Dietylamid kyseliny lysergovej
| Dietylamid kyseliny lysergovej | |
 | |
| Všeobecné vlastnosti | |
| Sumárny vzorec | C20H25N3O |
| Synonymá | LSD |
| Fyzikálne vlastnosti | |
| Molárna hmotnosť | 323.43 g/mol |
| Teplota topenia | 80 - 85 °C |
| Ďalšie informácie | |
| Číslo CAS | 50-37-3 |
| Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |
Dietylamid kyseliny lysergovej (skrátene LSD; z nem. Lysergsäure-diethylamid; slangové názvy: micro dots, dots, trip, twenty five, papier, známka, kyselina, acid, papierik, kámen, halušky), presnejšie dietylamid kyseliny D-lysergovej je polosyntetický alkaloid a halucinogén radiaci sa pod sérotonergické psychedeliká.
História[upraviť | upraviť zdroj]
Syntetizoval ho v roku 1938 švajčiarsky chemik Albert Hofmann vo firme Sandoz Laboratories v Bazileji (Švajčiarsko) ako súčasť veľkého výskumného programu na hľadanie medicínsky užitočných derivátov ergotových alkaloidov.
Využitie[upraviť | upraviť zdroj]
V 50. rokoch 20. storočia sa začal masívny výskum účinkov LSD na ľudský organizmus. Priekopnícke práce v oblasti jej využitia publikoval anglický psychiater Humphry Osmond. Skúmal jej vplyv na schizofrenických pacientov a úspešne experimentoval s jej použitím pri liečbe alkoholizmu. V 60. rokoch sa začala užívať masovejšie ako podpora tvorivosti a na rozšírenie vedomia v mnohých pracovných odvetviach, hlavne umeleckých. LSD sa postupne stávalo drogou Hippies.
Užívanie[upraviť | upraviť zdroj]
LSD sa užíva vo veľmi malých dávkach (20 – 200 mikrogramov), najčastejšie na tabletkách, na kockách cukru, vo forme drobných, pestrofarebných tabliet (micros) alebo sa kvapká na pijavé papieriky či kúsky vaty. Dávky 40 – 70 mikrogramov vyvolávajú poruchy vnímania. Intoxikácia sa prejavuje najskôr ľahkými závratmi, potom ospalosťou. Pri pravidelnom užívaní LSD sa zvyšuje tolerancia, ktorá pri abstinencii rýchlo klesá. Abstinenčné príznaky nie sú známe a LSD sa považuje za nenávykové.[1] Dlhodobé užívanie LSD spôsobuje apatiu, stratu záujmov o iné činnosti, neschopnosť plánovať budúcnosť, odmietanie spoločenských noriem, existuje tiež závažné riziko vzniku psychózy.[2]
Účinky[upraviť | upraviť zdroj]
Mechanizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Účinky LSD sú sprostredkované pôsobením na väčšinu typov serotonínových receptorov, okrem 5-HT3 a 5-HT4. Ide predovšetkým o receptory 5-HT2A and 5-HT2C, spolu s dopamínovým receptorom D2.[3]
Fyzické účinky[upraviť | upraviť zdroj]
Fyzické účinky LSD sú oproti psychickým v podstate zanedbateľné. Dochádza však ku zvýšeniu krvného tlaku, srdcovej frekvencie, môže prísť k zvýšeniu telesnej teploty, prípadne k poteniu a suchu v ústach.[4]
Psychické účinky[upraviť | upraviť zdroj]
LSD začína účinkovať 20 až 30 minút po použití. Účinok vrcholí približne po troch až štyroch hodinách od požitia a môže trvať až 12 hodín. Prejavuje sa vizuálnymi pseudohalucináciami a ilúziami, zmenami vnímania reality, priestoru a času. Môže sa vyskytnúť aj synestézia, tzn. prelínanie zmyslov.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Lüscher C, Ungless MA. The Mechanistic Classification of Addictive Drugs. PLoS Med., November 2006, s. e437. ["http://www.plosmedicine.org/article/info:doi/10.1371/journal.pmed.0030437" Dostupné online]. DOI: 10.1371/journal.pmed.0030437. PMID 17105338. [nefunkčný odkaz] (po anglicky)
- ↑ Neuroveda o užívaní psychoaktívnyych látok a závislosti [online]. Svetová zdravotnícka organizácia, 2004, [cit. 2016-05-26]. Dostupné online. Archivované 2016-06-11 z originálu.
- ↑ NICHOLS, David E. Hallucinogens. Pharmacology & Therapeutics, 2004-02, roč. 101, čís. 2, s. 131–181. Dostupné online [cit. 2018-05-26]. ISSN 0163-7258. DOI: 10.1016/j.pharmthera.2003.11.002.
- ↑ C., Bigelow, Barbara. UXL encyclopedia of drugs & addictive substances. Detroit, Mich. : Thomson Gale, 2006. Dostupné online. ISBN 1414406193.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dietylamid kyseliny lysergovej
