Diocletianopolis (Trácia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Diocletianopolis
zaniknuté mesto
hradby Diocletianopolu
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Plovdiv
Okres Chisaria
Nadmorská výška 364 m n. m.
Súradnice 42°30′09″S 24°42′12″V / 42,50247°S 24,703274°V / 42.50247; 24.703274
Poloha v Bulharsku
Poloha v Bulharsku
Wikimedia Commons: Diocletianopolis
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Diocletianopolis (bulh. Диоклецианопол – Dioklecianopol, lat. Diocletianopolis, starogr. Διοκλητιανούπολις – Dioklétianoupolis) bolo antické rímske mesto v provincii Trácia, ktorého ruiny sa nachádzajú na území dnešného mesta Chisaria v južnom Bulharsku v Plovdivskej oblasti.[1][2][3][4]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

V období najväčšieho rozkvetu mesta v 5. a 6. storočí bol Diocletianopolis tretím najväčším mestom provincie Trácia – po Philippopole (dnešný Plovdiv) a Beroe (aj: Augusta Traiana; dnešná Stará Zagora). Túto skutočnosť spomenul vo svojom sprievodcovi z roku 528 byzantský geograf a spisovateľ Hierokles.[4]

Diocletianopolis bol dobre naplánovaným mestom postaveným v klasickom štýle v akom sa stavali mestá v Rímskej a rannej Byzantskej ríši.[2] Bol vybudovaný tzv. hippodamovým systémom plánovania výstavby miest, ktorý bol zavedený gréckym architektom Hippodamom z Milétu a ktorý bol typický pre mestá budované v starovekom Ríme. Tento systém plánovania zahŕňal široké v pravom uhle sa križujúce ulice,[5][4] vodovodný systém, systém na ochladzovanie horúcej vody z minerálnych prameňov, symetrické rozloženie architektonických prvkov a stabilný systém vonkajšieho opevnenia mesta.[4] Horúca voda z minerálnych prameňov bola využívaná aj na vykurovanie budov.[2]

V dôsledku liečebných účinkov tamojších minerálnych prameňov bolo mesto známym kúpeľným centrom. Navštevované bolo obyvateľmi všetkých častí rímskeho impéria.[4] Vysoko rozvinutý bol kultúrny život v meste, čo dokazuje existencia amfiteátra. Diocletianopolis bol tiež významným centrom kresťanstva a sídlom biskupa,[2] ktorý bol podriadený philippopolskému metropolitovi.[4]

Etnicky bolo obyvateľstvo mesta zmiesené. Žili v ňom obyvatelia románskeho pôvodu, ktorí prišli z územia dnešného Talianska, oslobodení otroci rôznych národností, ako aj pôvodné trácke obyvateľstvo.[2]

Z remesiel bolo najrozšírenejšie kamenárstvo a staviteľstvo, významne zastúpené bolo aj poľnohospodárstvo.[2]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Územie mesta bolo osídlené už v období neolitu približne 5000 rokov pred Kristom. Neskôr sa na mieste usídlili Tráci[1][4] a v dobe založenia Odryského kráľovstva sa mesto s okolím stalo jeho súčasťou.[1] V roku 46 územie obsadili Rimania[3][4] a v druhej polovici 1. storočia trácku osadu, ktorá sa na mieste nachádzala opevnili.[1] Význam osady vzrástol vďaka minerálnym prameňom, ktoré sa na mieste nachádzajú. V rokoch 135 – 136 počas, panovania rímskeho cisára Hadriána, bola vyhlásená za tzv. cisársku držbu[4] (osade bol zároveň pridelený názov Augustae[4], uvádzané aj ako Augusta[1]) so špeciálnym štatútom. Už v polovici 2. storočia boli na mieste vybudované termálne kúpele s nymfeom.[4] V polovici 3. storočia bola osada poškodená a vypálená počas útokov Gótov.[4][2]

Osada bola obnovená počas panovania cisára Diokleciána, ktorý zároveň v roku 293 udelil dovtedajšej cisárskej držbe štatút mesta, ktoré pomenoval po svojej vlastnej osobe ako Diocletianopolis.[4] Samotný Dioklecián v meste aj nejaký čas žil.[2]

Začiatkom 4. storočia bol kompletne obnovený aj opevňovací systém mesta.[2] Po prijatí kresťanstva boli v meste zbúrané pôvodné pohanské svätyne a na ich miestach boli postavené kresťanské baziliky. Diocletianopolis sa zároveň stal významným centrom kresťanstva a sídlom biskupa.[2] Stal sa tak jedným z prvých biskupských sídiel na území Rímskej ríše.[4]

Po rozdelení Rímskej ríše na západnú a východnú sa Diocletianopolis stal súčasťou východnej Byzantskej ríše.[2] Najväčšieho rozmachu mesto dosiahlo v priebehu 5. a 6. storočia, keď sa aj rozrástlo mimo samotnú opevnenú časť.[4] V priebehu 5. storočia bolo mesto viackrát napadnuté Hunmi a poškodené. Vždy však bolo následne obnovené.[3]

Mesto existovalo do prelomu 6. a 7. storočia, keď bolo zničené v dôsledku útokov Slovanov a Avarov.[2][3]

Pamätihodnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Z rímskej epochy sa do dnešného dňa dochovalo veľké množstvo pamiatok.[2][4] Ide predovšetkým o:

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c d e KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 5 – găr-zmi. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104272. S. 1780. (po bulharsky)
  2. ↑ a b c d e f g h i j k l m NIKOLOV, Ivo; STOJKOV, Martin. Kreposti i antični gradove v Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo „Travel Books“. 2016. 400 s. ISBN 9786199033012. S. 137 – 139. (po bulharsky)
  3. ↑ a b c d TRANKOVA, Dimana; RAYCHEVA, Milena; GEORGIEFF, Anthony. A Guide to Roman Bulgaria. Sofia : Free Speech International Foundation. 2016. 168 s. ISBN 9786199031940. S. 95. (po anglicky)
  4. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p MADŽAROV, Mitko. Chisaria – pătevoditel. Veliko Tărnovo : Archeologičeski muzej – Chisaria-Izdatelstvo „Faber“. 72 s. ISBN 9786190008514. S. 13 – 15. (po bulharsky)
  5. ↑ MADŽAROV, Mitko; NANKINA, Radka; TANČEVA, Dimitrinka. Rimskata grobnica pri Chisaria. Veliko Tărnovo : Archeologičeski muzej – Chisaria-Izdatelstvo „Faber“. 12 s. S. 2 – 11. (po bulharsky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diocletianopolis_(Trácia)&oldid=7488552“