Diaľnica D3 (Slovensko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Diaľnica D3 (Slovensko)
Diaľnica D3 (Slovensko)
E75-SVK.svg


Mapa
D 3
 v prevádzke    vo výstavbe    v pláne
Základné údaje
Správca: Národná diaľničná spoločnosť
a. s. (štát) 
Výstavba: 1996 – 2025 
Celková dĺžka: 59,1 km 
  z toho v prevádzke: 31,4 km 
  z toho vo výstavbe: 5,7 km 
  z toho v pláne: 22 + 20,2 dostavba druhého profilu km

Kraj:

Žilinský kraj 
Výjazdy Výjazd (mimoúrovňové kríženie na diaľnici) 5 v prevádzke + 2 dočasné 
Tunely: 3 (v prevádzke) 
D3 pred západným portálom tunela Poľana
D3 pred západným portálom tunela Poľana 

Diaľnica D3 (D3) sa po dokončení stane treťou najdlhšou slovenskou diaľnicou a vytvorí najzápadnejšie z celkom troch plánovaných diaľničných spojení s Poľskom. Ďalšie diaľničné spojenia s Poľskom zabezpečia vo vzdialenom horizonte ešte rýchlostné cesty R3 a R4. Trasa diaľnice D3 je dlhá 59,1 kilometra a začína v mimoúrovňovej križovatke Hričovské Podhradie, kde sa odpája od diaľnice D1. V križovatke diaľnic D1 a D3 v Hričovskom Podhradí je umiestnený aj nultý kilometer tejto diaľnice. Trasa diaľnice ďalej pokračuje zhruba severným smerom cez Žilinu, Kysucké Nové Mesto, Čadcu, Svrčinovec a Skalité až po štátnu hranicu s Poľskom, kde sa plynule napája na poľskú rýchlostnú cestu S1. V strednom horizonte je plánovaná aj výstavba rýchlostnej cesty R5, ktorá má začínať v križovatke s diaľnicou D3 v Svrčinovci a ďalej pokračovať v koridore súčasnej cesty I. triedy č. I/11 až po štátne hranice s českom. Diaľnica D3 tak po úplnom dokončení bude napojená na poľskú diaľničnú sieť a prostredníctvom rýchlostnej cesty R5 na českú cestnú sieť. Diaľnica D3 je súčasťou hlavnej trasy 6. paneurópskeho koridoru, ktorý začína v Gdansku a pokračuje cez Varšavu a Katowice do Žiliny. Trasa diaľnice je taktiež súčasťou európskej cesty E75.[1][2]

V minulosti bola zhruba v koridore súčasnej diaľnice D3 plánovaná výstavba diaľnice D18. Po celkovom prehodnotení trás diaľnic a rýchlostných ciest a ich rekategorizácií v roku 1999, bola výstavba diaľnice D18 z plánov vypustená a následne nahradená diaľnicou D3. Hlavné odlišnosti v trasách diaľnic D3 a D18 nachádzame v okolí Žiliny, kde diaľnica D18 mala vytvárať sevený obchvat mesta, diaľnica D3 v pozmenej trase ale vytvára obchvat mesta na jeho západe. Trasa niekdajšej diaľnice D18 vychádzala ešte z plánov bývalého Československa, kde táto diaľnica bola zaradená do doplnkovej siete diaľnic s predpokladom dokončenia po roku 2000. Faktická výstavba diaľnice začala v priebehu 90. rokov, kedy došlo v roku 1997 k rozostavaniu prihraničného úseku pri Skalitom a v roku 1996 k rozostavaniu obchvatu Čadce. Oba tieto úseky tak boli ešte rozostavané ako úseky diaľnice D18 a v roku 1999 boli administratívne prevedené do trasy diaľnice D3. Nedostatok finančných prostriedkov a malý záujem štátu na výstavbe tejto diaľnice vyvolali po roku 1998 pozastavenie výstavby oboch rozostavaných úsekov. Obchvat Čadce bol sprejazdnený v polovičnom profile až v roku 2004. Prihraničný úsek pri Skalitom bol sprejazdnený v polovičnom profile až v roku 2017 a s ohľadom na takmer 20 rokov dlhú dobu výstavby, sa stal celkovo najdlhšie rozostavaným úsekom diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku.[3] Výstavba diaľnice D3 bola dlhodobo plánovaná iba v polovičnom profile v celej dĺžke trasy. Výstavba v polovičnom profile znamená realizáciu iba jednej polovice diaľnice, teda realizáciu iba jedného jazdného pruhu pre každý smer premávky, namiesto aspoň dvoch pruhov pre každý smer premávky. Dlhodobo jedinou výnimkou z tejto koncepcie bol úsek z Hričovského Podhradia do Žiliny - Strážova, kde diaľnica D3 vytvára diaľničné prepojenie Žiliny a diaľnice D1 v smere z a do Bratislavy. Po roku 2014 dochádza k čiastočnému odklonu od danej koncepcie a diaľnica D3 má byť v plnom profile realizovaná od výjazdu ŽIlina - Strážov až po výjazd Svrčinovec. Dostavba druhého profilu diaľnice na obchvate Čadce, ktorý leží v tomto úseku je ale predbežne stále predpokladaná až po roku 2030. Po dokončení diaľnice D3 tak v tomto mieste vznikne úzke hrdlo, pretože úseky pred a za obchvatom Čadce budú realizované v plnom profile. Predpoklad výstavby druhého profilu v úseku od výjazdu Svrčinovec, až po štátne hranice s Poľskom je po roku 2040. Tieto termíny ale ovplyvňuje aj dopravná situácia v Poľsku. Poľská rýchostná cesta S1 nie je úplne dokončená a taktiež zatiaľ nie je prepojená so zbytkom poľskej diaľničnej siete. Po dokončení tohto prepojenia v Poľsku ale možno predpokladať zvýšenie intenzít dopravy, keďže tak nastane vytvorenie medzinárodného, severojužného diaľničného koridoru. Tento koridor bude súčasne pravdepodobne dokončený ako druhý z viacerých plánovaných obdobných koridorov v regióne strednej Európy, prvý už dokončený koridor prepája poľskú a rakúsku diaľničnú sieť prostredníctvom českej diaľničnej siete. K dokončeniu základnej trasy diaľnice bez dostavby chýbajúcich druhých profilov je nutná realizácia dvoch úsekov v celkovej dĺžke zhruba 22 kilometrov medzi Žilinou - Brodnom a Oščadnicou. Dostavbu základnej trasy diaľnice D3, bez realizácie chýbajúcich druhých profilov očakáva NDS a.s. v roku 2025.[4][5]

