prostredie NDS predložila v novembri 2017, záverečné stanovisko rezortu životného prostredia získala až v lete 2018. Dokončenie úseku tak výrazne mešká a to až celých 5 rokov. Práce v tuneli Čebrať z východného portálu sa síce odvtedy obnovili na základe banského povolenia, lenže plný rozbeh výstavby bude možný až po získaní platného stavebného povolenia, zrejme v priebehu roku 2019. V apríli 2019 sa vyrazená dĺžka tunela priblížila k hranici 1200 metrov, ktorú na základe stávajúceho banského povolenia nemožno prekročiť. Stavebným povolením, ktoré umožní riadne spustenie prác v celom rozsahu úseku ale NDS a.s. stále nedisponuje, s ohľadom na novovzniknuté prieťahy v súvislosti so zriadením prístupových ciest na stavbu v obci Hrboltová. Uvedenie úseku do užívania sa tak posúva pravdepodobne až na koniec roku 2022, čo znamená odloženie otvorenia o ďalších 6 mesiacov oproti revidovanému plánu zo začiatku roka 2019. Akékoľvek ďalšie prípadné odvolania a prieťahy v procesoch územného a stavebného konania, môžu pritom ešte aj tento termín ohroziť.[14][28][29] [20][19]

Európska únia Výstavba tohto úseku diaľnice je financovaná z rozpočtu Európskej Únie. Výstavbu diaľnice objednáva a koordinuje NDS a.s. v spolupráci s Ministerstvom dopravy a výstavby SR.


Úsek Beharovce - Branisko, ľavá polovica, ľavá tunelová rúra, v príprave[upraviť | upraviť zdroj]

Prehľad úseku v príprave
Dĺžka úseku 7,3 km Predpoklad začiatku verejného obstarávania November 2021
Predpoklad začiatku výstavby Júl 2022
Predpoklad uvedenia do prevádzky Január 2027
Komentár:

NDS deklaruje výstavbu v rokoch 2022 až 2027. Jedná sa ale o značne optimistický scenár. V skutočnosti NDS zatiaľ iba vypustila časové rezervy, ktoré v pôvodných termínoch mala. Reálne sa projektovanie druhej, ľavej rúry tunela Branisko doteraz nezačalo. Predpokladané termíny najbližších stupňov prípravy NDS oproti roku 2017 posunula o rok neskôr.[12]


Úsek Prešov, Západ - Prešov, Juh, vo výstavbe[upraviť | upraviť zdroj]

Prehľad úseku vo výstavbe
Dĺžka úseku 7,8 km Zmluvný začiatok výstavby Jún 2017 Stavebné náklady spolu bez DPH

(Odhad NDS a.s. pred uzatvorením zmluvy)

360 miliónov EUR
Zhotoviteľ Doprastav a.s., Eurovia SK a.s., Metrostav a.s. Zmluvný koniec výstavby Jún 2021 Stavebné náklady spolu bez DPH

(Čiastka v zmysle zmluvy )

356 miliónov EUR
Stavebný dozor BUNG Slovensko s.r.o., AE Dozoring s.r.o., INFRAM SK s.r.o. Predpoklad sprejazdnenia úseku Júl 2021 Poradie víťaznej cenovej ponuky vo

verejnom obstarávania

1. najlacnejšia
Najlacnejšia ponuka vo verejnom obstarávaní bez DPH 356 milionov EUR
Komentár:

Súčasťou tohto úseku je dostavba komplikovanej diaľničnej križovatky D1xR4 a výjazdu Prešov - západ, tunel Prešov a dostavba výjazdu Prešov - Juh. Výstavba tohto úseku prebieha bez výraznejších problémov, možnosťou tak je aj sprejazdnenie úseku v predčasnom užívaní už začiatkom roku 2021.[30][19]

Európska únia Výstavba tohto úseku diaľnice je financovaná z rozpočtu Európskej Únie. Výstavbu diaľnice objednáva a koordinuje NDS a.s. v spolupráci s Ministerstvom dopravy a výstavby SR.


Úsek Budimír - Bidovce, vo výstavbe[upraviť | upraviť zdroj]

Prehľad úseku vo výstavbe
Dĺžka úseku 14,4 km na diaľnici D1

1,2 km na rýchlostnej ceste R2

Zmluvný začiatok výstavby November 2016 Stavebné náklady spolu bez DPH

(Odhad NDS a.s. pred uzatvorením zmluvy)

199 miliónov EUR
Zhotoviteľ Skanska SK a.s. Zmluvný koniec výstavby December 2019 Stavebné náklady spolu bez DPH

(Čiastka v zmysle zmluvy )

209 miliónov EUR
Stavebný dozor SGS Czech Republic, s.r.o.,ESP Consult, s.r.o., INFRAPROJEKT, s.r.o. Predpoklad sprejazdnenia úseku December 2019 Poradie víťaznej cenovej ponuky vo

verejnom obstarávania

1. najlacnejšia
Najlacnejšia ponuka vo verejnom obstarávaní bez DPH 199 milionov EUR
Komentár:

Aktuálne najvýchodnejší úsek diaľnice D1 vo výstavbe netrpí prakticky žiadnymi problémami a jeho dokončenie v decembri 2019 sa javí ako reálne.[31][32] [19]

Európska únia Výstavba tohto úseku diaľnice je financovaná z rozpočtu Európskej Únie. Výstavbu diaľnice objednáva a koordinuje NDS a.s. v spolupráci s Ministerstvom dopravy a výstavby SR.


Úseky Bidovce - Dargov - Pozdišovce - Michalovce - Sobrance - Štátna hranica SK/UA v príprave[upraviť | upraviť zdroj]

Prehľad úsekov v príprave
Dĺžka úseku Bidovce - Dargov, 12,6 km

Dargov - Pozdišovce, 18,2 km

Pozdišovce - Michalovce, 12,1 km

Michalovce - Sobrance, 15,8 km

Sobrance - Záhor, 15,5 km

Predpoklad začiatku verejného obstarávania Marec 2026
Predpoklad začiatku výstavby November 2026
Predpoklad uvedenia do prevádzky November 2029
Komentár:

Tieto úseky diaľnice D1 na východom Slovensku sú stále iba na začiatku prípravy a ministerstvo dopravy ich k 31.12.2018 neradí medzi prioritné. Predpokladané termíny prípravy a výstavby sa za ostatný rok posunuli o rok neskôr. Dokončenie v nateraz uvádzaných rokoch 2029 a 2030 je veľmi neisté. Ak sa potvrdí riešenie s tunelom Dargov až v dĺžke 4 km, určite si vyžiada dlhšiu lehotu výstavby ako 3 roky, s ktorými kalkuluje NDS. Nedostatočná a neukončená príprava znamená aj riziko zmien trasy na čo je naviazané aj riziko predĺženia prípravy výstavby diaľnice a teda ďalšie odloženie termínu dokončenia.[12]


Úseky diaľnice[upraviť | upraviť zdroj]

Bratislava, Viedenská – Bratislava, Prístavný most[upraviť | upraviť zdroj]

Úsek diaľnice dlhý 3,2 kilometra začína v diaľničnej križovatke s diaľnicou D2 Bratislava – Pečňa a pokračuje cez výjazd Viedenská cesta a končí vo výjazde s Dolnozemskou cestou a Panónskou ulicou. V prevažnej miere je diaľnica umiestnená uprostred Einsteinovej ulice, od ktorej je fyzicky oddelená múrom a protihlukovou stenou. Na trase úseku sa nachádza päť lávok pre chodcov a cyklistov (z Pečnianskej ulice, pri obchodnom centre Aupark, od Sadu Janka Kráľa, od bývalého štadióna MFK Petržalka a od Šustekovej ulice). Celkové stavebné náklady dosiahli sumu 1,908 miliardy Sk. Začiatok výstavby bol pôvodne plánovaný na rok 2002[33], ale s výstavbou sa začalo až 20. marca 2003. Stavba bola odovzdaná do predčasného užívania 4. decembra 2005[34], pričom postupné dokončovacie práce na lávkach prebiehali až do júna 2006.

Bratislava, Prístavný most – Bratislava, Prievoz[upraviť | upraviť zdroj]

Úsek Prístavný most – Prievoz je 3 kilometre dlhý a hlavným objektom tohto úseku je Prístavný most, ktorý bol postavený ako v poradí tretie premostenie Dunaja v Bratislave. Most je dlhý 460,8 a široký 29,4 metrov a vystavaný bol v období od apríla 1978 do decembra 1985. Už v decembri 1983 bol do predčasného užívania odovzdaný ľavý jazdný pás mosta. Celkové stavebné náklady v tom čase dosiahli hodnotu 1,085 miliardy Kčs[35].

