Diana, princezná z Walesu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Diana, princezná z Walesu
Diana, princezná z Walesu
Rod. menoDiana Frances Spencer
Narodenie1. júl 1961
Sandringham, Norfolk, Anglicko
RodičiaJohn Spencer, 8th Earl Spencer
Frances Rocheová
ManželKarol III.
(1981 – 1996)
DetiWilliam, princ z Walesu
Princ Harry, vojvoda zo Sussexu
PodpisDiana, princezná z Walesu, podpis (z wikidata)
Odkazy
Webstránkaroyal.uk
CommonsSpolupracuj na Commons Diana, princezná z Walesu

Diana, princezná z Walesu (angl. Diana, Princess of Wales; rodným menom Diana Frances Spencer; * 1. júl 1961, Sandringham, Anglicko, Spojené kráľovstvo – † 31. august 1997, Paríž, Francúzsko) bola členkou britskej kráľovskej rodiny. Stala sa prvou manželkou Charlesa, princa z Walesu, neskôr kráľa Karola III., a bola matkou princa Williama a princa Harryho. Dianin aktivizmus a pôvab z nej urobili medzinárodnú ikonu a vyslúžila si trvalú popularitu i bezprecedentnú verejnú kontrolu, ktorú umocňoval jej búrlivý súkromný život.

Diana sa narodila do britskej šľachtickej rodiny a vyrastala v blízkosti kráľovskej rodiny v ich panstve v Sandringhame. Ako najmladšiu dcéru Johna Spencera, 8. grófa Spencera a Frances Shand Kyddovú, ju ovplyvnil ich rozvod v roku 1967. Akademicky sa veľmi nerozvíjala, ale mala talent na hudbu, tanec a šport. V roku 1978 sa presťahovala do Londýna, kde žila so spolubývajúcimi a pracovala v rôznych slabo platených odvetviach.

Diana sa dostala do popredia v roku 1981 po zasnúbení s princom Charlesom, najstarším synom kráľovnej Alžbety II. Ich svadba sa konala v katedrále svätého Pavla v roku 1981 a zastala rolu princeznej z Walesu (angl. Princess of Wales), v ktorej ju verejnosť nadšene prijala. Pár mal dvoch synov, princov Williama a Harryho, ktorí boli v tom čase druhí a tretí v poradí následníkov britského trónu. Dianino manželstvo s Charlesom však trpelo kvôli ich nezlučiteľnosti a mimomanželským pomerom. Rozišli sa v roku 1992, a krátko po tom sa ich rozchod dostal na verejnosť. Podrobnosti o ich manželských problémoch sa čoraz viac zverejňovali a manželstvo sa v roku 1996 skončilo rozvodom.

Ako princezná z Walesu sa Diana zaviazala vykonávať kráľovské povinnosti v mene kráľovnej a zastupovala ju vo funkciách v celej oblasti Commonwealthu. V médiách bola ocenená za nekonvenčný prístup k charitatívnej práci. Jej podpora sa spočiatku zameriavala na deti a mládež, ale neskôr sa stala známou pre svoju angažovanosť u pacientov s AIDS a kampaň za odstránenie nášľapných mín. Taktiež zvýšila povedomie a obhajovala spôsoby pomoci ľuďom postihnutým rakovinou a duševnými chorobami. Ako princezná bola Diana spočiatku známa pre svoju plachosť, ale jej charizma a priateľskosť si získala verejnosť a pomohla jej reputácii prežiť prudký krach manželstva. Bola považovaná za veľmi fotogenickú. V 80. a 90. rokoch bola módnou ikonou. Mediálna pozornosť a smútok verejnosti boli veľmi citeľné po jej údajnej smrti pri autonehode v parížskom tuneli v roku 1997. Jej odkaz mal hlboký dopad na kráľovskú rodinu a britskú spoločnosť.

Manželstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Lady Diana sa prvýkrát stretla s Charlesom, princom z Walesu, najstarším synom a následníkom trónu, keď mala 16 rokov v novembri 1977. Mal vtedy 29 rokov a chodil s jej staršou sestrou lady Sarah.[1] Boli hosťami na stretnutí na vidieku v lete 1980, keď ho sledovala hrať pólo. On sa vážne začal zaujímať o Dianu ako potenciálnu nevestu. Vzťah pokročil ďalej, keď ju pozval na palubu kráľovskej jachty Britannia na víkend do Cowes. V novembri 1980 nasledovalo pozvanie do Balmoralu (škótske sídlo kráľovskej rodiny), aby sa stretla s jeho rodinou.[2] Lady Diana bola kráľovnou, kráľovnou matkou a vojvodom z Edinburghu dobre prijatá. Princ Charles sa následne uchádzal o Dianu v Londýne. 6. februára 1981 ju požiadal o ruku na hrade Windsor a lady Diana to prijala, ale ich zásnuby boli dva a pol týždňa utajené.[3]

Zásnuby a svadba[upraviť | upraviť zdroj]