Výstavba diaľnice D3 je mimoriadne technicky náročná keďže prebieha v hornatom teréne severného Slovenska. Na diaľnici D3 sa nachádzajú celkom štyri tuneli s celkovou dĺžkou mierne presahujúcou 4 kilometre. V súčasnosti sú z týchto štyroch tunelov tri v prevádzke v polovičnom profile, tunel Horelica (605m), tunel Poľana (898m), tunel Svrčinovec (420m) a jeden tunel v plnom profile, jedná sa o tunel Považský Chlmec (2249m) Okrem tunelov sú na diaľnici D3 postavené a ďalej sa stavajú mnohé mosty, viadukty a estakády, nájdeme tu taktiež najvyšší diaľničný most na Slovensku, most Valy.[6][7]

Prehľad úsekov diaľnice D3[upraviť | upraviť zdroj]

Poradie úseku Označenie úseku Dĺžka úseku v km Zahájenie výstavby

úseku

Uvedenie úseku do

prevádzky

Výjazdy a križovatky
1. Hričovské Podhradie - Žilina, Strážov 6,9 2005 2008 Križovatka D3xD1, Hričovské Podhradie

Žilina - Strážov

2. Žilina, Strážov - Žilina, Brodno 4,3 2014 2017 Žilina - Brodno
3. ŽIlina, Brodno - Kysucké Nové Mesto 11,2 2022 2025 Kysucké Nové Mesto
4. Kysucké Nové Mesto - Oščadnica 10,8 2021 2024 Krásno nad Kysucou
5. Oščadnica - Čadca, Bukov 4,8 Ľavá polovica, 1996 Ľavá polovica 2004 Provizórne napojenie na cestu I/11 - juh

Provizórne napojenie na cestu I/11 - sever

5. Oščadnica - Čadca, Bukov 4,8 Pravá polovica, po roku 2030 Pravá polovica, po roku 2030 úsek bez výjazdov
6. Čadca, Bukov - Svrčinovec 5,7 2016 2021 Čadca - Podzávoz

Čadca - Bukov

7. Svrčinovec - Skalité 12,3 Pravá polovica, 2013 2017 Svrčinovec
7. Svrčinovec - Skalité 12,3 Ľavá polovica, po roku 2040 Ľavá polovica, po roku 2040 Výstavba križovatky D3xR5, Svrčinovec namiesto výjazdu Svrčinovec
8. Skalité - štátna hranica SK/PL 3,1 Pravá polovica, 1997 2017 Skalité
8. Skalité - štátna hranica SK/PL 3,1 Ľavá polovica, po roku 2040 Ľavá polovica, po roku 2040 Skalité

Budúcnosť výstavby[upraviť | upraviť zdroj]

Žilina, Brodno - Kysucké Nové Mesto[upraviť | upraviť zdroj]

