Diablovina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°09′54″S 20°03′03″V / 49,165083°S 20,050833°V / 49.165083; 20.050833
Diablovina
vrch
Grań Baszt a2.jpg
Zľava Zadná Bašta, Zlatinská veža, Diablovina a Satan.
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Okres Poprad
Pohorie Vysoké Tatry
Povodie Poprad
Nadmorská výška 2 390 m n. m.
Súradnice 49°09′54″S 20°03′03″V / 49,165083°S 20,050833°V / 49.165083; 20.050833
Najľahší výstup I, zo Satanovho sedla s obchádzaním Pekelníka, len s horským vodcom.
Prvovýstup G. O. Dyhrenfurth, H. Rumpelt
 - dátum 13. jún 1907
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Fire.svg
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Diablovina
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Diablovina patrí k výrazným vežiam v Hrebeni bášt. Spolu so susednými vežami prispieva k divokej rozoklanosti najvyššej časti hrebeňa. Prevažne pekelné názvoslovie tohto úseku sa viaže k povesti. Maďarský názov Ördög-torony aj nemecký Teufelsturm znamená doslova „Čertova veža,“ taká však leží v masíve Kotlového štítu.

Topografia[upraviť | upraviť zdroj]

Popisovanú skupinu veží oddeľuje Diablovo sedlo od Zadnej Bašty, Satanovo sedlo od Satana. Od severovýchodu je prvá Zlatinská veža, ďalej Zlatinská štrbina, Diablovina, Pekelníkova štrbina, Pekelník, Čertova štrbina a Čertov hrb.

Niekoľko horolezeckých výstupov[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1907 Prvý výstup z Diablovho sedla cez Zlatinskú vežu G. O. Dyhrenfurth a H. Rumpelt, II.. Pokračovali na Pekelník, Čertov hrb a dolu do Satanovho sedla, I.
  • 1914 Prvý zimný výstup A. Grósz a Z. Neupauer, cestou prvovýstupcov.
  • 1935 Prvovýstup na Zlatinskú vežu „Motykova cesta,“ A. a M. Bacsányiové, Z. Brüll, W. Dobrucki, S. Motyka a K. Mrózek, IV.
  • 1977 Prvovýstup stredom východnej steny Diabloviny A. Bieluń a J. Tillak, pevná platňovitá skala, V+.

Povesť[upraviť | upraviť zdroj]

Mladý baník Stacho z Mengusoviec našiel zlato v oblasti Hincových plies a hoci ho Satan sídliaci v najvyššom štíte trikrát varoval, neprestával kutať. Zem sa zatriasla, z blízkeho štítu zbehli dve skalné lavíny, zahubili ho a vybehli do protisvahu. Zlato sa ukrylo v Zlatinskej veži a podľa Satanových služobníkov boli pomenované susedné veže Diablovina, Pekelník, Čertov hrb,...

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  • A. Puškáš, Vysoké Tatry – horolezecký sprievodca, Monografia, VIII diel, 1987.
  • A. Marec, Zlato pod Kriváňom, Mladé Letá1991.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Diablovina

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]