Ich zásnuby sa stali oficiálnymi 24. februára 1981.[4] Diana si vybrala svoj vlastný zásnubný prsteň.[4] Po zásnubách opustila zamestnanie asistentky učiteľky v materskej škole a krátko žila v dome Clarence House, ktorý bol domovom kráľovnej matky.[5] Potom žila až do svadby v Buckinghamskom paláci,[5] kde bol podľa životopiskyne Ingrid Sewardovej jej život neuveriteľne osamelý.[6] Diana bola prvou Angličankou, ktorá sa vydala za prvého následníka v poradí na trón, odkedy sa Anne Hydeová pred viac ako 300 rokmi vydala za budúceho Jakuba II. Bola tiež prvou kráľovskou nevestou, ktorá mala pred svojím zasnúbením platenú prácu.[4] Prvé verejné vystúpenie s princom Charlesom absolvovala na charitatívnom plese v marci 1981 v Goldsmiths' Hall, kde sa stretla s monackou kňažnou Grace.[5]

Dvadsaťročná Diana sa stala princeznou z Walesu, keď sa 29. júla 1981 vydala za Charlesa. Svadba sa konala v katedrále sv. Pavla, ktorá ponúka viac miest na sedenie ako Westminsterské opátstvo – kostol, ktorý sa zvyčajne používal na kráľovské svadby.[4] Táto udalosť bola všeobecne označovaná ako „rozprávková svadba“ a sledovalo ju globálne televízne publikum so 750 miliónmi divákov, zatiaľ čo 600 000 ľudí lemovalo ulice, aby uvideli pár, ktorý bol na ceste k obradu.[4][7] Pri oltári Diana nechtiac prehodila poradie prvých dvoch Charlesových mien a namiesto nich povedala „Philip Charles“ Arthur George.[7] Neprisahala, že ho bude „poslúchať“; tento tradičný sľub bol na žiadosť páru vynechaný, čo v tom čase spôsobilo určité komentáre.[8] Diana mala na sebe šaty v hodnote 9 000 libier s vlečkou dlhou 7 stôp (7,62 metra).[9]

Po tom, čo sa stala princeznou z Walesu, automaticky získala pozíciu tretej najvyššej ženy v britskom poradí (po kráľovnej a kráľovnej matke) a bola piata alebo šiesta v poradí podľa priorít svojho ďalšieho šľachtického pôvodu po kráľovnej, príslušnom miestodržiteľovi, vojvodovi z Edinburghu, kráľovnej matke a princa z Walesu. Po niekoľkých rokoch od svadby kráľovná rozšírila Dianine hodnosti o viditeľné známky členstva v kráľovskej rodine; požičala jej korunku (angl. Cambridge Lover's Knot Tiara)[10][11] a udelila jej odznak kráľovského rádu kráľovnej Alžbety II.[12]

Deti[upraviť | upraviť zdroj]

Pár mal bydlisko v Kensingtonskom paláci a Highgrove House, neďaleko Tetbury. 5. novembra 1981 bolo oznámené Dianino tehotenstvo. V januári 1982 – v 12. týždni tehotenstva – Diana spadla zo schodiska v Sandringhame a mala modriny. Kráľovský gynekológ Sir George Pinker bol privolaný z Londýna a uznal, že plod bol v poriadku.[13] Diana sa neskôr priznala, že úmyselne spadla zo schodov, pretože sa cítila „menejcenná“.[14] Vo februári 1982 boli v médiách zverejnené fotografie tehotnej Diany v bikinách počas dovolenky. Kráľovná následne vydala vyhlásenie a označila ho za „najčernejší deň v histórii britskej žurnalistiky“.[15] 21. júna 1982 Diana porodila prvého syna, princa Williama.[16] Následne trpela popôrodnou depresiou.[17] Uprostred mediálnej kritiky sa rozhodla vziať Williama, ktorý bol ešte dojčaťom, na svoje prvé veľké turné po Austrálii a Novom Zélande. Toto rozhodnutie bolo všeobecne ocenené potleskom. Podľa vlastného priznania Diana pôvodne nemala v úmysle zobrať Williama, kým to nenavrhol austrálsky premiér Malcolm Fraser.[18]

Druhý syn, princ Harry, sa narodil 15. septembra 1984. Diana uviedla, že s Charlesom si boli najbližšie práve počas tehotenstva s Harrym. Vedela, že ich druhým dieťaťom je chlapec, ale nepodelila sa o to s nikým iným, vrátane Charlesa.[19]

Diana poskytla svojim synom viac zážitkov,[20][21] ako bolo obvyklé pre kráľovské deti. Málokedy sa podrobila Charlesovi alebo kráľovskej rodine, pokiaľ šlo o deti, bola často neústupná. Vybrala si ich krstné mená, prepustila opatrovateľku kráľovskej rodiny (a zapojila sa do vlastného výberu), vybrala ich školy a oblečenie, naplánovala si výlety a sama ich brávala do školy tak často, ako to jej harmonogram umožňoval. Svoje verejné povinnosti prispôsobovala ich rozvrhu.