Prehľad úseku v príprave
Dĺžka úseku 11,2km Predpoklad začiatku verejného obstarávania Jún 2021
Predpoklad začiatku výstavby Február 2022
Predpoklad uvedenia do prevádzky Február 2025
Komentár:

Tento úsek je jeden z najdôležitejších úsekov na celej sieti diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku. Denne cestou I/11, ktorú má tento úsek D3 odľahčiť, prejde vyše dvadsaťtisíc vozidiel, z toho vyše päťtisíc nákladných vozidiel. Termín výstavby je neustále menený, najmä v dôsledku tlaku obyvateľov na urýchlenú výstavbu úseku. Podľa Mateja Fabšíka, predsedu dopravnej komisie Žilinského samosprávneho kraja, bude výstavba zahájená v roku 2020, s termínom dokončenia v roku 2024.[8] Taktiež, v roku 2018, bola po dlhodobých námietkach obyvateľov Kysúc a Kysuckého Nového Mesta odčlenená stavba diaľničného privádzača Kysuckého Nového Mesto, pričom diaľničný privádzač sa má začať stavať už koncom roka 2019. Aktuálne NDS predpokladá cenu 416 miliónov €.[9]

Kysucké Nové Mesto - Oščadnica[upraviť | upraviť zdroj]

Prehľad úseku v príprave
Dĺžka úseku 10,8km Predpoklad začiatku verejného obstarávania Január 2020
Predpoklad začiatku výstavby September 2020
Predpoklad uvedenia do prevádzky September 2023
Komentár:

Úsek z Kysuckého Nového Mesta do Oščadnice je taktiež životne dôležitý pre Kysuce. Má predovšetkým odľahčiť cestu I/11 od nákladnej a tranzitnej dopravy. Intenzity dopravy na súčasnej ceste sú vyše štrnásťtisíc vozidiel za deň, z toho vyše štyritisíc nákladných vozidiel. Úsek bude mať jednu križovatku a dve jednosmerné odpočívadlá Krásno nad Kysucou a Oščadnica. NDS odhaduje cenu 312 miliónov €.[9]

Druhý profil úseku Oščadnica - Čadca, Bukov[upraviť | upraviť zdroj]

Prehľad úseku v príprave
Dĺžka úseku 4,0km Predpoklad začiatku verejného obstarávania Apríl 2021
Predpoklad začiatku výstavby December 2021
Predpoklad uvedenia do prevádzky December 2024
Komentár:

Tunel Horelica je najvyťaženejší jedno-rúrový tunel na Slovensku. Počas špičiek musí byť kvôli prehusteniu uzatváraný. Výstavba 2. profilu bude potrebná aj kvôli dostavaniu nadväzujúcich úsekov, ktoré budú postavené v plnom profile. Výstavba má stáť 103 miliónov €.[9][10]

Čadca, Bukov - Svrčinovec, vo výstavbe[upraviť | upraviť zdroj]

Prehľad úseku vo výstavbe
Dĺžka úseku 5,7 km Zmluvný začiatok výstavby December 2016 Stavebné náklady spolu bez DPH

(Odhad NDS a.s. pred uzatvorením zmluvy)

264 miliónov EUR
Zhotoviteľ Strabag, s.r.o., PORR s.r.o., Hochtief CZ a.s. Zmluvný koniec výstavby December 2020 Stavebné náklady spolu bez DPH

(Čiastka v zmysle zmluvy )

239 miliónov EUR
Stavebný dozor BUNG Slovensko s.r.o., INFRAM SK s.r.o. Predpoklad sprejazdnenia úseku December 2020 Poradie víťaznej cenovej ponuky vo

verejnom obstarávaní

1. najlacnejšia
Najlacnejšia ponuka vo verejnom obstarávaní bez DPH 239 miliónov EUR
Komentár:

Veľmi potrebný úsek, ktorý spojí dva už sprevádzkované úseky; OščadnicaČadca, Bukov (polprofil) a Čadca, Bukov – Skalité (polprofil). Úsek Čadca, Bukov – Svrčinovec je mimoriadne technicky náročný úsek, budovaný v kategórii 24,5/80. V budúcnosti bude v križovatke Svrčinovec pripojenie na R5. Úsek obsahuje dva jednosmerné výjazdy: Čadca Podzávoz a Čadca Bukov. Úsek ale pravdepodobne bude meškať kvôli majetkovo-právnym vysporiadaniam. Je málo pravdepodobné, že sa úsek stihne dostavať načas v decembri 2020.[9][11][12][13]

Európska únia Výstavba tohto úseku diaľnice je spolufinancovaná z rozpočtu Európskej Únie. Výstavbu diaľnice objednáva a koordinuje NDS a.s. v spolupráci s Ministerstvom dopravy a výstavby SR.