Bratislava, Prievoz - Bratislava, Mierová[upraviť | upraviť zdroj]

Tento úsek je 2,6 kilometra dlhý a sprejazdnený bol v roku 1990, po šiestich rokoch výstavby.

Bratislava, Mierová – Bratislava, Senecká cesta[upraviť | upraviť zdroj]

Na tomto úseku dlhom 5,5 kilometra sa nachádzajú tri výjazdy, obojstranné odpočívadlo Zlaté Piesky, 9 mostov na vetvách mimoúrovňových vájazdov, 6 nadjazdov, 2 mosty mimo diaľnice. Dominantným prvkom na tomto úseku je 1756 metrov dlhá estakáda Prievoz[36]. Diaľnica na tomto úseku vedie po okraji intravilánu mesta, pričom míňa Avion Shopping Park, Letisko M. R. Štefánika, i prírodné kúpalisko Zlaté piesky. Stavba začala 15. júna 1999. Do prevádzky bol úsek uvedený 31. augusta 2002, ale definitívne dokončený bol až v decembri 2007. Náklady na výstavbu sa vyšplhali na hodnotu 3,544 miliardy Sk.

Bratislava, Senecká cesta - Senec[upraviť | upraviť zdroj]

Tento technicky a stavebne nenáročný úsek prechádza prevažne poľnohospodársky využívanou krajinou. Je dlhý 13 kilometrov, jeho výstavba začala v roku 1972 a do prevádzky bol uvedený v roku 1975. Úsek sa začína vo výjazde Bratislava - Vajnory odkiaľ pokračuje severovýchodným smerom k obci Chorvátsky Grob, ktorú obchádza z južnej strany a diaľnica v tomto mieste naberá orientáciu priamo na východ. Následne sa trasa znovu otáča severozápadným smerom a pokračuje k výjazdu Senec, kde tento úsek končí. V minulosti tento úsek začínal voľným napojením na Seneckú cestu v Bratislave. Toto voľné napojenie zaniklo postavením výjazdu Bratislava - Vajnory. Diaľnica má v tomto úseku 3 jazdné pruhy v každom smere jazdy, dohromady teda 6 jazdných pruhov. Oddelenie jednotlivých smerov jazdy je zabezpečené stredovým betónovým zvodidlom, ide o takzvaný New Jersey profil. Zvodidlá ale chýbajú a to v prevažnej dĺžke celého úseku na okraji oboch jazdných smerov. Súčasne v tomto úseku chýba v celej dĺžke odstavný pruh, ktorý je nahradený dvoma obojstrannými zálivmi pre núdzové odstavenie vozidla. V celej dĺžke úseku taktiež chýba oplotenie diaľnice. Uvedené chýbajúce vybavenie diaľnice v tomto úseku, je príčinou formálneho zaradenia tohto úseku medzi rozostavané úseky, úsek teda nie je skolaudovaný. Keďže je úsek formálne stavbou, vodorovné značenie je realizované oranžovou farbou. Súčasne je na danom úseku aj znížená maximálna povolená rýchlosť na 110km/h medzi 5. hodinou ráno až 22. hodinou večer.

Od začiatku úseku vo výjazde Bratislava - Vajnory v kilometri 13,5 až po kilometer 14,5 je úsek vybavený verejným osvetlením. Približne v kilometri 14,3 diaľnica preklenuje krátkym mostom ulicu Pri mlyne. Približne v kilometri 14,7 diaľnica ďalším krátkym mostom preklenuje železničnú trať 130. Približne v kilometri 15,6 sa nachádza krátke súmostie diaľnice a poľnej cesty ponad melioračný kanál. V kilometri 16,8 sa nachádza most ponad diaľnicu, ktorý je súčasťou Triblavinskej cesty z miestnej časti Čierna Voda, obce Chorvátsky Grob do obce Ivanka pri Dunaji. Súčasne sa v danom mieste nachádza aj krátky most na diaľnici ponad miestny potok. Približne v kilometri 18,5 prebieha výstavba nového výjazdu Triblavina.[37]Daný výjazd je umiestnený do priestoru bývalého malého obojstranného odpočívadla Triblavina, ktoré spustením výstavby zaniklo. V budúcnosti bude v tomto mieste taktiež umiestnená križovatka diaľnic D1 a D4, predbežne nazývaná aj Ivanka - Sever. V kilometri 20,5 sa nachádza ďalší most ponad diaľnicu a to na ceste III. triedy č. 1083. V kilometri 21,5 sa nachádza obojstranný záliv pre núdzové odstavenie motorových vozidiel v prípade poruchy. V kilometri 22,0 diaľnicu preklenuje most nesúci poľnú cestu. Ďalší most tohto typu sa nachádza aj v kilometri 24,6 kde je súčasne umiestnený ďalší obojstranný záliv pre núdzové odstavenie motorových vozidiel v prípade poruchy. Medzi kilometrom 26,0 a 27,0 sa nachádza výjazd Senec, ktorý je označený ako výjazd č.27. V minulosti tento úsek začínal voľným napojením na Seneckú cestu v Bratislave.

Senec - Trnava[upraviť | upraviť zdroj]

Tento technicky a stavebne nenáročný úsek prechádza poľnohospodársky využívanou krajinou. Je dlhý 23,1 kilometra a jeho výstavba začala v roku 1975, sprejazdnený bol v roku 1978. Úsek sa začína vo výjazde Senec odkiaľ pokračuje severovýchodným až východným smerom k výjazdu Senec - Východ obchádzajúc Senec zo severu. Trasa diaľnice sa následne otáča na sever a pokračuje severovýchodným smerom, južne od obce Blatné zhruba paralelne s cestou I.triedy č.61. Diaľnica ďalej prechádza úzkym nezastavaným koridorom medzi obcami Cífer a Slovenská Nová Ves a pokračuje ďalej severovýchodným až východným smerom k výjazdu Voderady. Trasa diaľnice sa následne otáča mierne na sever a severovýchodným smerom pokračuje obchádzajúc obec Zeleneč z juhu, k diaľničnej križovatke diaľnice D1 a rýchlostnej cesty R1. Diaľnica má v tomto úseku 3 jazdné pruhy v každom smere jazdy, dohromady teda 6 jazdných pruhov. Oddelenie jednotlivých smerov jazdy je zabezpečené stredovým betónovým zvodidlom, ide o takzvaný New Jersey profil. Zvodidlá ale chýbajú a to v prevažnej dĺžke celého úseku na okraji oboch jazdných smerov. Súčasne v tomto úseku chýba v celej dĺžke odstavný pruh, ktorý je nahradený dvoma obojstrannými zálivmi pre núdzové odstavenie vozidla. V celej dĺžke úseku taktiež chýba oplotenie diaľnice. Uvedené chýbajúce vybavenie diaľnice v tomto úseku, je príčinou formálneho zaradenia tohto úseku medzi rozostavané úseky, úsek teda nie je skolaudovaný. Keďže je úsek formálne stavbou, vodorovné značenie je realizované oranžovou farbou. Súčasne je na danom úseku aj znížená maximálna povolená rýchlosť na 110km/h medzi 5. hodinou ráno až 22. hodinou večer.

