Diktafón

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Moderný digitálny diktafón značky Olympus

Diktafón je prístroj pre záznam zvuku, predovšetkým hovorenej reči.

Prvé diktafóny fungovali na princípe fonografu. Neskoršie modely využívali magnetické médium (drôt alebo pásku), išlo o magnetofón vybavený iba týmito základnými funkciami: mikrofónom, záznamovou a čítacou jednotkou a malým reproduktorom; väčšinou mali tiež vstup pre prídavný mikrofón. Staršie typy mali možnosť napájania z elektrickej siete alebo z batérií, novšie iba z batérií.

Záznamovým médiom bola magnetofónová páska, od 70. rokov 20. storočia uložená v kazete s rozmermi 100 × 64 × 8 mm. Postupná miniaturizácia viedla k zavedeniu špeciálnych mikrokaziet pre diktafóny s rozmermi asi 50 × 33 × 7 mm. Pre zvýšenie záznamovej kapacity mohli niektoré diktafóny pracovať s polovičnou rýchlosťou posuvu; pre uľahčenie orientácie v zázname mali určité modely mechanické počítadlo otáčok.

Diktafóny s analógovým záznamom na magnetofónový pás boli postupne na prelome 21. storočia vytlačené diktafónmi digitálnymi bez mechanicky pohyblivých dielov. V nich sa zvuk premieňa na binárne dáta a je skomprimovaný, napr. do formátu MP3 alebo AMR. V tomto formáte je uložený do pamäte a môže byť nielen prehrávaný, ale aj prenesený, napr. pomocou rozhrania USB. K výhodám digitálnych diktafónov patrí nižšia spotreba elektrického prúdu a vyššia záznamová kapacita.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Diktafón

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Diktafon na českej Wikipédii.