Druhý profil úseku Skalité - Štátna hranica SK/PL Skalité/Zwardoń[upraviť | upraviť zdroj]

Prehľad úseku v príprave
Dĺžka úseku 3,1km Predpoklad začiatku verejného obstarávania po roku 2040
Predpoklad začiatku výstavby po roku 2040
Predpoklad uvedenia do prevádzky po roku 2040
Komentár:

Úsek je aktuálne nepotrebný, tomu aj zodpovedajú dátumy plánovaného dokončenia. Viacero odborníkov na dopravu spochybňuje význam rozšírenia tejto diaľnice na 4-pruh. Podľa INEKO bude polovičný profil na tomto úseku postačovať niekoľko desaťročí.[9]

Hričovské Podhradie – Žilina, Strážov[upraviť | upraviť zdroj]

Trasa úseku Hričovské Podhradie – Žilina, Strážov sa začína v budúcej diaľničnej križovatke Hričovské Podhradie, kde sa diaľnica D3 bude napájať na diaľnicu D1. Diaľnica odtiaľ vedie severovýchodným smerom a na 2. kilometri sa nachádza výjazd na žilinské letisko. Cesta ďalej prechádza okolo obce Dolný Hričov a estakádou okolo Horného Hričova sa dostáva do bezprostrednej blízkosti rieky Váh a cesty I/18. Po 7,53 km sa úsek končí v napojení na I/18 západne od centra Žiliny[14].

Úsek Hričovské Podhradie – Žilina, Strážov bol vo výstavbe od 7. októbra 2005[15]. Jeho kategorizácia je podľa STN 736101 D26,5/100, teda šírka telesa cesty je 26,5 metra a návrhová rýchlosť 100 km za hodinu[14]. Výnimku tvorí len 200 metrov dlhý úsek na km 6,650 až 6,850, kde je teleso diaľnice užšie o dva metre (kategória D24,5/100)[14]. Súčasťou stavby je spolu 21 mostných objektov v celkovej dĺžke 4786,8 metra, z toho 9 leží priamo na diaľnici a tieto dosahujú spoločnú dĺžku 2601 metrov[14].

Úsek bol daný do prevádzky čiastočne v polovičnom profile v dĺžke 4 km dňa 12. januára 2007[14]. Zvyšok cesty, ako aj druhý profil skôr vybudovanej časti otvorili 6. júna 2008[16]. Stavebné náklady na výstavbu sa vyšplhali na hodnotu 6 miliárd slovenských korún[16].

Žilina, Strážov – Žilina, Brodno[upraviť | upraviť zdroj]

Výstavba tunela Považský Chlmec v apríli 2015

Úsek Žilina, Strážov – Žilina, Brodno je 4,25 km dlhý a technicky mimoriadne náročný úsek, ktorý tvorí západný diaľničný obchvat mesta Žilina. Začína sa v križovatke Žilina, Strážov, západne od centra mesta, odkiaľ sa trasa diaľnice stáča na sever a 1,4 km dlhou estakádou premosťuje plochu Vodného diela Hričov. Za ním nasleduje Tunel Považský Chlmec a následne výjazd Žilina, Brodno na cestu I/11, kde sa úsek končí.

Úsek Žilina, Strážov – Žilina, Brodno bol vybudovaný podľa STN 736101 v kategórii D24,5/80 s telesom cesty širokým 24,5 metra. Na úseku sa nachádza dvojrúrový Tunel Považský Chlmec a celkovo štyri mostné objekty, z toho dva v dĺžke 2089 metrov priamo na trase diaľnice a ďalšie dva mimo diaľnice so spoločnou dĺžkou 229 metrov.

Tento úsek bol postavený za necelých 255 miliónov €, Národná diaľničná spoločnosť pôvodne odhadla stavebné náklady na sumu 257,9 milióna . Zmluva na výstavbu bola podpísaná 26. mája 2014, samotná výstavba sa oficiálne začala 17. júna 2014 a celý úsek bol slávnostne odovzdaný do užívania 2. decembra 2017. Pri optimálnej premávke motoristom ušetrí 4 minúty cesty voči trase cez Žilinu,[17] reálne však vyhnutím dlhým kolónam najmä v Budatíne vodičom ušetrí desiatky minút.

Žilina, Brodno – Kysucké Nové Mesto[upraviť | upraviť zdroj]

Úsek Žilina, Brodno – Kysucké Nové Mesto bude 11,200 km dlhý úsek, ktorý povedie paralelne s trasou cesty I/11. Začínať sa bude v križovatke Žilina, Brodno, od ktorej bude pokračovať smerom na severovýchod obchádzajúc mestskú časť Brodno. Po dosiahnutí Kysuckej brány diaľnica mostom prekríži železničnú trať Žilina – Čadca a povedie paralelne s riekou Kysuca, ktorú bude križovať až pri mestskej časti Oškerda. Južne od Kysuckého Nového Mesta je navrhnutý rovnomenný výjazd a za ním sa cesta dostane do priestoru Tunela Kysuca. Za Budatínskou Lehotou sa diaľnica opätovne dostane na pravý breh Kysuce, po ktorom bude pokračovať až do konca úseku južne od obce Kysucký Lieskovec kde sa dočasne napojí na cestu I/11.