Problémy a rozchod[upraviť | upraviť zdroj]

Princ a princezná z Walesu s Nancy Reaganovou a Ronaldom Reaganom v novembri 1985

Po piatich rokoch od manželstva sa dostala na povrch nekompatibilita páru a vekový rozdiel 12 rokov. Charles obnovil vzťah so svojou bývalou priateľkou Camillou Parker Bowlesovou a Diana neskôr začala jeden s majorom Jamesom Hewittom, bývalým rodinným inštruktorom jazdenia. Médiá špekulovali, že Hewitt bol Harryho otcom na základe údajnej fyzickej podobnosti medzi Hewittom a Harrym, ale Hewitt a ďalší to popierajú. Harry sa narodil dva roky predtým, ako si Hewitt a Diana spolu začali.[22]

Od roku 1987 boli viditeľné problémy v ich manželstve a tlač informovala o nešťastnom a chladnom vzťahu.[23] V roku 1989 bola Diana na narodeninovej oslave sestry Camilly, Annabel Elliotovej, keď konfrontovala Camillu kvôli jej a Charlesovmu mimomanželskému pomeru.[24][25] Tieto udalosti boli neskôr odhalené v máji 1992 vydaním knihy Andrewa Mortona, Diana: Her True Story.[26][27] Kniha, ktorá odhalila aj Dianine údajné samovražedné myšlienky, spôsobila mediálnu búrku. V roku 1991 James Colthurst uskutočnil tajné rozhovory s Dianou, v ktorých hovorila o svojich manželských problémoch a ťažkostiach. Tieto nahrávky boli neskôr použité ako zdroj pre Mortonovu knihu.[28][29]

Kráľovná a vojvoda z Edinburghu usporiadali stretnutie medzi Charlesom a Dianou a neúspešne sa pokúsili dosiahnuť zmierenie.[30] Filip napísal Diane a vyjadril sklamanie nad mimomanželskými pomermi ako tých jej, tak aj Charlesovými; požiadal ju, aby si prediskutovali svoje správanie z pohľadu toho druhého.[31] Vojvoda bol priamy.[32] Jeho slová brala veľmi ťažko, ale napriek tomu ocenila, že konal s dobrým úmyslom.[33] Niektorí ľudia, vrátane Dianinej blízkej priateľky Simone Simmonsovej, tvrdili, že Diana a jej bývalý svokor, princ Philip, mali vzťah plný napätia;[34][35][36] iní pozorovatelia však uviedli, že ich listy nepreukazujú žiadne známky konfliktov medzi nimi.[37] Filip neskôr vydal vyhlásenie, v ktorom verejne poprel obvinenia, že mal urážať Dianu.[38]

V priebehu rokov 1992 a 1993 unikli na verejnosť pásky telefonických rozhovorov, ktoré sa negatívne podpísali na Charlesovi aj Diane. Nahrávky Diany a Jamesa Gilbeya boli zverejnené v auguste 1992[39] a v rovnakom mesiaci boli zverejnené aj ich prepisy.[4] Po „Squidgygate“ nasledovali v novembri 1992 uniknuté pásky „Camillagate“, dôverné výmeny názorov medzi Charlesom a Camillou, uverejnené v bulvárnych novinách.[40][41] V decembri 1992 predseda vlády John Major oznámil Dolnej snemovni „priateľské odlúčenie“.[42][43]

V rokoch 1992 a 1993 si Diana najala hlasového trénera Petra Settelena, aby jej pomohol rozvíjať svoje vystupovanie na verejnosti.[44] Na videonahrávke, ktorú nahral Settelen v roku 1992, Diana uviedla, že v rokoch 1984 až 1986 bola „hlboko zamilovaná do niekoho, kto pracoval v tomto prostredí“.[45][46] Hovorí sa o Barrym Mannakeeovi, ktorý bol v roku 1986 preradený do tímu diplomatickej ochrany (angl. Diplomatic Protection Squad) po tom, čo jeho manažéri uvážili, že jeho vzťah s Dianou bol nevhodný.[46][47] Diana na páske uviedla, že Mannakee bol „vyhodený“ z úlohy jej osobného strážcu po podozrení, že mali spolu pomer.[45] Penny Junor vo svojej knihe z roku 1998 naznačovala, že Diana bola v romantickom vzťahu s Mannakeeom.[48] Dianiní priatelia tvrdenie označili za absurdné.[48] Na následne zverejnených páskach Diana uviedla, že má pre tohto človeka city a povedala: „Bola som veľmi šťastná, že som sa toho všetkého vzdala, len aby som odišla žiť s ním“. Popísala ho ako „najlepšieho priateľa, akého kedy mala“, hoci poprela akýkoľvek sexuálny vzťah s ním.[49] Trpko hovorila aj o svojom manželovi, ktorý povedal: „[On] ma vo všetkých možných ohľadoch donútil cítiť sa, že nie som dosť dobrá. Zakaždým, keď som sa nadýchla, znova ma zatlačil späť.“[50][51] Charlesova teta, princezná Margaret, spálila „veľmi osobné“ listy, ktoré Diana napísala kráľovnej matke v roku 1993. Životopisec William Shawcross považoval Margaretine činy za „pochopiteľné“, pretože „chránila svoju matku a ďalších členov rodiny“, ale „poľutovaniahodné z historického hľadiska“.[52]

