Diskusia:Belo Kapolka

Tá posledná kniha "Kapolkov chodník. Pocta Belovi" (Zost. Drahoslav Machala a Dušan Mikolaj) v skutočnosti nie sú jeho "nepublikované" eseje. Jednu časť tvoria spomienky na Bela Kapolku od jeho blízkych a druhú časť zas výber z publicistiky. Tie úvahy ale vychádzali v rôznych novinách, predovšetkým v Republike.

Trošku k charakteristike jeho diela: Kanadské smreky a Strecha sú zbierky poviedok, ktoré sa točia hlavne okolo medziľudských vzťahov a ľudských vlastností (kamarátstvo, odvaha, férový prístup, zrada...) a tiež o hľadaní domova. Tatranské prostredie sa v nich síce objavuje, ale Kapolka Tatry nemaľuje. V jeho poviedkach sa objavujú hlavne ako prostredie, v ktorom sa oveľa rýchlejšie a ostrejšie prejavia charaktery ľudí.

Chodníky bez značiek sú zbierkou beletrizovaných reportáží z Tatier. Práve v tejto knižke Kapolka približuje tú "druhú stranu turizmu" v Tatrách, ktorú poznal práve ako nosič a správca Téryho chaty.

Sivá hmla kryje sýteho sysľa je novela, ktorá sa týka veľmi zložitého vzťahu otca a syna. Otec má na syna vysoké nároky. Očakáva od neho predovšetkým úspechy v športe. Zranenie syna pri tréningu otca konfrontuje s otázkami správnej výchovy a primeranej miery nárokov. Niektoré z týchto tém sa objavujú aj v próze pre deti Mesiac svieti nad Prostredným hrotom.