Úsek sa začína v kilometri 27,0. V kilometri 28,5 sa nachádza malé obojstranné odpočívadlo bez akýchkoľvek služieb, ktoré bolo v minulosti v smere z Bratislavy do Trnavy vybavené motorestom. Aktuálne je objekt bývalého motorestu uzavretý. Približne v kilometri 28,7 diaľnica preklenuje krátkym mostom miestnu komunikáciu v Červenom Majeri. Medzi kilometrom 29,0 až 30,0 je umiestnený výjazd Senec - Východ, označený ako výjazd č.30 a ktorý je niekedy nazývaný aj výjazd Blatné. V kilometri 32,5 sa nachádza obojstranný záliv pre núdzové odstavenie motorových vozidiel v prípade poruchy. V kilometri 33 sa nachádza malý most, ktorým diaľnica prekračuje poľnú cestu. V kilometri 34,0 sa v smere z Bratislavy do Trnavy nachádza malé odpočívadlo, bez akýchkoľvek služieb. Toto odpočívadlo nie je označené a platí tu zákaz vjazdu, okrem vozidiel NDS a.s. V kilometri 34,5 sa nachádza most ponad diaľnicu, ktorý je súčasťou cesty III.triedy č.1047. V kilometri 35,0 sa nachádza malé obojstranné odpočívadlo Čataj. Odpočívadlo Čataj v smere z Bratislavy do Trnavy je netypicky a v rozpore s technickou normou a zákonom prepojené s účelovou komunikáciou, ktorá prepája odpočívadlo a obec Čataj. Prepojenie je provizórne uzatvorené rampou a nie je nijako označené. V smere z Bratislavy do Trnavy je toto odpočívadlo vybavené motorestom a sociálnym zariadením. Odpočívadlo v opačnom smere nie je vybavené službami. Súčasne s ohľadom na krátku dĺžku pripájacích pruhov v smere na odpočívadlo, je v kilometri 35,0 až 35,5 obmedzená rýchlosť v pravom jazdnom pruhu na 80 km/h a to v oboch jazdných smeroch z Bratislavy aj do Bratislavy. V kilometri 35,8 diaľnica krátkym mostom preklenuje miestny potok. V kilometri 36,0 je umiestnená mýtna brána. V kilometri 36,3 diaľnicu preklenuje most na ceste III. triedy č.1334. V kilometri 38,0 sa nachádza obojstranný záliv pre núdzové odstavenie motorových vozidiel v prípade poruchy. V kilometri 40,5 diaľnica krátkym mostom preklenuje potok Gidra a súčasne v tomto mieste diaľnicu preklenuje most na ceste III. triedy č. 1285. V kilometri 41,2 sa nachádza obojstranný záliv pre núdzové odstavenie motorových vozidiel v prípade poruchy. V kilometri 42,7 diaľnica preklenuje poľnú cestu a potok Ronava. Medzi kilometrom 43,0 až 44,0 je umiestnený výjazd Voderady, ktorý označený ako výjazd č.44. Výjazd je prepojený s cestou III. triedy č.1286, ktorá v tomto mieste taktiež mostom prekračuje diaľnicu. V kilometri 45,5 sa nachádza obojstranný záliv pre núdzové odstavenie motorových vozidiel v prípade poruchy. V kilometri 47,1 diaľnica krátkym mostom preklenuje cestu III.triedy č.1287. V kilometri 47,2 a 47,5 diaľnica preklenuje krátkym mostom účelovú komunikáciu. V kilometri 47,5 sa nachádza obojstranné odpočívadlo strednej veľkosti, ktoré je na oboch stranách vybavené čerpacou stanicou pohonných hmôt a motorestom. S ohľadom na krátku dĺžku pripájacích pruhov v smere na odpočívadlo, je v kilometri 47,5 až 48,3 obmedzená rýchlosť v pravom jazdnom pruhu na 80 km/h a to v oboch jazdných smeroch z Bratislavy aj do Bratislavy. V kilometri 48,5 diaľnica preklenuje krátkym mostom potok Trnávka. V kilometri 49,0 diaľnicu preklenuje most na poľnej ceste. Medzi kilometrom 49,0 a 50,0 je umiestnená diaľničná križovatka diaľnice D1 a rýchlostnej cesty R1. V tomto mieste končí trasa diaľnice vedená v troch jazdných pruhoch pre každý smer jazdy a súčasne aj rýchlostné obmedzenie 110 km/h. Ďalej na sever pokračuje diaľnica v bežnom vedení z dvoma jazdými pruhmi pre každý smer jazdy. V tejto križovatke súčasne končí aj tento úsek.

Trnava - Hlohovec[upraviť | upraviť zdroj]

Tento stavebne nenáročný úsek je dlhý 15,9 kilometra. Výstavba prebiehala v rokoch 1978 až 1982. Začiatok úseku je v križovatke D1xR1 Trnava, odkiaľ diaľnica pokračuje severným až severovýchodným smerom. Diaľnica obchádza mestá Hlohovec a Leopoldov zo západnej strany. Pri Hlohovci sa nachádza rovnomenný výjazd v ktorom úsek končí.

Hlohovec - Piešťany[upraviť | upraviť zdroj]

Výstavba tohto úseku s dĺžkou 17,7 kilometra začala v júni 1980. Ide o technicky nenáročný úsek, ktorý vedie paralelne s cestou I/61. Začína v mieste výjazdu Hlohovec a pokračuje smerom k výjazdu Červeník, odkiaľ pokračuje západne od obcí Madunice a Drahovce a obchádza vodnú nádrž Sĺňava. Úsek končí vo výjazde Piešťany. Na úseku sa nachádza celkovo 17 mostov, veľké pravostranné odpočívadlo Červeník a malé obojstranné odpočívadlo Piešťany. Úsek uviedli do prevádzky v júli 1985.

Piešťany - Horná Streda[upraviť | upraviť zdroj]

Úsek Piešťany – Horná Streda je dlhý 8,1 kilometra a postavený bol v rokoch 1984 až 1988. Tento stavebne jednoduchý úsek začína vo výjazde Piešťany a končí vo výjazde Horná Streda.

Horná Streda - Nové Mesto nad Váhom[upraviť | upraviť zdroj]

Križovatka Trnava s R1

Úsek dlhý 14,4 kilometra vedie malebnou krajinou v okolí rieky Váh. Začína vo výjazde Horná Streda. Odtiaľ pokračuje na sever smerom k výjazdu Lúka a končí sa vo výjazde Rakoľuby napojením na cestu II/515 medzi Novým Mestom nad Váhom a Rakoľubmi. Na trase je 16 mostných objektov a odpočívadlo Hrádok. Výstavba začala v roku 1996 a polovičný profil uviedli do prevádzky 10. septembra 1998. Tohto úseku sa netýkalo pozastavenie výstavby daľnic pre nedostatok finančných prostriedkov v roku 1999 a plný profil bol následne dokončený 18. októbra 2000.

Nové Mesto nad Váhom - Chocholná[upraviť | upraviť zdroj]

13,1 kilometra dlhý úsek sa nachádza na južnom konci stredného Považia a spája mestá Nové Mesto nad Váhom a Trenčín. V budúcnosti sa počíta s prestavbou existujúceho výjazdu Chocholná na diaľničnú križovatku D1xR2 s rýchlostnou cestou R2. Na trase úseku sa nachádzajú dve obojsmerné odpočívadla Beckov a Kostolná a 20 mostov. Výstavba začala v roku 1996 a v polovičnom profile bol úsek v prevádzke od 10. septembra 1998 spolu s predchádzajúcim úsekom. Tohto úseku sa netýkalo pozastavenie výstavby daľnic pre nedostatok finančných prostriedkov v roku 1999 a plný profil bol následne dokončený v priebehu roku 2000.

Chocholná - Nemšová[upraviť | upraviť zdroj]

Úsek dlhý 17,9 kilometra vytvára západný obchvat Trenčína a nachádza sa na ňom obojstranné odpočívadlo Zamarovce. Je rozdelený na dva podúseky; Chocholná – Skala a Skala – Nemšová. Výstavba úseku Chocholná – Skala začala už v septembri 1991, zbytok úseku po Nemšovú bol rozostavaný v roku 1994. Úsek uviedli do prevádzky v roku 1996. Dokončovacie práce a výstavba diaľničného privádzača Trenčín, s dĺžkou 3,5 kilometra pokračovali do 18. septembra 2002, kedy bol privádzač odovzdaný do užívania.

Nemšová - Ladce[upraviť | upraviť zdroj]

Trasa 15,5 kilometra dlhého úseku je umiestnená medzi Nosický kanál a koryto Váhu. Na trase sú dva výjazdy, Ilava a Ladce. S výstavbou úseku sa začalo v roku 1996 a úsek uviedli do prevádzky v polovičnom profile 10. debembra 1998. Plný profil bol uvedený do prevádzky 9. novembra 2000.

Ladce - Sverepec[upraviť | upraviť zdroj]

Výstavba tejto časti D1 začala v roku 1998, no v roku 1999 bola pozastavená pre neexistenciu finančných prostriedkov na výstavbu. Na trase je celkovo 27 mostov a diaľničný privádzač Púchov. Na ľavom dvojpruhu je 14 mostov s celkovou dĺžkou takmer 2,8 km, na pravom dvojpruhu (smer Žilina) je 13 mostov s celkovou dĺžkou vyše 2,5 km. Najdlhší most Pružinka má dĺžku 902 metrov. Pri areáli motokrosu vo Sverepci je vybudované pravostranové odpočívadlo. Na tomto úseku bola v minulosti maximálna povolená rýchlosť obmedzená na 100 km/h z dôvodu smerového vedenia diaľnice. V stúpaní pri areáli motokrosu je pruh pre pomalé vozidlá. Prvú časť úseku od Ladiec po výjazd Beluša s dĺžkou 1,9 km uviedli do prevádzky v polovičnom profile 24. júla 2004 a v plnom profile 26. augusta 2004. Zvyšok úseku bol uvedený do prevádzky 9. decembra 2005. V čase uvedenia do prevádzky bol koniec úseku provizórne napojený na cestu I/61, toto provizórne napojenie bolo zrušené po otvorení nasledujúceho úseku do Vrtižera.