Úsek Žilina, Brodno – Kysucké Nové Mesto je navrhnutý podľa STN 736101 v kategórii D24,5/100 s telesom cesty širokým 24,5 metra a návrhovou rýchlosťou 100 km za hodinu. Na úseku bude vybudovaný dvojrúrový hĺbený Tunel Kysuca a celkovo 16 mostných objektov, z toho sedem v celkovej dĺžke 2547 metrov priamo na trase diaľnice. V súčasnosti prebieha proces stavebného konania a začiatok výstavby bol plánovaný na rok 2018.[18] V novembri 2017 bol úsek v štádiu procesu EIA.[19] Výstavba sa pravdepodobne začne v roku 2023. Existujú ale aj signály, že výstavba by sa mohla začať v roku 2020.[20]

Kysucké Nové Mesto – Oščadnica[upraviť | upraviť zdroj]

Kysucké Nové Mesto – Oščadnica je plánovaný úsek s dĺžkou 10,790 km, ktorý povedie paralelne s cestou I/11. Začínať sa bude na pravom brehu Kysuce v km 21,18 podľa staničenia diaľnice D3, v nadväznosti na predchádzajúce úseky navrhnutý ako štvorpruhový, v kategórii D24,5/100(80) podľa STN 736101[21]. Trasa diaľnice začne v ľavostrannom súbehu s I/11 severne od Kysuckého Nového Mesta až pod Ochodnicu. Odtiaľ bude pokračovať po pravej strane cesty I/11 cez katastrálne územia Kysuckého Lieskovca, Dunajova a Krásna nad Kysucou, kde je navrhnutá rovnomenná MÚK. Úsek bude ukončený neďaleko odbočky od Oščadnice, kde sa naň napojí v súčasnosti už čiastočne postavený úsek Oščadnica – Čadca, Bukov[21]

Súčasťou stavby bude aj veľké ľavostranné odpočívadlo Krásno nad Kysucou, veľké pravostranné odpočívadlo Oščadnica a Stredisko správy a údržby diaľnic Oščadnica. Okrem toho bude potrebné vybudovať 18 mostných objektov v celkovej dĺžke 1543,9 metra. V súčasnosti prebieha proces stavebného konania a začiatok výstavby bol plánovaný na rok 2018.[22] V novembri 2017 bol úsek v štádiu dokumentácie pre územné rozhodnutie.[19]

Výstavba sa pravdepodobne začne v roku 2020.[9]

Oščadnica – Čadca, Bukov[upraviť | upraviť zdroj]

východný portál tunela Horelica

Úsek Oščadnica – Čadca, Bukov, resp. Obchvat Čadce je 5,971 km dlhý úsek diaľnice D3, ktorý Slovenská správa ciest eviduje ako cestu I/11A[23]. Je navrhnutý v kategórii D26,5/100(80), no vybudovaný je zatiaľ len jeho polovičný profil so šírkou telesa cesty 11,5 metra. Súčasťou stavby je Tunel Horelica s dĺžkou 605 metrov, 15 mostných objektov, MÚK Oščadnica a dve úrovňové križovatky, ktoré úsek dočasne napájajú na cestu I/11.

Výstavba obchvatu Čadce sa začala 25. apríla 1996[24] položením základného kameňa a cesta bola dokončená v roku 1998. Výstavba Tunela Horelica, ktorý je súčasťou úseku, sa však výrazne oneskorila, a preto bol obchvat Čadce odovzdaný do prevádzky až v apríli 2005.[25][26][27] Bez jeho existencie nemohol byť skôr dokončený úsek sprevádzkovaný. Úsek je bez úhrady pre osobné vozidlá do 3,5 tony.[28]

Na dostavbu druhého profilu v súčasnosti prebieha proces stavebného konania a začiatok výstavby je plánovaný na rok 2018.[29]

Čadca, Bukov – Svrčinovec[upraviť | upraviť zdroj]

Kategorizácia tohoto úseku je podľa STN 736101 D24,5(80). Zmluva na výstavbu bola podpísaná 23. novembra 2016, samotná výstavba sa oficiálne začala 24. januára 2017 a celý úsek by mal byť otvorený v roku 2020. Cena za dielo je vyše 239 miliónov eur bez DPH.[30] Nachádzať sa tu bude 24 mostov a 2 mimoúrovňové križovatky. Úsek sa začína pravým pásom po napojení na predchádzajúci úsek pred križovatkou Čadca (Bukov). Časť ľavého pásu je od roku 2005 v prevádzke. Pokračuje povedľa železničnej trate, mostom prekonáva miestnu časť Podzávoz a končí pred križovatkou nasledujúceho úseku D3 Svrčinovec – Skalité.[31]

