Dieudonné de Gozon
| Dieudonné de Gozon | ||||||||
| Veľmajster Rádu rytierov Špitálu svätého Jána Jeruzalemského | ||||||||
 | ||||||||
| 27. Veľmajster Rádu svätého Jána z Jeruzalema | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| V úrade 8. máj 1346 – 1353 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 1275 Le Truel, Languedoc-Roussillon, Francúzske kráľovstvo | |||||||
| Úmrtie | december 1353 Rodos | |||||||
| Národnosť | francúzska | |||||||
| Vierovyznanie | katolícke | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 | Dieudonné de Gozon (multimediálne súbory) | |||||||
Fra' Dieudonné de Gozon (* 1275, Le Truel, Francúzske kráľovstvo – † december 1353, Rodos) bol francúzsky šľachtic a 27. veľmajster Rádu rytierov Špitálu svätého Jána Jeruzalemského. Bol 3. veľmajstrom Rádu počas jeho pôsobenia na Rodose. Podľa legendy bol aj premožiteľom mýtického draka z ostrova Rodos.[1]
Narodil sa v La Truel v Provensalsku ako najmladší zo štyroch synov Dieudonné de Gozon, pána de Mélac, a Eleonóry de Thésan. Keďže dedičom bol najstarší syn, najmladší Dieudonné sa vybral v roku 1292 na Cyprus, kde sa pripojil k hŕstke rytierov, ktorí sa v Limassole zotavovali po strate Acre a Svätej zeme. Počas noviciátu sa stretol s Hélionom de Villeneuve. Kým ten sa pred rokom 1300 z rodinných dôvodov vrátil do Francúzska, predpokladá sa, že Dieudonné de Gozon zostal nasledujúcich 30 rokov s rytiermi, ktorí sa v rokoch 1306-1309 zúčastnili obliehania Rodosu a zostal žiť na ostrove. V roku 1324 ho nový veľmajster Hélion de Villeneuve povolal do do Avignonu, v roku 1332 ho sprevádzal na Rodos a v roku 1337 sa stal veľkokomtúrom a hlavným poradcom veľmajstra. Po jeho smrti v máji 1346 bol kapitulou zvolený za jeho nástupcu.[1]
Legenda o drakovi
[upraviť | upraviť zdroj]Dva roky po tom, čo rytieri svätého Jána Jeruzalemského obsadili Rodos, odohrala sa bitka, ktorá vôbec nesúvisela s moslimským nepriateľom. Stala sa legendou, ako provensalský rytier Dieudonné de Gozon zabil draka. V údolí pod horou Svätého Štefana, južne od mesta Rodos, si drak zriadil brloh a lovil roľníkov – najmä vidiecke dievčatá. Niekoľko rytierov sa vydalo do boja s drakom, ale všetci prišli o život, takže veľmajster vydal rozkaz, aby beštiu nechali na pokoji. Dieudonné de Gozon bol však odhodlaný oslobodiť Rodos od hrozby a podľa opisu tých, ktorí ho videli, dal postaviť maketu draka. Potom vycvičil psy, aby na draka zaútočili, kým s ním bude on bojovať. Keď mal pocit, že výcvik sa skončil, odišiel do údolia. Našiel draka v jeho brlohu a zabil ho. Za svoju neposlušnosť bol vylúčený z rádu. Verejné pobúrenie bolo však také veľké, že veľmajster bol nútený ho znovu prijať do Rádu. V archívoch rádu je Dieudonné de Gozon neskôr spomínaný ako „Drakobijec“.[2][3]
Ako veľmajster dokončil opevnenie Rodosu zo strany prístavu a vlnolamu. Rád mal počas jeho pôsobenia finančné ťažkosti, keďže prišiel o veľké sumy peňazí v dôsledku bankrotu florentských bánk Peruzzi (1343) a Bardi (1346). Tie poskytli anglickému kráľovi Eduardovi III. obrovské sumy na financovanie Anglicka počas storočnej vojny, kráľ však v roku 1343 dlhy odpísal a celkové bankové straty dosiahli jeden a pol milióna zlatých florénov, pričom straty Rádu boli 360 000 zlatých florénov, teda 24 percent z celkovej sumy. Finančné oživenie, ktoré dvadsaťsedem rokov riadil Hélion de Villeneuve, bolo v priebehu troch rokov zvrátené. Rytieri sa z toho nikdy nezotavili.[1]
Na jar roku 1347 flotila Rádu, posilnená ďalšími latinskými loďami, vyhrala námornú bitku pri ostrove Imbros neďaleko Dardanel a zničila viac ako sto tureckých lodí. Mesto Smyrna, dobyté v roku 1344, napriek slabej posádke odolala útokom Umura z Aydinu. V rokoch 1347-1348 na pápežovo naliehanie viedol Rád výpravu do Malého Arménska na pomoc kráľovi Konštantínovi IV. v jeho boji proti mameluckému sultánovi Al-Nasir Hasan. V roku 1351 obnovenú žiadosť pápeža o intervenciu v Malom Arménsku už ignoroval.
V roku 1353 Dieudonné de Gozon požiadal pápeža o povolenie rezignovať. Pápež Inocent VI., ktorý práve nastúpil, jeho žiadosť zamietol. Veľmajster však na tom trval a pápež mu 4. júla 1353 poslal bulu s povolením, ale tá sa k nemu už nedostala. V decembri 1353 veľmajster Gozon zomrel na Rodose bez toho, aby vedel, pápež mu vyhovel.[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 3 4 ABERCROMBIE, Gordon Ellyson. The Hospitaller Knights of Saint John at Rhodes 1306-1522. Barnsley : Pen & Sword Military, 2024. ISBN 9781399048002.
- ↑ TFPKS. “The Dragon-Slayer” Knight of Rhodes [online]. 2013-02-28, [cit. 2026-03-04]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ ŠPRÁCHAL, Přemysl. Rytířské řádové hrady johanitů na řeckém ostrově Rhodos (2). Hláska #1/2025, roč. XXXVI., 2025-01-01. Dostupné online [cit. 2026-03-04].
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dieudonné de Gozon