Sverepec - Vrtižer[upraviť | upraviť zdroj]

pred križovatkou Beluša

Výstavba II. podúseku bola zahájená v roku 2007, výstavba I. podúseku bola zahájená v roku 2008. Úsek začína vo výjazde Považská Bystrica - Juh (Sverepec), kde diaľnica prekračuje cestu I/61. Ďalej prechádza nad mestom Považská Bystrica estakádou s dĺžkou 1 444 m. Druhým významným mostom je estakáda pozdĺž Hričovského kanála s dĺžkou 1 694,5 m, vybudovaná z dôvodu ochrany tohto úseku diaľnice pred povodňami. Úsek končí vo výjazde Považská Bystrica, sever (Vrtižer). Na úseku boli vybudované protihlukové steny v dĺžke 2 000 m, jedno pravostranné odpočívadlo „Považská Bystrica“ a Stredisko správy a údržby diaľnic Považská Bystrica (SSÚD). Úsek bol sprejazdnený 31. mája 2010.

Vrtižer - Hričovské Podhradie[upraviť | upraviť zdroj]

Diaľničný úsek D1 Vrtižer – Hričovské Podhradie má dĺžku 12,9 kilometra. Z pôvodnej dĺžky 13,5 kilometra bol skrátený tak, aby končil na začiatku diaľnice D3 v križovatke D1xD3 Hričovské Podhradie. Nahradil preťaženú cestu I/61 medzi Považskou Bystricou a Žilinou. Na trase sa nachádza aj výjazd Bytča. Výstavba sa začala v októbri 1998, ale o rok neskôr bola pozastavená pre nedostatok finančných prostriedkov na výstavbu. Výstavba bola obnovená v júli 2004 a úsek uviedli do prevádzky v plnom profile 29. júna 2007.

Hričovské Podhradie - Dubná Skala[upraviť | upraviť zdroj]

Úsek Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka je možné stavebne dokončiť v priebehu roku 2019, sprejazdnenie tohto úseku ale bude možné až po dokončení výjazdu Lietavská Lúčka, ktorý je stavebne súčasťou nasledujúceho úseku Lietavská Lúčka - Dubná Skala. Pôvodným víťazom tendra pre výstavbu tohto úseku do Dubnej Skaly bolo v závere roku 2012 združenie Skanska + Strabag, ktorého najnižšia ponuka bola podložená výrazne optimalizovaným technickým riešením. Toto združenie malo veľmi dobré predpoklady stavbu zvládnuť v zmluvnom termíne 5,5 roka, teda do konca roku 2018. Námietka v tendri druhého Doprastavu a následne aj aktívna snaha zainteresovaných v NDS dodatočne vylúčiť najnižšiu ponuku spôsobila v rokoch 2013 a 2014 premrhanie až 1,5 roka. Nakoniec NDS v júni 2014 podpísala zmluvu so spoločnosťami s podstatne horšou reputáciou a to Salini Impregilo a Dúha a.s., ktorých cenová ponuka bola v tendri až tretia. Výsledkom je nielen vyššia cena, ale aj veľmi zlé riadenie stavby, výrazne narastajúce meškanie a odsúvanie termínu dokončenia tohto akútne potrebného úseku z konca roku 2019 predbežne až na koniec roku 2022. Zlé riadenie stavby zo strany zhotoviteľa a jeho problémy s platením prác dodávateľov v ostatnom období zvyšujú hrozbu scenára, že NDS bude musieť na dokončenie stavby hľadať iného zhotoviteľa, čo môže zdržanie ďalej zväčšiť.[19] [20]

Dubná Skala - Turany[upraviť | upraviť zdroj]

Úsek Dubná SkalaTurany je dlhý 16,5 kilometra Súčasťou stavby sú výjazdy Dubná Skala, Ratkovo a križovatka D1xR3 s rýchlostnou cestou R3, Martin. Ďalej bol postavený krátky úsek rýchlostnej cesty R3, ktorý slúži ako diaľničný privádzač z Martina s dĺžkou 1,652 kilometra. Na úseku je 28 mostných objektov, malé a veľké obojstranné odpočívadlo Turčianska Štiavnička[38]. Zmluva o výstavbe bola podpísaná 26. októbra 2011, samotná výstavba začala 11. novembra 2011. Po poškodení časti stavby vplyvom počasia v máji 2014 stavebný dozor súhlasil s oddialením termínu dokončenia stavby do 30. septembra 2015 s tým, že úsek bude sprejazdnený do 30. júna 2015.[39] Celý úsek bol nakoniec slávnostne odovzdaný do užívania 10. júla 2015. Po otvorení nasledujúceho úseku Turany - Hubová, nastane skrátenie diaľnice D1 o viac než tri kilometre s ohľadom na prepojenie týchto dvoch úsekov v súčasnom kilometri 13,246 tohto úseku. Zbytok úseku Dubná Skala - Turany bude následne preklasifikovaný ako privádzač D1 od cesty I/18. Príčinou tejto zmeny je celková zmena trasy diaľnice D1, ktorá mala pokračovať od súčasného výjazdu z diaľnice D1 na cestu I/18 pri Krpeľanoch, cez kataster obcí Šútovo, Kraľovany, Stankovany a Ľubochňa až do Hubovej. Táto trasa bola pre mimoriadne nevhodné geologické podmienky a nutnosti značných zásahov do životného prostredia zavrhnutá. Do výstavby sa tak dostane trasa, ktorá začína v kilometri 13,246 už existujúceho úseku Dubná Skala - Turany, pokračuje priamo východným smerom cez tunel Korbeľka popod vrch Kopa, a ďalej tunelom Havran až do Hubovej, kde tento úsek končí.

Turany - Hubová[upraviť | upraviť zdroj]

Dokončenie diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami je technicky a stavebne možné už v roku 2025, podmienkou tohto termínu je ale rozostavanie úseku Turany - Hubová v priebehu roku 2019, čo je absolútne nereálne s ohľadom na pomalý postup prípravy výstavby diaľnice. Trasa tohto 13,5 kilometra dlhého úseku sa totiž viackrát nekoncepčne zmenila, až sa napokon štát vrátil k pôvodnému projektu trasy diaľnice tunelom Korbeľka. Snaha ministrov prvej Ficovej vlády urýchliť výstavbu o 1 až 2 roky vylúčením dlhšieho tunela Korbeľka viedla do slepej uličky, v ktorej uviazli aj ďalší ministri, až sa premárnilo dlhých 13 rokov. Potreba vrátiť sa k riešeniu s Korbeľkou bola naviac evidentná už od jari 2013, keď veľký zosuv v trase údolného variantu ešte viac podčiarkol závažnosť zosuvných území v trase. Definitívne sa ukázalo, že údolný variant je nielen environmentálne ale aj stavebne výrazne rizikovejší. Najneskôr vtedy mali zodpovední rozhodnúť o projektovaní riešenia v súlade s pôvodným záverom EIA z roku 2002. Namiesto tzv. údolného variantu s kratšími tunelmi (spolu do 5 km), ktorý vyše desaťročie preferovalo ministerstvo dopravy, sa začína projektovať priamejší variant s dlhším tunelom Korbeľka až v roku 2018. Odporúčalo ho už prvé posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIA) v roku 2002 a znovu ho potvrdilo nové záverečné stanovisko EIA z mája 2017. Až v lete tohto roka sa začala projektová príprava, čo horizont dokončenia tohto úseku s tunelmi v dĺžke 8,7 km posúva predbežne na rok 2027. [19]

Hubová - Ivachnová[upraviť | upraviť zdroj]

15,2 kilometra dlhý úsek diaľnice D1 severne od Ružomberku je stavbou, ktorá prešla bezprecedentnou zmenou časti trasy po začatí výstavby, vrátane predĺženia tunela Čebrať z 2,0 km na 3,6 km. Dokončenie úseku výrazne mešká a to až o celých 5 rokov. Ťažko stabilizovateľný zosuv si vyžiadal už začiatkom roka 2015 zastavenie prác na najnáročnejšej časti úseku a podstatnú zmenu trasy s predĺžením tunela. Žiaľ, aj s prispením liknavosti a zlých rozhodnutí niektorých politických nominantov Ficovej vlády v NDS sa podrobný hydrogeologický prieskum objednal až v závere roku 2016. Následne správu o hodnotení vplyvu nového riešenia na životné prostredie NDS predložila v novembri 2017, záverečné stanovisko rezortu životného prostredia získala až v lete 2018. Práce v tuneli Čebrať z východného portálu sa síce odvtedy obnovili na základe banského povolenia, lenže plný rozbeh výstavby bude možný až po získaní stavebného povolenia, zrejme v priebehu roku 2019. Uvedenie úseku do užívania sa tak posúva na rok 2022. Prípadné ďalšie odvolania a prieťahy v procesoch územného a stavebného konania môžu ešte aj tento termín ohroziť.[12]

Ivachnová - Liptovský Mikuláš[upraviť | upraviť zdroj]

Výstavba na pomedzí Hubovej a Ružomberka v auguste 2018

Úsek je 15 kilometrov dlhý a nachádza sa medzi mestami Ružomberok a Liptovský Mikuláš. Výstavba prebiehala od januára 1973 do decembra 1977 súčasne s výstavbou vodného diela Liptovská Mara. V smere na Košice boli vybudované odpočívadlá Ivachnová (v budúcnosti by malo byť aj v opačnom smere) a Čemice. Medzi nimi sa nachádza ešte veľké obojstranné odpočívadlo Dechtáre. Náklady na výstavbu úseku dosiahli hodnotu 241,3 milióna Kčs[35]. V rokoch 20052006 boli vybudované chýbajúce odbočovacie a pripájacie pruhy na odpočívadlo Dechtáre v celkovej dĺžke 1 006 metrov[40]. Úsek začína dočasným napojením na cestu I/18, ktoré bude po dokončení nasledujúceho úseku do Hubovej zrušené. Úsek ďalej pokračuje smerom k výjazdu Ivachnová a končí vo výjazde Liptovský Mikuláš.

