Diaľnica M5 (Maďarsko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Diaľnica M5 (Maďarsko)
5
E60-HUN.svg
E71-HUN.svg
E75-HUN.svg


Mapa
Trasa M5
Základné údaje
Správca: Állami Autópálya Kezelő Zrt.
(štát) 
Ďalší správcovia: Alföld Koncessziós Autópálya Rt. 
Výstavba: 1982-2006 
Celková dĺžka: 160,9 km 
  z toho v prevádzke: 160,9 km

Župa:

Budapešť, Peštianska župa
Báčsko-malokumánska župa
Čongrádska župa 
Výjazdy Výjazd (mimoúrovňové kríženie na diaľnici) 19 (v prevádzke) 
Diaľničné križovatky Diaľničná križovatka 3 (v prevádzke) 
Pohľad z nadjazdu na výjazde Kecskemét
Pohľad z nadjazdu na výjazde Kecskemét 

Diaľnica M5 (maď. Autópálya M5, M5-ös autópálya) je 160,9 km dlhá diaľnica v Maďarsku, ktorá vedie z Budapešti cez mestá Kecskemét, Kiskunfélegyháza a Segedín až na srbskú štátnu hranicou pri obci Röszke. V krátkom úseku na južných predmestiach hlavného mesta je dočasne v peáži s diaľnicou M0. Na tomto úseku po M5 prechádzajú európske cesty E65 a E71 a na celej trase aj E75.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé plány na výstavbu "automobilovej cesty" (automobil-út) sa medzi Budapešťou a Belehradom sa objavili ešte v roku 1942. Táto naplánovaná cesta mala takmer totožnú trasu ako súčasná M5. Avšak vzhľadom na to, že Maďarsko v tom čase okupovalo tzv. južnú zem (Délvidék), plánovaná komunikácia nekončila pri obci Röszke, ale až pri Báčskej Palanke, ktorá v súčasnosti patrí Srbsku. Tieto plány sa však nerealizovali kvôli vojnovým udalostiam.

Po vojne význam automobilizmu upadol, takže výstavba vysokokapacitných komunikácií sa stala bezpredmetná. Opätovné oživenie plánov nastalo až v 70. rokoch, keď bola stanovená súčasná trasa diaľnice, ktorá bola súčasťou európskeho dopravného koridoru Londýn-Istanbul.

Prvé stavebné práce sa začali v prvej polovici 80. rokov na južných predmestiach hlavného mesta a prvý úsek medzi obcami Ócsa a Örkény (29 km) odovzdali do užívania dňa 22. novembra 1985. Do pádu socializmu v roku 1989 bola M5 predĺžená až po severný okraj mesta Kecskemét.

Prechod na trhové hospodárstvo začiatkom 90. rokov spôsobil finančné ťažkosti, preto bolo rozhodnuté dostavať diaľnicu za súkromný kapitál. Bola založená spoločnosť Alföld Koncessziós Autópálya Rt. (AKA), ktorá v polovici 90. rokov začala s dostavbou. V roku 1996 bol dokončený obchvat mesta Kecskemét a v roku 1998 bola M5 predĺžená po Kiskunfélegyházu.

Podobne, ako v prípade diaľnice M1 sa objavili problémy s príliš vysokou cenou mýtnych poplatkov, čo spôsobovalo nízke využívanie tejto diaľnice. Aby sa tranzitná doprava vyhla poplatkom, používala štátnu cestu 5. To spôsobilo protesty obyvateľov priľahlých obcí, ktorí sa sťažovali na príliš hustú premávku. Problém sa podarilo vyriešiť až v roku 2004, keď bola M5 zaradená do systému štátneho mýtneho spoplatnenia.

Výstavba medzitým pokračovala, avšak pomalším tempom. 10. decembra 2005 bol otvorený úsek medzi mestami Kiskunfélegyháza a Segedín a 11. marca 2006 aj posledný úsek medzi Segedínom a štátnou hranicou so Srbskom.

Hlavné križovatky[upraviť | upraviť zdroj]

Dôležité diaľničné križovatky na diaľnici M5
M0a (Hu) Otszogletu kek tabla.svg AB-Kreuz-blau.svg (17) Felsőpakony v prevádzke
M0 (Hu) Otszogletu kek tabla.svg AB-Kreuz-blau.svg (23) Felsőpakony v prevádzke
M11 (Hu) Otszogletu kek tabla.svg AB-Kreuz-gelb.svg (36) Dabas v pláne
M8 (Hu) Otszogletu kek tabla.svg AB-Kreuz-gelb.svg (75) Kecskemét-észak v pláne
M44 (Hu) Otszogletu kek tabla.svg AB-Kreuz-gelb.svg (75) Kecskemét-észak v pláne
M43 (Hu) Otszogletu kek tabla.svg AB-Kreuz-blau.svg (159) Szeged-észak v prevádzke

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]