Aj keď zo svojich manželských problémov vinila Camillu Parker Bowlesovú, Diana začala veriť, že jej manžel mal aj iné aféry. V októbri 1993 napísala svojmu komorníkovi Paulovi Burrellovi. Povedala mu, že verí, že jej manžel bol zamilovaný do jeho osobnej asistentky Tiggy Legge-Bourkeovej. Tá bola tiež bývalou opatrovateľkou jeho synov, a že ju plánuje nechať zabiť „aby sa mu uvoľnila cesta a mohol sa oženiť Tiggy“. Legge-Bourkeová bola Charlesom najatá ako spoločníčka pre jeho synov, keď boli v jeho opatere. Diana bola rozčúlená z toho, aký mala Legge-Bourkeová s jej synmi vzťah.[53] Princ Charles hľadal porozumenie verejnosti prostredníctvom televízneho rozhovoru s Jonathanom Dimblebym (29. jún 1994). V rozhovore uviedol, že svoj vzťah s Camillou obnovil v roku 1986 až potom, čo sa „nenávratne rozpadlo“ jeho manželstvo s Dianou.[54][55][56]

V tom istom roku bulvárny plátok News of the World tvrdil, že Diana uskutočnila viac ako 300 telefonátov so ženatým obchodníkom s umením Oliverom Hoareom.[57][58] Dokázalo sa, že tieto hovory sa uskutočňovali z jej apartmánu v Kensingtonskom paláci aj z telefónnej búdky hneď pred palácom. Podľa Hoarovho nekrológu nebolo pochýb o tom, že mala s ním vzťah.[59] Diana však poprela akýkoľvek romantický vzťah s Hoareom, ktorého označila za priateľa, a uviedla, že zdrojom nepríjemných hovorov s Hoareom nebola ona, ale jeden „mladý chlapec“.[60][61] Tlač ju spájala aj s hráčom ragbyového zväzu Willom Carlingom[62][63] a súkromným investorom Theodorom J. Forstmannom,[64][65] tieto tvrdenia však neboli ani potvrdené, ani dokázané.[66][67]

Rozvod[upraviť | upraviť zdroj]

Princezná z Walesu v Rusku, 1995

Novinár Martin Bashir urobil rozhovor s Dianou pre reláciu o aktuálnych udalostiach, Panorama (BBC). Rozhovor bol odvysielaný 20. novembra 1995.[68] Princezná diskutovala o vlastných a manželových mimomanželských pomeroch.[69] V súvislosti s Charlesovým vzťahom s Camillou povedala: „No, v tomto manželstve sme boli traja, takže to bolo trochu preplnené.“ Vyjadrila tiež pochybnosti o tom, či je jej manžel vhodný na kráľovskú funkciu.[68] Spisovateľky Tina Brownová, Sally Bedell Smithová a Sarah Bradfordová podporili Dianino priznanie v rozhovore, že trpela depresiami, „prudkou bulímiou“ a mnohokrát sa sebapoškodzovala; prepis nahrávok relácie zaznamenáva Dianu, ktorá potvrdzuje mnohé z jej problémov s duševným zdravím, vrátane toho, že si „poranila (ruky) a nohy“.[68] Kombinácia chorôb, ktorými sama Diana trpela, mala za následok, že niektorí jej životopisci sa domnievali, že má hraničnú poruchu osobnosti.[70]

Rozhovor bol považovaný za bod zlomu. 20. decembra Buckinghamský palác oznámil, že kráľovná poslala Charlesovi a Diane listy s odporúčaním rozviesť sa.[71][72] Kráľovnin krok podporil predseda vlády a rada hlavy štátu (Privy Counsellors). Podľa BBC bolo o ňom rozhodnuté po dvoch týždňoch rozhovorov.[73] Charles následne formálne súhlasil s rozvodom písomným vyhlásením.[71] Vo februári 1996 Diana oznámila svoju dohodu po rokovaniach s Charlesom a zástupcami kráľovnej,[74] ktorá znervózňovala Buckinghamský palác vydaním vlastného oznámenia o rozvodovej zmluve a jej podmienkach. V júli 1996 sa pár dohodol na podmienkach svojho rozvodu.[75] Nasledovalo to krátko po Dianinom obvinení, že Charlesova osobná asistentka Tiggy Legge-Bourkevá išla na potrat. Legge-Bourkeová nariadila svojmu právnikovi Petrovi Carter-Ruckovi, aby požiadal o ospravedlnenie.[76][77] Dianin osobný tajomník Patrick Jephson rezignoval krátko pred vypuknutím tejto udalosti. Neskôr napísal, že „s radosťou obvinila Legge-Bourkeovú z potratu“.[78][79]

Dočasné rozhodnutie o rozvode bolo vydané 15. júla 1996 a rozvod bol ukončený 28. augusta 1996.[80][81] Dianu v prípade právne zastupoval Anthony Julius.[82] Dostala paušálne vyrovnanie vo výške 17 miliónov libier (čo zodpovedá hodnote 32,144,626 libier v roku 2019) a tiež 400 000 £ ročne. Pár podpísal dohodu o mlčanlivosti, ktorá im zakazovala diskutovať o podrobnostiach rozvodu alebo manželského života.[83] Dni predtým sa malo rozhodovať o kráľovských tituloch po rozvode. Diana stratila titul „Jej kráľovská výsosť“ (angl. Her Royal Highness) a namiesto toho dostala titul Diana, princezná z Walesu (angl. Diana, Princess of Wales). Ako matka princa, ktorý jedného dňa nastúpi na trón, bola naďalej považovaná za členku kráľovskej rodiny a mala rovnaké postavenie ako počas manželstva.[84] Kráľovná údajne chcela, aby Diana po rozvode pokračovala v používaní titulu „Jej kráľovská výsosť“, Charles však trval na jeho odstránení.[75] Princ William údajne ubezpečil svoju matku slovami: „Neboj sa, mamička, jedného dňa ti to vrátim, keď budem kráľom.“[85] Takmer rok predtým podľa Tiny Brownovej Philip varoval Dianu: „Ak sa nebudeš vedieť správať, dievča moje, zoberieme ti titul.“ Povráva sa, že mu odpovedala: „Môj titul je oveľa starší ako tvoj, Philip.“[86]