Liptovský Mikuláš - Liptovský Ján[upraviť | upraviť zdroj]

Výstavbou tohto úseku s dĺžkou 6,4 kilometra bol vytvorený južný obchvat Liptovského Mikuláša. Úsek bol vo výstavbe od marca 1972, pričom jeho časť sprejazdnili 1. júla 1976, zvyšok 9. decembra 1976, čo ho v poradí odovzdaných úsekov diaľnice D1 radí na druhé miesto, hneď za úsek Bratislava – Senec. Súčasťou stavby bola okrem výjazdov Liptovský Mikuláš a Liptovský Ján aj budova Strediska správy a údržby diaľnic (SSÚD) na Športovej ulici v Liptovskom Mikuláši. Celkové náklady na výstavbu vrátane budovy SSÚD dosiahli sumu 368 miliónov Kčs[35].

Liptovský Ján - Liptovský Hrádok[upraviť | upraviť zdroj]

Úsek medzi Liptovským Jánom a Liptovským Hrádkom s dĺžkou 5,1 kilometra bol vo výstavbe od apríla 1975 do decembra 1983 a nachádza sa na ňom najdlhší cestný most na SlovenskuViadukt Podtureň dlhý 1 035 metrov[41]. Viadukt sa nachádza 12 metrov nad terénom a vedie ponad dolinu rieky Váh a obec Podtureň. Súčasťou stavby úseku sú aj dva výjazdy Liptovský Ján a Liptovský Hrádok a výstavba úseku si vyžiadala investíciu vo výške 502,7 milióna Kčs[35].

Liptovský Hrádok - Hybe[upraviť | upraviť zdroj]

Diaľnica D1 pri Dovalove na Liptove.

Úsek s dĺžkou 8,2 kilometra bol vo výstavbe v dvoch etapách. Prvá etapa bola realizovaná v období od apríla 1983 do júna 1986, pričom sa diaľnica vybudovala len v polovičnom profile. Druhá etapa, predstavujúca dostavanie na plný profil, sa začala realizovať až v apríli 1987 a dokončená bola až po nežnej revolúcii v októbri 1990. Celkové náklady na výstavbu oboch profilov dosiahli hodnotu 583,2 milióna Kčs[35]. Dominantným prvkom úseku je letmo montovaný Most Dovalovec s dĺžkou 526,4 metra, ktorý premosťuje potok Dovalovec a priľahlé územie vo výške 33,06 metra[42].

Hybe - Važec[upraviť | upraviť zdroj]

Úsek vedúci paralelne s cestou I/18 a železnicou popri Bielom Váhu meria 10,4 kilometra. Vo výstavbe bol od augusta 1996 až do 16. novembra 2000, pričom v polovičnom profile slúži už od roku 1998[43]. Súčasťou stavby bol jeden výjazd Východná, dostavanie ďalších dvoch Hybe a Važec, deväť mostov a štyri nadjazdy. Pri Východnej bolo vybudované malé obojstranné odpočívadlo, výjazd Hybe bol postavený len ako polovičný, a to v smere do Bratislavy[35]. Po odovzdaní do predčasného užívania postupne pokračovali dokončovacie práce na výjazde a odpočívadle Východná a ďalšom technickom vybavení diaľnice až do októbra 2007. Celkové náklady sa vyšplhali na hodnotu 3,461 miliardy slovenských korún[35].

Važec - Mengusovce[upraviť | upraviť zdroj]

Výstavba tohto úseku s dĺžkou 12 kilometrov začala ešte v auguste 1998. Projekt počítal s výstavbou až 23 mostných objektov, troch veľkých odpočívadiel a troch výjazdov Važec, Štrba a Mengusovce[44]. Uvedenie do prevádzky v polovičnom profile bolo plánované na september 2001 a v plnom profile na september 2002. V roku 1999 bola výstavba tohto úseku pozastavená pre nedostatok finančných prostriedkov na výstavbu. Neskôr sa pôvodný projekt upravil tak, že sa postavilo len jedno veľké odpočívadlo, Štrba. Výstavbu čiastočne obnovili v roku 2003, no naplno sa rozbehla až o rok neskôr. Súčasťou úseku je spomínaných 23 mostov a 250 metrov dlhý Tunel Lučivná. Diaľnica sa na rozdiel od predošlých úsekov výrazne odkláňa od cesty I/18, pričom míňa len jedinú obec – Štrba, ktorá je na ňu napojená rovnomenným výjazdom. Úsek sprevádzkovali 11. decembra 2007, ale 7,706 kilometrov dlhú časť od Važca po Tunel Lučivná len v polovičnom profile[45]. Diaľnica bola kompletne sprejazdnená v plnom profile až 14. septembra 2008[46], teda po vyše 10 rokoch výstavby. Na tomto úseku sa nachádza lokalita Vlčia jama, najvyššie položené miesto diaľnice D1 a zároveň aj všetkých diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku vo výške 924 metrov nad morom.[47]

Mengusovce - Jánovce[upraviť | upraviť zdroj]

Tento úsek má dĺžku 26,4 kilometra a prechádza Popradskou kotlinou. Začína južne od obce Mengusovce a ďalej pokračuje východným smerom cez tunel Bôrik (999 m), obchádza mesto Svit zo severu a obec Batizovce z juhu. Za Svitom sa diaľnica približuje k ceste I/18 a k železničnej trati a pokračuje s nimi paralelne až po Poprad. Pred ním sa trasa diaľnice stáča na sever, míňa popradské letisko a mestskú časť Veľká. Neskôr sa postupne stáča až na východ, pričom míňa popradské mestské časti Spišská Sobota a Matejovce. Odtiaľ cesta pokračuje východným až juhovýchodným smerom dokončujúc severný obchvat Popradu a končí sa vo výjazde s napojením na cestu I/18 medzi obcami Jánovce a Spišský Štvrtok.

Jánovce - Jablonov[upraviť | upraviť zdroj]

Tento úsek dlhý 19,2 kilometra bol pre potreby lepšej súťaže rozdelený na dva podúseky po výjazd Levoča a od výjazdu Levoča, pričom každý z podúsekov bol súťažený samostatne. Súčasťou stavby I. podúseku po výjazd Levoča je 10 mostov a výjazd Levoča. Zmluva o výstavbe bola podpísaná 17. júna 2011, stavať začali oficiálne 20. júna 2011 poklepaním základného kameňa stavby za účasti vtedajšej premiérky Ivety Radičovej. Výstavbu tohto úseku mali pod patronátom spoločnosti Váhostav – SK, a.s. a Bögl A Krýsl, K.s., ktorí sa zaviazali postaviť celý diaľničný úsek za necelých 60 miliónov € bez DPH. Na rozostavanom úseku pri obciach Iliašovce a Kurimany sa 2. novembra 2012 zrútila časť práve betónovanej mostovky východnej iliašovskej estakády. O život prišli štyria robotníci, ďalších jedenásť bolo zranených. Zrútenie mosta zrejme bolo zavinené poddimenzovanými oceľovými skružami.[48][49] Celý úsek bol slávnostne a v plnom profile odovzdaný do definitívneho užívania 20. októbra 2015. II. podúsek od výjazdu Levoča odklonil tranzitnú dopravu z cesty I/18 prechádzajúcu cez mesto Levoča. Súčasťou stavby II. podúseku je 12 mostov, dvojrúrový tunel Šibenik a veľké ľavostranné odpočívadlo Levoča prístupné z oboch jazdných smerov. Súčasťou úseku je tiež najvyšší most na D1, 59 m vysoký most na diaľnici nad potokom Lodina. Zmluva o dielo na výstavbu II. podúseku bola uzavretá v máji 2012, samotná výstavba bola slávnostne spustená 25. júna 2012. Výstavbu tohto podúseku realizovalo konzorcium spoločností Eurovia SK, a.s., Eurovia CS, a.s., a Stavby Mostov Slovakia, a.s., ktoré celý diaľničný úsek postavili za vysúťaženú zmluvnú cenu 126,26 miliónov € bez DPH. Obchvat odľahčil cestu I/18, po ktorej prechádzalo až 15 tisíc vozidiel denne, približne pätina z nich bol nákladná doprava. Celý úsek bol slávnostne odovzdaný do užívania 30. novembra 2015.[50]

