Digitálne televízne vysielanie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Digitálne televízne vysielanie (po angl. digital video broadcasting, skr. DVB) je balík medzinárodne akceptovaných otvorených štandardov pre digitálnu televíziu spravovaných 270-členným konzorciom DVB Project. Tieto štandardy sú po zaregistrovaní voľne prístupné na stránke ETSI.

DVB je digitálna televízia, ktorá vysiela stream vo formáte mpeg plus tzv. EPG. Na jednom pásme sa dá vysielať aj 5 kanálov.

Používa sa to v DVD/HDD rekordéroch alebo sa dá kúpiť DVB karta pre počítač. Tá vie prijímať aj dáta - STRATO-internet.

Použitie[upraviť | upraviť kód]

Za tzv. set-top-box sa považuje zapojenie samostatného digitálneho prijímača medzi anténu a televízny prijímač. Ten upravuje digitálny signál na analógový a posiela ho do TV. Takéto zariadenia majú zvyčajne vlastné diaľkové ovládače. Nové televízory s označením DVB-T, poprípade DVB-T2 už majú zabudovaný takýto prijímač na príjem cez anténu, takže potreba ďalšieho prístroja odpadá. Pre príjem digitálnej káblovej televízie je potrebný televízor s označením DVB-C, poprípade DVB-C2. U televízorov s označením DVB-S, príp. DVB-S2 je príjem možný aj z družice pomocou tzv. taniera (anténa na príjem satelitného signálu). Príjem digitálneho vysielania je možné aj cez špecializované počítačové a PCMCIA karty.

Druhy DVB[upraviť | upraviť kód]

Existuje niekoľko druhov DVB, ktoré sa odlišujú podľa spôsobu šírenia signálu:

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]