Osobný život po rozvode[upraviť | upraviť zdroj]

Diana na stretnutí so Šrí Činmojom v Kensingtonskom paláci v máji 1997

Po rozvode v roku 1996 si Diana ponechala dvojlôžkový apartmán na severnej strane Kensingtonského paláca, ktorý zdieľala s Charlesom od prvého roku ich manželstva; byt zostal jej domovom až do jej smrti v nasledujúcom roku. Presťahovala tiež svoje kancelárie do Kensingtonského paláca, ale bolo jej povolené „využívať štátne byty v paláci svätého Jakuba“.[87][88] Ďalej mala prístup k šperkom, ktoré dostala počas manželstva, a mohla využívať leteckú dopravu britskej kráľovskej rodiny a vlády.[87] V knihe publikovanej v roku 2003 Paul Burrell tvrdil, že Dianine súkromné listy odhalili, že jej brat, lord Spencer, jej napriek jej žiadosti odmietol dovoliť žiť v zámku Althorp. Ochranu Diane ponúkla aj Royalty Protection Group z Metropolitnej polície, ktorú využívala pri cestovaní so svojimi synmi, ale v posledných rokoch života ju odmietala v snahe dištancovať sa od kráľovskej rodiny.[89][90]

Diana randila s britsko-pakistanským kardiochirurgom Hasnatom Khanom, ktorý bol po jej smrti nazývaný mnohými jej najbližšími priateľmi „láskou jej života“[91][92][93] a údajne ho opísala ako „pána úžasného“.[94][95][96][97] V máji 1996 navštívila Diana Láhaur na pozvanie Imrana Khana, príbuzného Hasnata Khana, a navštívila jeho rodinu v tajnosti.[98][99] Vzťah s Khanom bol vedený v utajení. Diana klamala členom tlače, ktorí sa jej na to pýtali. Ich vzťah trval takmer dva roky s rozdielnymi správami o tom, kto to ukončil.[99][100] Hovorilo sa o nej, že hovorila o svojom trápení, keď „on“ ukončil ich vzťah.[91] Podľa Khanovho svedectva pri vyšetrovaní jej smrti to však bola Diana, ktorá ukončila ich vzťah v lete 1997.[101] Burrell tiež uviedol, že vzťah ukončila Diana v júli 1997[102] a že jej matka Frances Shand Kyddová nesúhlasila so vzťahom jej dcéry s moslimom.[103] V čase Dianinej smrti v roku 1997 nehovorila so svojou matkou štyri mesiace.[104][105] Naopak, jej vzťah s odcudzenou nevlastnou matkou sa údajne zlepšil.[106][107]