Jablonov - Studenec[upraviť | upraviť zdroj]

Ide o technický nenáročný úsek s dĺžkou 4,6 kilometra. Nachádza sa na ňom celkovo 8 mostných objektov v celkovej dĺžke 2 520 metrov. Súčasťou stavby je aj výjazd Jablonov, ktorý spája diaľnicu D1 s paralelne vedúcou cestou I/18. Výstavba pravého pásu začala 17. apríla 2009 a úsek bol odovzdaný do prevádzky v polovičnom profile 7. júna 2010.[51] Výstavba druhého profilu bola dokončená 14. decembra 2012.[52] Dostavba úseku trvala 24 mesiacov a stála 34,217 mil € bez DPH.[52]

Studenec - Beharovce[upraviť | upraviť zdroj]

Úsek dlhý 3,1 kilometra začali stavať 2. apríla 2009 v plnom profile. Ide o technicky nenáročný úsek na pahorkatom území, ktorý vedie paralelne s cestou I/18 pod Spišským hradom. Na úseku sú 2 mostné objekty, jeden priamo na diaľnici a druhý na preloženej ceste III. triedy. Náklady na výstavbu dosiahli 22 miliónov eur. Úsek bol odovzdaný do prevádzky 7. júna 2010[53].

Beharovce - Fričovce[upraviť | upraviť zdroj]

Výstavba 13,7 kilometra dlhého úseku začala položením základného kameňa dňa 1. apríla 1996, 12. apríla sa už začalo i s razbou prieskumnej štôlne tunela Branisko. Štôlňa bola prerazená 19. decembra 1997, no razba južnej tunelovej rúry zo západnej (spišskej) začala ešte pred prerazením prieskumnej štôlne, 23. mája 1997. Ešte v roku 2001 sa uvažovalo o sprejazdnení tunela spoločne s obchvatmi obcí Fričovce a Široké 1. júla 2002[54]. Finančné problémy z rokov 1998 a 1999 spôsobili značné meškanie prác, a tak bol tunel slávnostne prerazený až 1. mája 2002. Ešte v septembri 2001 však stihli dokončiť a sprejazdniť obchvat obce Široké. Tunel Branisko slávnostne uviedli do prevádzky dňa 29. júna 2003 spoločne s obchvatom obce Fričovce a pokračovaním polprofilovej diaľnice po obec Beharovce. Súčasťou investície bola aj výstavba budovy Strediska správy a údržby diaľnic Beharovce. Celkové náklady na výstavbu dosiahli 9,219 miliardy Sk. V budúcnosti sa plánuje rozšírenie tunela o druhú tunelovú rúru, na výstavbu ktorej v súčasnosti prebieha proces územného konania a Národná diaľničná spoločnosť odhaduje začiatok výstavby na rok 2023.

Fričovce - Svinia[upraviť | upraviť zdroj]

Úsek dlhý 10,9 kilometra nahradil cestu I/18 medzi obcami Svinia a Fričovce. Výstavba tohto úseku začala 24. novembra 2011 a úsek mal byť otvorený v auguste 2015. Na jar 2015 ale došlo k zosuvu svahu v oblasti mosta ponad cestu do Ondrášoviec, čo stavbu predražilo a posunulo termín jej spustenia o niekoľko mesiacov. Celý úsek bol slávnostne odovzdaný do užívania 17. decembra 2015.

Svinia - Prešov, Západ[upraviť | upraviť zdroj]

Úsek s dĺžkou 6,8 kilometra bol vo výstavbe od 1. decembra 2005 do 7. júna 2010. Zemné práce, výstavba mostov i úprava samotného telesa cesty boli uskutočnené v rokoch 20052007, potom sa začala výstavba zložitej križovatky Prešov-západ, ktorá spája diaľnicu D1 s cestou I/18, cestou II/546 a v budúcnosti aj s rýchlostnou cestou R4. Úsek diaľnice odľahčil paralelnú cestu I/18 medzi Prešovom a Chminianskou Novou Vsou, no najmä odklonil dopravu z nebezpečného úseku medzi obcami Malý Šariš a Župčany. Na úseku sa nachádza päť mostov s celkovou dĺžkou 930 metrov, pruh pre pomalé vozidlá v dĺžke 2 095 metrov a veľké obojstranné odpočívadlo Malý Šariš[55]. Celkové náklady na výstavbu dosiahli 96 mil. eur. Pôvodne sa mali postaviť tiež 3 vetvy MÚK Prešov západ spoločne s okružnou križovatkou na súbežnej I/18, avšak kvôli problémom s majetkoprávnym vysporiadaním sa úplne zrealizovala len jediná vetva slúžiaca pre oba smery, druhá vetva zostala na dlhú dobu nedokončená. Verejnú súťaž na dokončenie vetvy križovatky napokon vyhrala Skanska SK so sumou 1,99 mil. €; stavebné práce súvisiace s úplným dobudovaním predmetnej vetvy prebehli od septembra 2016 do septembra 2017. Samotná križovatka Prešov, západ aktuálne stále nie je úplne dokončená, stane sa tak až po dokončení nasledujúceho úseku Prešov, Západ - Prešov, Juh a hlavne úseku rýchlostnej cesty R4, Prešov, severný obchvat, I.etapa.

Prešov, Západ - Prešov,Juh[upraviť | upraviť zdroj]

Diaľničný obchvat Prešova meria 7,8 kilometra a mesto bude obchádzať zo západu až juhozápadu. V prvotných štúdiách sa posudzovali tri varianty vedenia diaľnice na tomto úseku. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií v marci roku 2003 odporučilo tunelový variant s tunelom Prešov dlhým 2 375 metrov. V modifikovanej trase, na ktorú bolo neskôr vydané už aj územné rozhodnutie, bola dĺžka tunela napokon definitívne stanovená na 2 244 metrov. Okrem neho sa na úseku bude nachádzať osemnásť mostov. Výstavba si vyžiadala asanáciu jedného rodinného domu, 37 záhradných chatiek, 28 garáží, 8 objektov bývalého poľnohospodárskeho podniku, bývalej čistiarne odpadových vôd, vodojemu a unimobunky stavebnej spoločnosti[56]. Koncom februára 2015 bolo na úsek vydané stavebné povolenie, voči ktorému bol ale podaný rozklad. Právoplatnosť toto stavebné povolenie nadobudlo až v júni roku 2015. 4. júna 2015 bolo vo vestníku verejného obstarávania uverejnené vyhlásenie verejnej súťaže na zhotoviteľa.[57] Víťazom užšej súťaže sa stalo združenie firiem Eurovia SK, Eurovia CS, Doprastav, Metrostav a Metrostav Slovakia, ktoré v súťaži ponúkli sumu 356,34 mil. €. Zmluva na výstavbu bola podpísaná 6. apríla 2017, samotná výstavba sa oficiálne začala 30. mája 2017 s termínom dokončenia v roku 2022.

Prešov, Juh - Budimír[upraviť | upraviť zdroj]

Výstavba diaľnice D1 medzi Košicami a Prešovom prebiehala od apríla 1978 do apríla 1988 v dvoch etapách. Prvú etapu tvoril úsek Prešov, Juh – Ličartovce, ktorý bol vo výstavbe od apríla 1978 do júna 1987, no sprevádzkovaný bol už v novembri 1982. Náklady na výstavbu dosiahli sumu 325,9 milióna Kčs. Ďlaší úsek od Ličartoviec po Budimír (Košice-Sever) začali stavať po dokončení prvej etapy a otvorený bol v apríli 1988. Výstavba druhej etapy si vyžiadala náklady vo výške 475,6 milióna Kčs[35].

Budimír - Bidovce[upraviť | upraviť zdroj]

Tento úsek je dlhý 14,4 kilometra je súčasťou diaľničného obchvatu Košíc, ktorý okrem diaľnice D1 tvoria i rýchlostné cesty R2 a R4. Úsek BudimírBidovce sa začína vo výjazde Budimír (Košice - Sever) a odtiaľ pokračuje južným až juhovýchodným smerom paralelne s riekou Torysa. Po oboch stranách je budované jedno malé odpočívadlo, v smere na ukrajinskú štátnu hranicu to je odpočívadlo Beniakovce a v smere do Prešova odpočívadlo Rozhanovce. Na tomto úseku sa bude nachádzať spolu osem mostov a výstavbu ďalších troch si vyžiadajú preložky ciest III. triedy. Okrem toho sa smerom od Košickej Novej Vsi buduje druhý košický diaľničný privádzač. Súčasťou stavby sú ešte dva výjazdy a jedna križovatka D1xR2 s rýchlostnou cestou R2. V apríli 2015 bolo na úsek vydané stavebné povolenie, 4. júna 2015 bolo vyhlásené verejné obstarávanie. Jeho víťazom sa stala Skanska SK so sumou 197,44 mil. €. Zmluva o dielo na výstavbu bola podpísaná 25. augusta 2016[58], samotná výstavba sa oficiálne začala 11.novembra 2016 a celý úsek má byť slávnostne odovzdaný do užívania v roku 2019.