Svrčinovec – Skalité[upraviť | upraviť zdroj]

Výstavba Mostu Valy v septembri 2015, pohľad zo Hrčavy

V roku 2013 vyhralo tender na zhotovenie úseku konzorcium Váhostav, Doprastav, Strabag a Metrostav s cenou 329,9 milióna eur bez DPH.[32] Výstavba tohto technicky náročného úseku s dĺžkou 12,280 km v polovičnom profile prebiehala od roku 2013 do roku 2017. Začína sa za tunelom Svrčinovec, za križovatkou s R5. Nachádza sa tu aj tunel Poľana a malé obojstranné odpočívadlo Čierne[33][34]. Azda najdominantnejším prvkom tohto úseku je najvyšší diaľničný most na Slovensku, Most Valy[35][36][37] s výškou až unikátnych 85 metrov nad terénom. Most sa navyše vyznačuje európskou raritou – vetrolamom. Ten tvorí 8 lamiel pod uhlom 45°, aby bol zabezpečený výhľad z mosta na okolie troch štátov. Podobné vetrolamy sú už len na mostoch v Chorvátsku a vo Francúzsku. Pre bezpečnosť premávky sú na moste inštalované aj merače rýchlosti vetra. V prípade, že vietor dosahuje vysokú rýchlosť, býva premávka spomalená alebo dochádza k preorganizovaniu dopravy pre kamióny.[38]

Medzi ďalšie veľké mosty patria mosty Čadečka (najdlhší na tomto úseku), Rieka, Vŕšok, Markov ako aj most cez údolie križovatky Svrčinovec, ktorý sa ako jediný mostný objekt na diaľnici vybudoval pre plný profil diaľnice. Zhotoviteľom stavby bolo konzorcium Váhostav, Doprastav, Strabag a Metrostav.[34] Cena ponúknutá konzorciom bola 329,9 mil. €, štát predpokladal cenu 365,6 mil. €. Zmluva o dielo na výstavbu bola uzavretá 28. júna 2013.[34] Výstavba polovičného profilu úseku diaľnice bola oficiálne spustená 25. októbra 2013 odovzdaním staveniska zhotoviteľovi, základný kameň stavby bol slávnostne položený 30. októbra 2013.[39]

Most Valy 03-2017

Na budovanie diaľnice bolo nasadených do služby v čase najväčších letných špičiek počas silnej stavebnej sezóny až takmer 550 stavbárov.[40] Na ústeku sa 27. mája 2017 konal deň otvorených dverí.[41] Celý úsek bol v polprofile slávnostne odovzdaný do užívania 10. júna 2017.[42][32] Stavba meškala rok. Podľa odhadov sa po otvorení úseku jazdí o 9 minút rýchlejšie.[32]

Skalité – štátna hranica Slovensko/Poľsko[upraviť | upraviť zdroj]

Tento úsek D3 bol čiastočne vo výstavbe už od roku 1997. Vedie súbežne s I/12 okolo obce Skalité na poľskú štátnu hranicu. Kategorizácia podľa STN 736101 je D26,5/100, maximálna rýchlosť na úseku je obmedzená na 100 km/h. Krátky úsek v okolí bývalého hraničného priechodu sprevádzkovali v novembra 2007[43] Pre dlhoročnú nedokončenosť tohto úseku diaľnice ju nazval bývalý investičný šéf Národnej diaľničnej spoločnosti Juraj Čermák „diaľnicou pre poľovníkov“.[44] V roku 2006 rozhodol, že diaľnica zostane nedostavaná kým sa k nej nepriblíži ďalší úsek. Váhostav tak dostával príspevky na udržiavanie diaľnice čo stavbu predražilo viac ako o dvojnásobok. Ján Kotuľa, čo NDS riadil počas Radičovej vlády poznamenal, že by bolo lacnejšie keby sa o úsek starala NDS. Úsek mal byť v poloprofile otvorený spolu s úsekom Svrčinovec-Skalité na konci roku 2016.[44]

Značka, ktorá signalizuje prípojku na D3 (Svrčinovec)

Po dvadsiatich rokoch od začiatku výstavby bol celý trojkilometrový úsek v polprofile slávnostne odovzdaný do užívania spolu s predchádzajúcim úsekom D3 Svrčinovec-Skalité 10. júna 2017. Celková cena oboch úsekov bola 417 mil. eur.[32] Úseky majú spolu 15 460 metrov, 29 mostných objektov s celkovou dĺžkou 3782 m, 2 tunely, 2 križovatky a jedno odpočívadlo.[45] Úsek je bez úhrady pre osobné vozidlá do 3,5 tony.[28]

Hustota dopravy[upraviť | upraviť zdroj]

Hustota dopravy podľa sčitania dopravy z roku 2015. Medzitým sa na diaľnici D3 otvorili ďalšie 3 úseky s celkovou dĺžkou viac ako 19km.