Do mesiaca nadviazala vzťah s Dodim Fayedom, synom jej letného hostiteľa Mohameda Al-Fayeda.[108] To leto Diana uvažovala o tom, že vezme svojich synov na dovolenku do Hamptons na Long Islande v New Yorku, ale ochranka tomu zabránila. Keď sa rozhodla nevycestovať do Thajska, prijala Fayedovo pozvanie, aby sa pripojila k jeho rodine na cestu na juh Francúzska. Mohamed Al-Fayed kúpil Jonikal, 60 metrovú multimiliónovú jachtu, aby zabavila Dianu a jej synov.[108][109][110]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ GLASS, Robert. Descendant of 4 Kings Charms Her Prince. Daily Times (London), 24 July 1981. Dostupné online [cit. 2016-04-24].
  2. ↑ Royal weekend fuels rumours. The Age (London), 17 November 1980. Dostupné online [cit. 2013-07-22].
  3. ↑ Morton 1997, s. 118.
  4. ↑ a b c d e f International Special Report: Princess Diana, 1961–1997. The Washington Post, 30 January 1999. Dostupné online [cit. 2008-10-13].
  5. ↑ a b c It was love at first sight between British people and Lady Diana. The Leader Post (London), 15 July 1981. Dostupné online [cit. 2013-07-23].
  6. ↑ The True Story Behind The Crown's Prince Charles, Princess Diana and Camilla Parker Bowles Love Triangle [online]. 15 November 2020. Dostupné online.
  7. ↑ a b 1981: Charles and Diana marry. BBC News, 29 July 1981. Dostupné online [cit. 2008-11-27].
  8. ↑ FRUM, David. How We Got bare: The '70s. New York : Basic Books, 2000. Dostupné online. ISBN 0-465-04195-7. S. 98.
  9. ↑ DENNEY, Colleen. Representing Diana, Princess of Wales: cultural memory and fairy tales revisited. [s.l.] : Fairleigh Dickinson University Press, 2005. Dostupné online. ISBN 978-0-8386-4023-4. S. 57.
  10. ↑ FIELD, Leslie. The Queen's Jewels: The Personal Collection of Elizabeth II. London : Harry N. Abrams, 2002. ISBN 0-8109-8172-6. S. 113–115.
  11. ↑ Lucy Clarke-Billings. Duchess of Cambridge wears Princess Diana's favourite tiara to diplomatic reception at Buckingham Palace. The Telegraph, 9 December 2015. Dostupné online [cit. 2015-12-29].
  12. ↑ Duchess Kate 'to receive special honour from the Queen' to celebrate Her Majesty's record reign. Hello Magazine. Dostupné online [cit. 2016-02-25].
  13. ↑ Obituary: Sir George Pinker. Daily Telegraph (London), 1 May 2007. Dostupné online [cit. 2012-12-22].
  14. ↑ US TV airs Princess Diana tapes [online]. BBC, 5 March 2004, [cit. 2018-04-23]. Dostupné online.
  15. ↑ Timeline: Diana, Princess of Wales [online]. BBC, 5 July 2004, [cit. 2018-05-29]. Dostupné online.
  16. ↑ 1982: Princess Diana gives birth to boy [online]. BBC, [cit. 2018-05-17]. Dostupné online.
  17. ↑ PETIT, Stephanie. Princess Diana Revealed Postpartum Depression 'Hit Hard' After William's Birth: 'I Was Troubled' [online]. 18 April 2019. Dostupné online.
  18. ↑ Morton 1997, s. 142–143.
  19. ↑ Hewitt denies Prince Harry link. BBC News, 21 September 2002. Dostupné online [cit. 2016-04-23].
  20. ↑ Prince William Biography. People. Dostupné online [cit. 2008-10-15].
  21. ↑ Prince Harry. People. Dostupné online [cit. 2008-10-15].
  22. ↑ Holder, Margaret. Who Does Prince Harry Look Like? James Hewitt Myth Debunked [online]. 24 August 2011. Dostupné online. Archivované 2012-05-29 z originálu.
  23. ↑ TUOHY, William. Rumors of Royal Split Trail Charles and Diana to Bonn [online]. 3 November 1987. Dostupné online.
  24. ↑ Diana tells of Camilla encounter [online]. BBC, 12 March 2004, [cit. 2018-08-03]. Dostupné online.
  25. ↑ Diana tapes reveal Camilla confrontation. The Telegraph, 12 March 2004. Dostupné online [cit. 2018-08-03].
  26. ↑ Interview: Andrew Morton: He couldn't shout: 'Diana was in on this.' 'She trusted me. It would have been a betrayal'. The Independent, 1 December 1997. Dostupné online [cit. 2017-01-07].
  27. ↑ Princess Di breaks down after making appearance. Eugene Register Guard, 12 June 1992. Dostupné online [cit. 2013-08-14].
  28. ↑ SABUR, Rozina. Princess Diana secretly recorded herself describing despair at the state of her marriage to Prince Charles, biographer reveals. The Telegraph, 10 June 2017. Dostupné online [cit. 2018-03-08].
  29. ↑ The story behind Princess Diana's secret tapes [online]. 4 March 2004. Dostupné online.
  30. ↑ Brandreth 2004, s. 348–349.
  31. ↑ Brandreth 2004, s. 349–351.
  32. ↑ Brandreth 2004, s. 351.
  33. ↑ Brandreth 2004, s. 351–353.
  34. ↑ RAYNER, Gordon. Diana 'planned secret wedding to Hasnat Khan' [online]. Londýn: telegraph.co.uk, 2008-01-16, [cit. 2021-04-03]. Dostupné online. Archivované 2008-06-19 z originálu. (po anglicky)
  35. ↑ ALLEN, Nick. Prince Philip sent 'nasty, cruel' letters to Diana. The Telegraph, 11 January 2008. Dostupné online [cit. 2017-02-05].