Úseky Bidovce - Dargov - Pozdišovce - Michalovce - Sobrance - Štátna hranica SK/UA[upraviť | upraviť zdroj]

Tieto úseky diaľnice D1 na východom Slovensku sú stále na začiatku prípravy a ministerstvo dopravy ich k 31.12.2018 neradí medzi prioritné. Predpokladané termíny prípravy a výstavby sa za ostatný rok posunuli o rok neskôr. Dokončenie v nateraz uvádzaných rokoch 2029 a 2030 je veľmi neisté. Ak sa potvrdí riešenie s tunelom Dargov až v dĺžke 4 km, určite si vyžiada dlhšiu lehotu výstavby ako 3 roky, s ktorými kalkuluje NDS. Nedostatočná a neukončená príprava znamená aj riziko zmien trasy na čo je naviazané aj riziko predĺženia prípravy výstavby diaľnice a teda ďalšie odloženie termínu dokončenia.[19]

Hustota dopravy[upraviť | upraviť zdroj]

Hustota dopravy na jednotlivých úsekoch D1 podľa sčítania v roku 2015.[59]

Úsek Hustota dopravy
Bratislava-Petržalka-Pečňa Diaľnica D2.svg- Bratislava-Petržalka-Ovšište 53 941
Bratislava-Petržalka-Ovšište - Bratislava-Prievoz (v budúcnosti Rýchlostná cesta R7.svg) 93 344
Bratislava-Prievoz (v budúcnosti Rýchlostná cesta R7.svg) - Bratislava-Ružinov 82 959
Bratislava-Ružinov - Bratislava-Trnávka 90 601
Bratislava-Trnávka - Bratislava-Letisko 67 576
Bratislava-Letisko - Bratislava-Zlaté Piesky 72 497
Bratislava-Zlaté Piesky - Bratislava-Vajnory 60 146
Bratislava-Vajnory - Senec 62 652
Senec - Voderady 54 519
Voderady - Trnava Rýchlostná cesta R1.svg 42 774
Trnava Rýchlostná cesta R1.svg - Hlohovec 26 634
Hlohovec - Piešťany 25 483
Piešťany - Horná Streda 25 295
Horná Streda - Lúka 24 755
Lúka - Rakoľuby 28 168
Rakoľuby - Trenčín (v budúcnosti Rýchlostná cesta R2.svg) 24 308
Trenčín (v budúcnosti Rýchlostná cesta R2.svg) - Nemšová 26 971
Nemšová - Ilava 26 210
Ilava - Ladce 22 801
Ladce - Beluša Rýchlostná cesta R6.svg 24 260
Beluša Rýchlostná cesta R6.svg - Považská Bystrica-juh 21 866
Považská Bystrica-juh - Považská Bystrica-centrum 21 274
Považská Bystrica-centrum - Považská Bystrica-sever 23 121
Považská Bystrica-sever - Bytča 22 379
Bytča - Dolný Hričov Diaľnica D3.svg 23 956
Dubná Skala - Martin Rýchlostná cesta R3.svg 10 482
Martin Rýchlostná cesta R3.svg - Turany 11 047
Ivachnová - Liptovský Mikuláš 16 904
Liptovský Mikuláš - Liptovský Hrádok 14 065
Liptovský Hrádok - Hybe 13 133
Hybe - Východná 14 012
Východná - Važec 14 840
Važec - Štrba 13 667
Štrba - Mengusovce 14 837
Mengusovce - Poprád-západ 14 756
Poprad-západ - Vysoké Tatry 13 171
Vysoké Tatry - Poprad-východ 13 444
Poprad-východ - Spišský Štvrtok 12 027
Spišský Štvrtok - Levoča 10 588
Levoča - Spišské Podhradie 10 401
Spišské Podhradie - Beharovce 9 629
Beharovce - Široké Dopravná značka A21.svg 10 359
Široké - Fričovce 11 344
Fričovce - Svinia 11 512
Svinia - Prešov-západ (v budúcnosti Rýchlostná cesta R4.svg) 12 229
Prešov-juh - Lemešany 16 440
Lemešany - Budimír 16 560


Križovatky diaľnice D1 s inými diaľnicami a rýchlostnými cestami[upraviť | upraviť zdroj]

Diaľničné križovatky na diaľnici D1
Diaľnica D2.svg AB-Kreuz-grün.svg (0) Bratislava – Pečňa v prevádzke
Rýchlostná cesta R7.svg AB-Kreuz-gelb.svg (6) Bratislava – Prievoz vo výstavbe
Diaľnica D4.svg AB-Kreuz-gelb.svg (15) Ivanka pri Dunaji vo výstavbe
Rýchlostná cesta R1.svg AB-Kreuz-grün.svg (50) Trnava v prevádzke
Rýchlostná cesta R2.svg AB-Kreuz-gelb.svg (119) Chocholná v pláne
Rýchlostná cesta R6.svg AB-Kreuz-grün.svg (159) Beluša v prevádzke
Diaľnica D3.svg AB-Kreuz-grün.svg (187) Dolný Hričov v prevádzke
Rýchlostná cesta R3.svg AB-Kreuz-grün.svg (218) Martin v prevádzke
Rýchlostná cesta R3.svg AB-Kreuz-gelb.svg (242) Ružomberok-západ v pláne
Rýchlostná cesta R1.svg AB-Kreuz-gelb.svg (248) Ružomberok – Martinček v pláne
Rýchlostná cesta R4.svg AB-Kreuz-gelb.svg (400) Prešov-západ vo výstavbe
Rýchlostná cesta R2.svg AB-Kreuz-gelb.svg (433) Košické Oľšany vo výstavbe