Hustota dopravy na diaľnici D3
Úsek Hustota dopravy
Hričovské Podhradie (v budúcnosti Diaľnica D1.svg) - Žilina-západ 23 579
Oščadnica - Čadca-Bukov 15 053

Križovatky dianice D3 s inými diaľnicami a rýchlostnými cestami[upraviť | upraviť zdroj]

Diaľničné križovatky na diaľnici D1
Diaľnica D1.svg AB-Kreuz-grün.svg (0) Hričovské Podhradie v prevádzke
Rýchlostná cesta R5.svg AB-Kreuz-gelb.svg (45) Svrčinovec v pláne

Zaniknuté úseky[upraviť | upraviť zdroj]

Diaľničný privádzač 11[upraviť | upraviť zdroj]

Diaľničný privádzač 11 sa nachádzal medzi Dolným a Horným Hričovom. Spájal cestu III/018262 s križovatkou Letisko Žilina na D3. Jeho celková dĺžka bola 675 metrov, dostavaný bol v roku 2008. Od roku 2014 je samostatnou vetvou križovatky.[46]

Diaľničný privádzač 12[upraviť | upraviť zdroj]

Diaľničný privádzač 12 sa nachádzal pri obci Skalité v okrese Čadca. Mal dĺžku 99 metrov a spájal štátnu hranicu s Poľskom a zatiaľ nedostavaný úsek diaľnice D3 Skalité – štátna hranica.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. D�lnice - Silnice . cz >> D�lnice D3 >> �ilina - �adca - Polsko [online]. www.dalnice-silnice.cz, [cit. 2019-01-14]. Dostupné online.
  2. Portál diaľnic a rýchlostných ciest [online]. www.cesty.ineko.sk, [cit. 2019-01-14]. Dostupné online.
  3. KRAJANOVÁ, Daniela. Otvorili diaľnicu do Poľska, ktorú pred 20 rokmi začal stavať Váhostav, ale nekončila nikde [online]. Denník N, 2017-06-10, [cit. 2019-01-14]. Dostupné online.
  4. D�lnice - Silnice . cz >> D�lnice D3 >> �ilina - �adca - Polsko [online]. www.dalnice-silnice.cz, [cit. 2019-01-14]. Dostupné online.
  5. Diaľnice a tunely na Slovensku [online]. dialnice.szm.com, [cit. 2019-01-14]. Dostupné online.
  6. Diaľnice a tunely na Slovensku [online]. dialnice.szm.com, [cit. 2019-01-14]. Dostupné online.
  7. Portál diaľnic a rýchlostných ciest [online]. www.cesty.ineko.sk, [cit. 2019-01-14]. Dostupné online.
  8. A.S, Petit Press. Fabšík: Región môže počas výstavby D3 skolabovať [online]. myzilina.sme.sk, [cit. 2019-02-13]. Dostupné online.
  9. a b c d e f Portál diaľnic a rýchlostných ciest [online]. cesty.ineko.sk, [cit. 2019-02-13]. Dostupné online.
  10. Tunel Horelica [online]. ASB.sk, 2012-09-04, [cit. 2019-02-13]. Dostupné online.
  11. Čadca: Ďalší meškajúci obchvat? [online]. Pravda.sk, 2018-08-04, [cit. 2019-02-13]. Dostupné online.
  12. Výstavba diaľnic a rýchlostných ciest [online]. www.ndsas.sk, [cit. 2019-02-13]. Dostupné online.
  13. dialnice.info :: už 13 rokov o cestách aj necestách ::.. • Zobrazenie témy - D3 Čadca, Bukov - Svrčinovec [online]. dialnice.info, [cit. 2019-02-13]. Dostupné online.
  14. a b c d e Hričovské Podhradie – Žilina, Strážov [online]. Bratislava : Národná diaľničná spoločnosť, [cit. 2010-12-27]. Dostupné online.
  15. Začala sa výstavba D3 Hričovské Podhradie – Žilina Strážov [online]. Mesto.sk, [cit. 2005-10-07]. Dostupné online.
  16. a b Otvorili zostávajúcu časť úseku diaľnice pri Žiline [online]. Mesto.sk, [cit. 2008-06-06]. Dostupné online.
  17. MINÚTA PO MINÚTE [online]. N Press, 2017-10-25, [cit. 2017-10-15]. Dostupné online.
  18. Diaľnicu D3 dokončia najskôr v roku 2023 [online]. Bratislava : pravda.sk, [cit. 2016-12-03]. Dostupné online.
  19. a b Stavby [online]. Národná diaľničná spoločnosť, [cit. 2017-12-22]. Dostupné online.