  36. ↑ Philip 'sent Diana cruel letters' [online]. 10 January 2008. Dostupné online.
  37. ↑ ALDERSON, Andrew. Diana and Prince Philip: the truth. The Telegraph, 14 October 2007. Dostupné online [cit. 2017-02-02].
  38. ↑ Philip Denies Calling Diana Vulgar Names [online]. 25 November 2002. Dostupné online.
  39. ↑ Princess Diana's 'admirer' named by Press. New Straits Times (London), 27 August 1992. Dostupné online [cit. 2013-08-14].
  40. ↑ Brown 2007, s. 304, 309.
  41. ↑ BRANDRETH, Gyles. Charles and Camilla: Portrait of a Love Affair. [s.l.] : Random House, 2007. Dostupné online. ISBN 978-0-09-949087-6. S. 257–264.
  42. ↑ Dimbleby 1994, s. 489.
  43. ↑ Prince And Princess Of Wales. [s.l.] : [s.n.], 9 December 1992. Dostupné online.
  44. ↑ Diana tapes filmed by voice coach to air on Channel 4 documentary. The Guardian, 24 July 2017. Dostupné online [cit. 2017-07-30].
  45. ↑ a b Diana 'wanted to live with guard'. BBC News. Dostupné online [cit. 2017-07-31].
  46. ↑ a b The Mannakee file. The Daily Telegraph, 12 December 2004. Dostupné online [cit. 2017-07-31]. (po anglicky)
  47. ↑ Conspiracy theorists feast on inquiry into death of Diana's minder [online]. 8 December 2004, [cit. 2017-07-31]. Dostupné online.
  48. ↑ a b New Book Casts Shadow Over Diana [online]. 26 October 1998. Dostupné online.
  49. ↑ CURRY, Ann. Princess Diana tapes: Part 2 [online]. 6 December 2004. Dostupné online. Archivované 2017-08-17 z originálu.
  50. ↑ Bradford 2006, s. 189.
  51. ↑ ANDERSON, Kevin. Diana tapes captivate America [online]. BBC, 5 March 2004, [cit. 2018-08-03]. Dostupné online.
  52. ↑ RAYNER, Gordon. Princess Margaret destroyed letters from Diana to Queen Mother. The Daily Telegraph, 17 September 2009. Dostupné online [cit. 2017-01-07].
  53. ↑ Tiggy Legge-Bourke [online]. 12 October 1999. Dostupné online.
  54. ↑ The Princess and the Press [online]. . Dostupné online. Archivované 2017-03-10 z originálu.
  55. ↑ Timeline: Charles and Camilla's romance. BBC, 6 April 2005. Dostupné online [cit. 2017-01-07].
  56. ↑ Dimbleby 1994, s. 395.
  57. ↑ MOSELEY, Ray. British Press Advising Princess Di To Get A Life. Chicago Tribune, 24 August 1994. Dostupné online [cit. 2018-03-13].
  58. ↑ GREEN, Michelle. A Princess in Peril [online]. 5 September 1994. Dostupné online. Archivované 2016-10-12 z originálu.
  59. ↑ Oliver Hoare obituary. The Times, 13 September 2018. Dostupné online [cit. 2018-09-20].
  60. ↑ BOGGAN, Steve. Schoolboy with a grudge was Oliver Hoare telephone pest. The Independent, 26 November 1995. Dostupné online [cit. 2018-03-13].
  61. ↑ Princess Diana's secret life [online]. 8 December 2003. Dostupné online. Archivované 2016-09-06 z originálu.
  62. ↑ Sweep It Under the Rugger [online]. 25 March 1996. Dostupné online.
  63. ↑ LEUNG, Rebecca. Diana's Secret Love [online]. 20 April 2004. Dostupné online. Archivované 2018-02-14 z originálu.
  64. ↑ FROMSON, Brett. Dealmaker of the Decade. The Washington Post, 4 June 1995. Dostupné online [cit. 2018-03-14].
  65. ↑ CHILDS, Martin. Teddy Forstmann: Pioneer of the leveraged buy-out. The Independent, 26 November 2011. Dostupné online [cit. 2018-03-14].
  66. ↑ ELLAM, Dennis. Will Carling: My Life as the Cad: I used to be so arrogant. I thought [online]. Sunday Mirror, 26 September 2014. Dostupné online. Archivované 2006-05-04 z originálu.
  67. ↑ BREWERTON, David. Teddy Forstmann obituary. The Guardian, 22 November 2011. Dostupné online [cit. 2018-03-14].
  68. ↑ a b c The Panorama Interview with the Princess of Wales. BBC News, 20 November 1995. Dostupné online [cit. 2010-01-08].
  69. ↑ 1995: Diana admits adultery in TV interview [online]. BBC, [cit. 2018-08-01]. Dostupné online.
  70. ↑ COHEN, David. Diana: Death of a Goddess. [s.l.] : Random House, 2005. Dostupné online. ISBN 9780099471349. S. 18.
  71. ↑ a b MONTALBANO, D.. Queen Orders Charles, Diana to Divorce. Los Angeles Times (London), 21 December 1995. Dostupné online [cit. 2013-07-23].
  72. ↑ Charles and Diana to divorce [online]. 21 December 1995, [cit. 2013-07-23]. Dostupné online.
  73. ↑ Šablóna:-'Divorce': Queen to Charles and Diana. BBC, 20 December 1995. Dostupné online [cit. 2010-11-02].
  74. ↑ Princess Diana agrees to divorce. Gadsden Times (London), 28 February 1996. Dostupné online [cit. 2013-07-23].
  75. ↑ a b LYALL, Sarah. Charles and Diana Agree on Divorce Terms. The New York Times, 13 July 1996. Dostupné online [cit. 2016-04-23].
  76. ↑ Special: Princess Diana, 1961–1997. Time, 12 February 1996. Dostupné online [cit. 2016-04-24]. Archivované 2010-04-06 na Wayback Machine
  77. ↑ Diana 'wept as she read brother's cruel words'. The Telegraph. Dostupné online [cit. 2015-04-10].