Na diaľnici D1 bolo naprojektovaných dvanásť križovatiek s ostatnými diaľnicami a rýchlostnými cestami. K 31.12.2018 je v prevádzke päť takýchto križovatiek, pričom vo výstavbe sú tri ďalšie. Tieto križovatky sú na dopravnom značení označené príslušným symbolom, ktorý je vyobrazený vyššie. V praxi sa s ním však môžeme stretnúť zatiaľ len na križovatkách, kde bolo dopravné značenie vymenené za nové, pretože predmetný symbol bol zavedený iba v roku 2009.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Dialnice [online]. UzemnePlany.sk - Najväčší informačný portál o architektúre, urbanizme, územnom plánovaní a rozvoji Slovenska., [cit. 2018-12-29]. Dostupné online.
  2. Diaľničn� tunely na Slovensku [online]. dialnice.szm.com, [cit. 2018-12-29]. Dostupné online.
  3. Vláda sľubuje sto kilometrov diaľnic za štyri roky [online]. Bratislava : SME, 3.8.2006, [cit. 2010-07-18]. Dostupné online.
  4. Prvý balík PPP má odhadovanú cenu takmer 50 miliárd [online]. Bratislava : Pravda, 22.11.2007, [cit. 2010-07-18]. Dostupné online.
  5. Vyradení uchádzači v tendri na D1 podali žiadosť o nápravu [online]. Bratislava : Hospodárske noviny, 6.2.2008, [cit. 2010-07-18]. Dostupné online.
  6. PPP projekty sú predražené, vláda trvá na podpise [online]. Bratislava : Aktuálne.sk, 26.4.2010, [cit. 2010-07-18]. Dostupné online.
  7. Diaľnice za každú cenu. Na rade je vzácne rašelinisko v Rojkove [online]. Bratislava : SME, 28.4.2010, [cit. 2010-07-18]. Dostupné online.
  8. Brusel o 1. balíku PPP do konca týždňa nerozhodne [online]. Bratislava : Webnoviny, 10.6.2010, [cit. 2010-07-18]. Dostupné online.
  9. Štát ide vycúvať z predraženej PPP diaľnice [online]. Bratislava : Trend, 31.8.2010, [cit. 2010-12-16]. Dostupné online.
  10. Koncesná zmluva pre 3. balík PPP zanikne 15. decembra [online]. Bratislava : Webnoviny, 14.12.2010, [cit. 2010-12-16]. Dostupné online.
  11. a b Osempruh mezi Bratislavou a Trnavou má byť v roku 2028, zdržala ich Triblavina [online]. Pravda.sk, 2019-03-24, [cit. 2019-03-24]. Dostupné online.
  12. a b c d e f Portál diaľnic a rýchlostných ciest [online]. cesty.ineko.sk, [cit. 2019-02-10]. Dostupné online.
  13. Portál diaľnic a rýchlostných ciest [online]. www.cesty.ineko.sk, [cit. 2018-12-31]. Dostupné online.
  14. a b Portál diaľnic a rýchlostných ciest [online]. www.cesty.ineko.sk, [cit. 2019-02-10]. Dostupné online.
  15. Štát si vybral. Najväčšiu zákazku má stavať Doprastav [online]. finweb.hnonline.sk, [cit. 2019-02-10]. Dostupné online.
  16. INEKO. Diaľnica pri Žiline bude iba pre korčuliarov až do mája 2019 [online]. Denník N, 2017-11-18, [cit. 2019-01-11]. Dostupné online.
  17. a b Výstavba diaľnice pri Žiline zamrzla [online]. Pravda.sk, 2019-01-22, [cit. 2019-01-22]. Dostupné online.
  18. Diaľnicu s tunelom Višňové postavia Skanska a Strabag [online]. Pravda.sk, 2012-11-22, [cit. 2019-02-10]. Dostupné online.
  19. a b c d e f g Portál diaľnic a rýchlostných ciest [online]. cesty.ineko.sk, [cit. 2018-12-31]. Dostupné online.
  20. a b c Érsek: Taliani ani sami nevedia, kedy dokončia tunel pri Žiline [online]. Pravda.sk, 2018-11-16, [cit. 2018-12-31]. Dostupné online.
  21. Tunel Višňové je zlyhaním zhotoviteľa aj diaľničiarov, tvrdí bývalý šéf NDS [online]. slovensko.hnonline.sk, [cit. 2019-01-11]. Dostupné online.
  22. Nasa Doprava [online]. 2019-01-10, [cit. 2019-01-11]. Dostupné online.
  23. FINREPORT.SK. Pellegriniho vláda tunel Višňové nedokončí, podľa OĽaNO stavba mešká viac ako rok [online]. www.finreport.sk, [cit. 2019-01-11]. Dostupné online.
  24. A.S, Petit Press. Zhotoviteľ nevie tunel Višňové dokonÄ�iÅ¥. Érsek je pripravený aj na súd [online]. ekonomika.sme.sk, [cit. 2019-01-22]. Dostupné online.
  25. AZET.SK. Najdlhší tunel na Slovensku Višňové postaví spoločnosť prešovského veľkopodnikateľa [online]. aktuality.sk, [cit. 2019-01-22]. Dostupné online.
  26. A.S, Petit Press. Zmluva na tunel Višňové sa ukončí dohodou, stavenisko vypracú [online]. ekonomika.sme.sk, [cit. 2019-03-06]. Dostupné online.
  27. Diaľnica z Turca do Liptova má novú trasu! Pozrite si video [online]. Pravda.sk, 2019-03-24, [cit. 2019-03-24]. Dostupné online.
  28. A.S, Petit Press. Z tendra na D1 Hubová - Ivachnová vypadla ponuka HANTu a INC [online]. ekonomika.sme.sk, [cit. 2019-02-10]. Dostupné online.
  29. A.S, Petit Press. Váhostav stavia za stámilióny, dostal úsek medzi Hubovou a Ivachnovou [online]. ekonomika.sme.sk, [cit. 2019-02-10]. Dostupné online.
  30. Výstavba diaľnic a rýchlostných ciest [online]. www.ndsas.sk, [cit. 2019-02-10]. Dostupné online.
  31. dialnice.info :: už 13 rokov o cestách aj necestách ::.. • Zobrazenie témy - D1 Budimír - Bidovce [online]. dialnice.info, [cit. 2019-02-10]. Dostupné online.
  32. Výstavba diaľnic a rýchlostných ciest [online]. www.ndsas.sk, [cit. 2019-02-10]. Dostupné online.
  33. Nový dôležitý úsek diaľničného obchvatu v Petržalke začnú stavať už v tomto roku [online]. Bratislava : Bratislavské noviny, 11.4.2002, [cit. 2009-09-02]. Dostupné online.
  34. Diaľnica D1 Prístavný most – Viedenská cesta je dokončená [online]. Bratislava : Mesto Bratislava, 1.12.2005, [cit. 2009-09-02]. Dostupné online.
  35. a b c d e f g h Dálnice D1, Slovensko [online]. Dálnice-silnice.cz, 18.01.2009, [cit. 2009-09-11]. Dostupné online. (český)
  36. Verheugen na diaľničnom úseku D – 61 Mierová – Senecká [online]. Bratislava : Mesto.sk, 2.11.1999, [cit. 2010-03-29]. Dostupné online.
  37. Výstavba diaľnic a rýchlostných ciest [online]. www.ndsas.sk, [cit. 2019-02-04]. Dostupné online.
  38. Dokumentácie na Projekty verejno-súkromného partnerstva (PPP) [online]. Bratislava : Dopravoprojekt, 2008, [cit. 2009-09-19]. Dostupné online.
  39. Dubná Skala - Turany [online]. Bratislava : Národná diaľničná spoločnosť, [cit. 2015-04-10]. Dostupné online.
  40. D1 Ivachnová – Hybe, odbočovacie a pripájacie pruhy na odpočívadlo Dechtáre [online]. Bratislava : Národná diaľničná spoločnosť, 2005, [cit. 2009-09-16]. Dostupné online.
  41. Mosty – Viadukt Podtureň [online]. Bratislava : Národná diaľničná spoločnosť, 2005, [cit. 2009-09-15]. Dostupné online.
  42. Mosty – Most „Dovalovec“ [online]. Bratislava : Národná diaľničná spoločnosť, 2005, [cit. 2009-09-12]. Dostupné online.
  43. Diaľnica Hybe – Važec po dvoch rokoch v plnom profile [online]. Mesto.sk, 16.11.2000, [cit. 2009-09-11]. Dostupné online.
  44. Úsek diaľnice Važec – Mengusovce má byť hotový v roku 2006 [online]. Mesto.sk, 28.08.2003, [cit. 2009-09-11]. Dostupné online.
  45. Po desiatich rokoch výstavby otvorili úsek Važec – Mengusovce [online]. Mesto.sk, 11.12.2007, [cit. 2009-09-11]. Dostupné online.
  46. Otvorili diaľničný úsek Važec – Mengusovce [online]. Pravda, 14.09.2008, [cit. 2009-09-11]. Dostupné online.
  47. Diaľnice a tunely na Slovensku [online]. dialnice.szm.com, [cit. 2018-12-31]. Dostupné online.
  48. BULLOVÁ, Eva. Pád mosta - najväčšia tragédia na D1 [online]. Pravda.sk, 31.12.2012, [cit. 2013-03-17]. Dostupné online.
  49. BULLOVÁ, Eva. Pád mosta na Spiši: Polícia začala trestné stíhanie. Zranení sú stabilizovaní [online]. atlas.sk, 03.11.2012, [cit. 2013-03-17]. Dostupné online.
  50. KRAJANOVÁ, Daniela. Pri Levoči otvorili takmer desať kilometrov diaľnice, ušetríte asi šesť minút [online]. N Press, 2015-11-30, [cit. 2015-12-01]. Dostupné online.
  51. D1 Jablonov – Studenec [online]. Bratislava : Národná diaľničná spoločnosť, 17.4.2009, [cit. 2009-09-09]. Dostupné online.
  52. a b Diaľnica pod Spišským hradom je už v plnom profile [online]. Petit Press, 14.12.2012, [cit. 2012-12-14]. Dostupné online.
  53. Začala výstavba diaľničného úseku D1 Studenec – Beharovce, ktorý vyprojektovala spoločnosť DOPRAVOPROJEKT, a.s. [online]. Dopravoprojekt, a.s., 2.4.2009, [cit. 2009-09-09]. Dostupné online.
  54. Práce na tuneli Branisko v požadovanom termíne [online]. Mesto.sk, 27.8.2001, [cit. 2009-09-06]. Dostupné online.
  55. D1 Svinia – Prešov,západ [online]. Highways.sk, 26.12.2007, [cit. 2009-09-05]. Dostupné online.
  56. Diaľničný obchvat Prešova: Kadiaľ povedie a čo zmení v meste [online]. Prešov : Petit Press, 12.3.2015, [cit. 2015-03-12]. Dostupné online.
  57. http://www.uvo.gov.sk/evestnik/-/vestnik/298685
  58. http://www.ndsas.sk/aktuality-nds-podpisala-zmluvu-na-vystavbu-kosickeho-dialnicneho-obchvatu-/44372s49289c
  59. AlejTech.sk. Celoštátne sčítanie dopravy v roku 2015 [online]. ssc.sk, [cit. 2019-01-04]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]