  20. A.S, Petit Press. Fabšík: Región môže počas výstavby D3 skolabovať [online]. myzilina.sme.sk, [cit. 2019-02-13]. Dostupné online.
  21. a b Kysucké Nové Mesto – Oščadnica [online]. Bratislava : Národná diaľničná spoločnosť, [cit. 2010-12-28]. Dostupné online.
  22. Diaľnicu D3 dokončia najskôr v roku 2023 [online]. Bratislava : pravda.sk, [cit. 2016-12-03]. Dostupné online.
  23. Miestopisný priebeh cestných komunikácií [online]. Bratislava : Slovenská správa ciest, 01.01.2014, [cit. 2014-10-05]. Dostupné online.
  24. Vladimír Mečiar na kontrolnom dni [online]. Bratislava : Mesto.sk, Tlačová agentúra Slovenskej republiky, 1996-04-25, [cit. 2009-09-02]. Dostupné online.
  25. Oščadnica – Čadca, Bukov [online]. Bratislava : Národná diaľničná spoločnosť, [cit. 2010-12-27]. Dostupné online.
  26. Čadca – obchvat mesta, I. etapa [online]. Bratislava : Národná diaľničná spoločnosť, [cit. 2010-12-27]. Dostupné online.
  27. Čadca – obchvat mesta, II. etapa [online]. Bratislava : Národná diaľničná spoločnosť, [cit. 2010-12-27]. Dostupné online.
  28. a b Elektronická diaľničná známka na webe Národnej diaľničnej spoločnosti
  29. http://www.ndsas.sk/dialnice/12328s?ids=12328&idc=12328&prm1=1&prm2=162 [online]. Bratislava : Národná diaľničná spoločnosť, [cit. 2010-12-27]. Dostupné online.
  30. Podpísali sme zmluvu na výstavbu kysuckej D3 [online]. Bratislava : Národná diaľničná spoločnosť, [cit. 2016-12-03]. Dostupné online.
  31. Čadca, Bukov – Svrčinovec [online]. . Dostupné online.
  32. a b c d KRAJANOVÁ, Daniela. Otvorili diaľnicu do Poľska, ktorú pred 20 rokmi začal stavať Váhostav, ale nekončila nikde [online]. N Press, 2017-06-10, [cit. 2017-06-11]. Dostupné online.
  33. Svrčinovec – Skalité [online]. . Dostupné online.
  34. a b c KRAJANOVÁ, Daniela. Štát ide stavať diaľnicu, o ktorú súťažili podozrivo [online]. Petit Press, 28.06.2013, [cit. 2013-06-29]. Dostupné online.
  35. Na diaľnici D3 vyrastie najvyšší most v strednej Európe [online]. TASR, 2016-02-27, [cit. 2016-03-08]. Dostupné online.
  36. Slovenský most na diaľnici D3 bude najvyšším v strednej Európe [online]. aktuality.sk, 2016-02-27, [cit. 2016-03-08]. Dostupné online.
  37. Minúta po minúte [online]. N Press, 2016-02-27, [cit. 2016-03-08]. Dostupné online.
  38. D3 Svrcinovec – Skalite ZD/
  39. http://kysuce.sme.sk/c/6988485/v-skalitom-dnes-polozia-zakladny-kamen-vystavby-dialnicneho-useku.html
  40. Výstavba diaľnice Svrčinovec – Skalité sa oficiálne rozbehla [online]. pravda.sk, 25.10.2013, [cit. 2013-10-28]. Dostupné online.
  41. Úsek D3 Svrčinovec-Skalité sprístupnila NDS nemotorizovanej verejnosti [online]. N Press, 2017-05-27, [cit. 2017-06-10]. Dostupné online.
  42. Prehliadka Diaľnice D3 Svrčinovec – Skalité [online]. Obec Čierne, 2017-06-06, [cit. 2017-06-10]. Dostupné online.
  43. Skalité – hranica SR/PR [online]. . Dostupné online.
  44. a b KRAJANOVÁ, Daniela. Diaľničná udalosť roka 2016? Váhostav po 19 rokoch dokončí minidiaľnicu prezývanú poľovnícka [online]. N Press, 2015-12-23, [cit. 2015-12-25]. Dostupné online.
  45. SPREJAZDNILI SME PRVÝ ÚSEK KYSUCKEJ D3 [online]. Národná diaľničná spoločnosť, 2017-06-10, [cit. 2017-06-10]. Dostupné online.
  46. MIESTOPISNÝ PRIEBEH CESTNÝCH KOMUNIKÁCIÍ. Stav siete cestných komunikácií k 1.1.2014. [online]. 1.1.2014. Dostupné online.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]