  78. ↑ JEPHSON, P.D.. Shadows of a Princess: An Intimate Account by Her Private Secretary. [s.l.] : HarperCollins, 2001. Dostupné online. ISBN 0-380-82046-3.
  79. ↑ Dark side of Diana described by ex-aide [online]. 24 September 2000. Dostupné online. Archivované 2017-01-08 z originálu.
  80. ↑ Text of Charles and Diana's divorce decree [online]. CNN, 28 August 1996. Dostupné online. Archivované 2005-03-06 z originálu.
  81. ↑ Timeline: Diana, Princess of Wales. BBC News, 5 July 2004. Dostupné online [cit. 2008-10-13].
  82. ↑ GROVE, Jack. Tribunal slams academic for bringing anti-Semitism case. Times Higher Education, 27 March 2013. Dostupné online [cit. 2020-03-16].
  83. ↑ Bradford 2006, s. 306.
  84. ↑ Divorce: Status And Role of The Princess of Wales [online]. Buckingham Palace, 12 July 1996, [cit. 2016-04-24]. Dostupné online.
  85. ↑ PEARSON, Allison. Royal wedding: Diana's ghost will be everywhere on Prince William's big day. The Telegraph (UK), 23 April 2011. Dostupné online.
  86. ↑ Brown 2007, s. 392.
  87. ↑ a b LYALL, Sarah. Charles and Diana Agree on Divorce Terms. The New York Times, 13 July 1996. Dostupné online [cit. 2016-04-23].
  88. ↑ Royal Split. The Deseret News (London), 28 February 1996. Dostupné online [cit. 2013-07-23].
  89. ↑ RADNOFSKY, Louise. We could have saved Diana, former Met chief tells inquest [online]. 17 January 2008, [cit. 2021-05-04]. Dostupné online.
  90. ↑ ERLANDSON, Robert A.. Princess' death was avoidable, expert says Diana should have let Scotland Yard guard her, security consultant says [online]. 3 September 1997, [cit. 2021-05-04]. Dostupné online.
  91. ↑ a b Dr Hasnat Khan: Princess Diana and me. Sunday Telegraph (London), 16 January 2008. Dostupné online [cit. 2008-08-25].
  92. ↑ ALDERSON, Andrew. Imran Khan: I was Diana's go-between. The Telegraph, 13 August 2000. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  93. ↑ RAYNER, Gordon. Diana: 'I need Dodi marriage like a rash'. The Telegraph, 17 December 2007. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  94. ↑ Princess Diana's 'Mr Wonderful' Hasnat Khan Still Haunted by her Death. Sky News, 13 January 2008. Dostupné online [cit. 2008-08-25].
  95. ↑ TRUSCOTT, Claire. Background to Dr Hasnat Khan and Diana, Princess of Wales. The Guardian, 14 January 2008. Dostupné online [cit. 2013-08-05].
  96. ↑ KHOSHABA, Christy. Princess Diana: Mag details 'secret romance' with Pakistani doctor. Los Angeles Times, 31 July 2013. Dostupné online [cit. 2013-08-05].
  97. ↑ Princess Diana's ex-lover Hasnat Khan to give evidence. Herald Sun (Victoria, Australia), 9 January 2008. Dostupné online [cit. 2008-08-24]. Archivované 2009-02-08 na Wayback Machine
  98. ↑ Imran and Jemima Khan Welcomed Princess Diana In Pakistan. Huffington Post, 25 May 2011. Dostupné online [cit. 2013-05-31].
  99. ↑ a b Princess Diana was 'madly in love' with heart surgeon Hasnat Khan. The Telegraph, 31 July 2013. Dostupné online [cit. 2015-04-10].
  100. ↑ The doctor and Diana. The Guardian, 14 January 2008. Dostupné online [cit. 2015-04-10].
  101. ↑ Hasnat Khan Tells Diana Inquest They Enjoyed "Normal" Sex Life, Says She Ended Affair. Huffington Post, 25 May 2011. Dostupné online [cit. 2013-05-28].
  102. ↑ RAYNER, Gordon. Diana 'planned secret wedding to Hasnat Khan'. Telegraph (London), 16 January 2008. Dostupné online [cit. 2008-08-24].
  103. ↑ FAROUKY, Jumana. Diana's Butler Tells Some Secrets. Time, 14 January 2008. Dostupné online [cit. 2017-10-19]. Archivované 2013-08-26 na Wayback Machine
  104. ↑ MILMO, Cahal. Diana did not talk to me in final months, admits her mother. The Independent, 25 October 2002. Dostupné online [cit. 2016-10-24].
  105. ↑ Diana's 'rift' with mother [online]. BBC, 24 October 2002. Dostupné online.
  106. ↑ DAVIES, Caroline. Countess Raine Spencer, stepmother of Princess Diana, dies aged 87. The Guardian, 21 October 2016. Dostupné online [cit. 2018-03-07].
  107. ↑ JONES, Tony. Raine Spencer dead: Princess Diana's step-mother dies age 87. The Independent, 21 October 2016. Dostupné online [cit. 2018-03-07].
  108. ↑ a b The Life of Diana, Princess of Wales 1961–1997: Separation And Divorce [online]. BBC, [cit. 2015-05-10]. Dostupné online.
  109. ↑ Dodi 'ignored' protect Diana advice. Metro (UK), 18 December 2007. Dostupné online [cit. 2014-10-11].
  110. ↑ Dominick Dunne. Two Ladies, Two Yachts, and a Billionaire. Vanity Fair (New York), 19 May 2010. Dostupné online [cit. 2013-10-11].

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Diana, Princess of Wales na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diana,_princezná_z_Walesu&oldid=7819575“