Dijódmetán

Bezpečnosť
MSDS	Externé dáta MSDS
	Globálny harmonizovaný systém; klasifikácie a označovania chemikálií
	Hrozby
	Nebezpečenstvo
Vety H	H302, H315, H318, H335
Vety EUH	žiadne vety EUH
Vety P	P261, P280, P305+351+338
	Európska klasifikácia látok
	Hrozby
	Škodlivá; látka; (Xn)
Vety R	R22, R36/37/38
Vety S	S26, S37/39
	NFPA 704
	1 3 0

	Dijódmetán
	Dijódmetán
	Dijódmetán
	Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec	CH2I2
Synonymá	Metylénjodid
Vzhľad	Bezfarebná až hnedá kvapalina, citlivá na svetlo, s charakteristickou vôňou.
	Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť	267,8 u
Molárna hmotnosť	267,8355 g/mol
Teplota topenia	5,4 °C
Teplota varu	67-69 °C (14,67 hPa)
Teplota rozkladu	181 °C
Hustota	3,325 g/cm3
Rozpustnosť	vo vode:; 0,124 g/100 ml (20 °C); 0,08 g/100 ml (25 °C)
Teplota vzplanutia	110 °C
	Termochemické vlastnosti
Štandardná zlučovacia entalpia	67,7 až 69,3 kJ/mol
Merná tepelná kapacita	133,81 J K-1 mol-1
Bezpečnosť
MSDS	Externé dáta MSDS
	Globálny harmonizovaný systém; klasifikácie a označovania chemikálií
	Hrozby
	Nebezpečenstvo
Vety H	H302, H315, H318, H335
Vety EUH	žiadne vety EUH
Vety P	P261, P280, P305+351+338
	Európska klasifikácia látok
	Hrozby
	Škodlivá; látka; (Xn)
Vety R	R22, R36/37/38
Vety S	S26, S37/39
	NFPA 704
	1 3 0
	Ďalšie informácie
Číslo CAS	75-11-6
Číslo UN	2810
EINECS číslo	200-841-5
Číslo RTECS	PA8575000
	Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. ; Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
	Chemický portál

Dijódmetán ((CH₂I₂), tiež metylénjodid, skratka MI) je organická zlúčenina patriaca medzi halogénderiváty uhľovodíkov, jeho molekula vychádza z molekuly metánu, kde sú dva atómy vodíka nahradené atómami jódu. Za bežných podmienok má dijódmetán podobu hustej bezfarebnej kvapaliny miešateľnej s organickými rozpúšťadlami. Dijódmetán má relatívne vysoký index lomu a 1,741, a povrchové napätie 0,0508 N·m⁻¹.

Vzhľadom k svojej vysokej hustote, sa dijódmetán používa pri stanovení hustoty minerálov a ďalších pevných vzoriek. Dijódmetán je činidlom v Simmons-Smithovej reakcii, slúžiacej ako zdroj metylénových (karbénových) voľných radikálov CH₂^–2.

Príprava

Aj keď je dijódmetán komerčne dostupný, môže byť pripravený redukciou trijódmetánu s elementárnym fosforom^[1] alebo arzenitanom sodným^[2]:

CHI₃ + Na₃AsO₃ + NaOH → CH₂I₂ + NaI + Na₃AsO₄

Môže byť tiež pripravený z dichlórmetánu pôsobením jodidu sodného v acetóne, vo Finkelsteinovej reakcii^[2]:

CH₂Cl₂ + 2 Nal → CH₂I₂ + 2 NaCl

Referencie

↑ Miller, William Allen (1880). Elements of Chemistry: Chemistry of carbon compounds 5th ed. London: Longmans Green and Co. p. 154
1 2 Roger Adams, C. S. Marvel (1941). "Methylene Iodide". Organic Syntheses.; Coll. Vol. 1, p. 358

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Diiodomethane na anglickej Wikipédii.

Tento článok týkajúci sa chémie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

[1] Miller, William Allen (1880). Elements of Chemistry: Chemistry of carbon compounds 5th ed. London: Longmans Green and Co. p. 154

[Adams-2] 1 2 Roger Adams, C. S. Marvel (1941). "Methylene Iodide". Organic Syntheses.; Coll. Vol. 1, p. 358

[1]

[2]